Navigácia

O škole

Školský vzdelávací program 1. časť

          ZÁKLADNÁ ŠKOLA, ŽAKOVCE 70         

    059  73  Žakovce

_________________________________________________________

 

Školský vzdelávací program

pre 1. stupeň ZŠ – ISCED 1

 

                                         Motto:  Každý človek je od prírody obdarený určitými            

                                                                schopnosťami a kým ich nevyskúšame,                       

                                                      ani nevieme, aké možnosti sú v  našom dosahu. “

                                                                                                    R. W. Emerson              

                                                  

                                            „ŠKOLA TVORIVOSTI“       

          

                                                            

                                                                                                          Mgr. Jana Sosková - riaditeľka školy

                                                                                   

                                                                                                                           ŽAKOVCE 01.09.2011                                                                                  

 

 Identifikačné údaje školy

 

Názov školského vzdelávacieho programu: ŠkVP  pre 1. stupeň ZŠ

Oficiálny názov: Školský vzdelávací program Základnej školy, Žakovce 70

Motivačný názov:  „ŠKOLA TVORIVOSTI“

Predkladateľ: Mgr. Jana Sosková - riaditeľka školy                                              

Názov školy: Základná škola, Žakovce 70                                                             

Adresa školy: Základná škola, Žakovce 70, 059 73 Žakovce                               

IČO: 710062338
Riaditeľ školy: Mgr. Jana Sosková                                                                  

Koordinátor tvorby ŠVP: Mgr. Jana Sosková                                                                  

Dĺžka štúdia : štyri roky                                                                                          

Vyučovací jazyk: slovenský                                                                                     

Študijná forma: denná                                                                                        

Stupeň vzdelania:  ISCED 1                                                                                       

Druh školy: štátna  - neplnoorganizovaná (málotriedna)                                            

Kontakty: telefón: 052/4592119 (škola), 052/7742650 (domov), mobil: 0902 724 150, 0904415305                                                                                                  

E-mailová adresa: zszakovce@gmail.com                                                              

Zriaďovateľ školy: Obec Žakovce                                                                         

Starostka obce: Mgr. Katarína Krullová                                                                       

Adresa zriaďovateľa: Obec Žakovce č. 55, Obecný úrad, 059 73 Žakovce                                  

IČO: 00326771                                                                                                   

Kontakty: telefón: 052/ 459 21 08                                                                                    

E-mailová adresa: obec.zakovce@stonline.sk

ŠkVP prerokovaný a schválený Pedagogickou radou dňa: ....................................

ŠkVP prerokovaný a schválený Radou školy dňa: ..................................................

ŠkVP prerokovaný a schválený  Obecným zastupiteľstvom dňa: ..........................

Platnosť dokumentu od:...................................................

 

 

................................................................................                                              

                      Podpis riaditeľa školy

 

 

 

 

Platnosť revidovania

 

Dátum

 

Zaznamenanie inovácie, zmeny, úpravy a pod.

Platnosť ŠkVP

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

OBSAH

 

  1. Všeobecná charakteristika školy .......................................................... 5
  2. Charakteristika školského vzdelávacieho programu ...................... 13
  3. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia ............................................. 22
  4. Školský učebný plán ................................................................................ 26
  5. Učebné osnovy .......................................................................................... 30

                 Slovenský jazyk a literatúra .............................................................. 30

                 Anglický jazyk ...................................................................................... 59

                 Prírodoveda .......................................................................................... 88

                 Vlastiveda ..............................................................................................149

 

                 Náboženská výchova  .........................................................................170

                 Matematika  ............................................................................................ 194

                 Informatická výchova ....................................................................... 221

                 Pracovné vyučovanie ....................................................................... 244

                 Výtvarná výchova .............................................................................. 261

                 Hudobná výchova ...................................................................................280

                 Telesná výchova ................................................................................. 295

                 Etická výchova .................................................................................... 309

  1. Prierezové témy .......................................................................................... 317

VII. Realizácia odstraňovania zbytočných a duplicitných administratívnych

činností v školách – usmernenie ……………………………………….  322

      VIII. Doplnky .................................................................................................... 324

 

            

 

 

  1. Všeobecná charakteristika školy

 

 

 

 

 

  1. História školy 

 

Školstvo  sa  v  obecných  kronikách  prvýkrát  spomína   až   v   roku  1945.   Činnosť  školstva  prebiehala však  aj v minulých rokoch. Tento rok bol významný vznikom národnej školy s vyučovacím jazykom ruským. Škola bola umiestnená v bývalej nemeckej evanjelickej škole. Prvým učiteľom a riaditeľom bol pán Jozef Fedor. Škola bola jednotriedna. V tom istom roku vznikla aj jednotriedna slovenská škola. Obidve školy boli v jednej budove. Vyučovalo sa striedavo. 13. októbra 1947 bola ruská škola zrušená z dôvodu, že žiaci prestupovali do slovenskej školy. Nárastom počtu žiakov v slovenskej škole vznikli dve triedy slovenskej školy.  V roku 1950 prichádza do obce nový riaditeľ pán Andrej Pataky a nová pani učiteľka Emília Majerčáková. V tomto roku bola zriadená aj materská škola, v ktorej učila pani Mária Patakyová. V národnej škole bolo päť ročníkov. Starší žiaci navštevovali Strednú školu  v  Ľubici  a  ostatní  žiaci  navštevovali   Základnú  školu  vo  Vrbove. V roku 1955 bolo v škole 120 žiakov, čo je pre dnešné pomery v Žakovciach veľmi vysoké číslo.  V roku 1962 sa začalo s výstavbou základnej a materskej školy. O rok bola odovzdaná do užívania budova základnej školy a v roku 1964 bola dokončená a odovzdaná do užívania budova materskej školy.  Z dôvodu znižovania počtu žiakov v základnej  škole bola v roku 2005  presťahovaná do budovy materskej školy. Do roku 2007 bola budova základnej  školy  nevyužívaná. V roku 2007  obec splynofikovala budovu základnej školy. Za spolupráce členov dobrovoľných organizácií a ochotných občanov obce sa opravili sociálne zariadenia v škole a  vymaľovali interiéry budovy. V októbri 2007 boli žiaci základnej školy presťahovaní späť do opravenej budovy základnej školy. Táto budova sa využíva aj na záujmové činnosti dobrovoľných organizácií, cirkví a obyvateľov obce. 

 

Škola je od roku 2007 pekne zrekonštruovaná, pôsobí veľmi príjemným a domáckym dojmom, triedy sú vymaľované  pestrými teplými farbami, interiér tried pripomína zariadenie alternatívnych škôl, nové, moderné lavice sú poukladané po obvode, takže v prostriedku triedy vzniká priestor vhodný na aktivizačné a motivačné metódy: didaktické hry, telovýchovné chvíľky a pohybové aktivity, typické pre školy netradičného typu, v ktorom prebieha vyučovanie inovovanými metódami, najmä metódou  projektového vyučovania, ale i metódami skupinovými, problémovými, brainstormingu a i. Súčasťou školy je trieda na vyučovanie výtvarnej výchovy a špeciálna učebňa hudobnej výchovy, kde je možnosť používať didaktickú techniku, PC, dataprojektor, premietať žiakom filmy ap. Na výučbu informatickej výchovy slúži žiakom počítačová miestnosť s modernými počítačmi s pripojením na Internet. Malá telocvičňa slúži žiakom na hodiny telesnej výchovy, gymnastiku a drobné pohybové aktivity. Loptové hry a atletické aktivity sa uskutočňujú na novozriadenom viacúčelovom antukovom školskom ihrisku pred budovou školy. Riaditeľňa a zároveň zborovňa je útulná, vybavená počítačom a moderným zariadením. Hygienické zariadenia sú na vysokej úrovni, pripomínajú zariadenia takmer hotelového typu, sú čisté a udržiavané.  Keďže sa  budova školy využíva aj na záujmové činnosti dobrovoľných organizácií, cirkví a obyvateľov obce, jej súčasťou je dobre vybavená knižnica, slúžiaca nielen žiakom, ale aj obyvateľom obce a moderná posilňovňa so špičkovým posilňovacím zariadením, ktorú využívajú bývalí - starší žiaci z obce.

 

  1. Veľkosť  školy 

 

Pracujeme na málotriednej základnej škole v Žakovciach, ktorá sa snaží svojou činnosťou v ničom nezaostávať za plnoorganizovanými školami. Pedagógovia našej školy vynakladajú maximálne úsilie, aby dosiahli spoločnou prácou so žiakmi v plánovaných úlohách tie najlepšie výsledky. Viedli žiakov k úspešnému zvládnutiu učiva so zameraním na poznávanie prírody a okolia obce, učili deti hravou formou základom cudzieho jazyka v krúžkoch i na hodinách s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka vo všetkých 4 ročníkoch, podali pomocnú ruku pri získavaní základných zručností v práci s počítačom.  Aj napriek malému počtu žiakov sa na našej škole našli takí, ktorí svojou poctivou prácou dosiahli drobné úspechy a tak dali na vedomie „svetu“, že aj na málotriednych školách pracujeme a dokážeme za svoju snaživosť a činnosť získať ocenenie, ktorým bolo napríklad prvenstvo v športovej súťaži.

Škola je neplnoorganizovaná - málotriedna, nemá právnu subjektivitu, zriaďovateľom je Obec Žakovce, štatutárnym orgánom je  starosta obce. Škola má kapacitu okolo 30 žiakov ročníkov 1. – 4. v dvoch triedach. V tomto školskom roku je prihlásených a nastúpilo do školy 27 žiakov, v  I. triede sa budú vyučovať dva ročníky /prvý a tretí/ a v II. triede /druhý a štvrtý/. Žiakov 1. ročníka je 6, v 2. ročníku je 10 žiakov, v 3. sú 7 žiaci a v 4. ročníku sú tento školský rok 4 žiaci. V I. triede je celkovo 13 žiakov a v II. triede 14. Na vyučovanie rímskokatolíckeho náboženstva je prihlásených 21 žiakov, na vyučovanie gréckokatolíckeho náboženstva 5 žiakov a 1 žiačka sa prihlásila na výučbu etickej výchovy. Pri takýchto nerovnomerne rozdelených skupinách bolo nesmierne ťažké skoncipovať rentabilný rozvrh hodín.

Počas prestávok žiaci využívajú priestory školy, odpočinkové kútiky na chodbách, učebňu PC po dohode s vyučujúcim. O čistotu učební a ostaných priestorov sa stará pani upratovačka a pán školník.  Ráno otvárajú budovu školy o 7,00 hod, kedy začína PZ i OZ pracovná doba a popoludní po skončení vyučovania a mimoškolskej činnosti o 15.00 kontrolujú priestory, zodpovedajú za ne a uzamykajú budovu školy. 

Vyučujúci majú v počítačovej miestnosti k dispozícii počítače pripojené do siete s voľným prístupom na internet. Používajú tlačiareň, kopírku a skener. Spoločne sa schádzajú v zborovni, ktorá je zároveň aj riaditeľňou. Riaditeľka školy má v riaditeľni PC a telefón. Športové ihrisko môžu využívať vo voľnom čase učitelia aj žiaci. Na verejné vystúpenia môžu žiaci využívať žiaci priestranný vestibul v škole. Svoje práce žiaci vystavujú na nástenkách  v škole.

 

  1. Charakteristika žiakov

 

Školu navštevujú žiaci prvého, druhého, tretieho a štvrtého ročníka. Všetci žiaci pochádzajú zo Žakoviec. Druhý stupeň základnej školy absolvujú žiaci v ZŠ v Huncovciach, Kežmarku alebo vo Vrbove.

V minulom školskom roku 2010/2011 sme mali len jedného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol integrovaný v bežnej triede kvôli poruchám učenia a správania v dôsledku ADHD, v predmete matematika postupoval podľa individuálneho integrovaného študijného plánu a v ostatných predmetoch mu bol poskytovaný zo strany pedagógov individuálny prístup.  V školskom roku 2011/2012 bude, pravdepodobne, jedna žiačka vo štvrtom ročníku so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

 

 

 

Prehľadná tabuľka počtu žiakov v školskom roku 2011/2012

 

 

 

 

ROČNÍK

 

POČET  ŽIAKOV

 

CHLAPCI

 

DIEVČATÁ

1.

6

5

1

2.

10

5

5

3.

7

         5

2

4.

4

-

4

Spolu

27

15

12

 

 

  1. Charakteristika pedagogického zboru

 

 

KVALIFIKAČNÁ ŠTRUKTÚRA ZAMESTNANCOV

 

 

ŽIEN

 

SPOLU

Počet zamestnancov

                             4

7

Nepedagogickí

1

2

Pedagogickí

3

5

Z toho PZ na dohodu

                             1

3

Kvalifikovaní PZ

3

5

Nekvalifikovaní

-

-

Učitelia s 1. atestáciou

1

1

Riadenie kvality školy prebieha

1

1

Špecializačné  inovačné štúdium informatiky ukončené

 

1

 

1

Využitie informačných a komunikačných technológií v práci učiteľa ukončené

 

1

 

 

1

 

 

 

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA VŠETKÝCH PEDAGOGICKÝCH  ZAMESTNANCOV

Vek

do 30 rokov

31-40

41-50

51-60

nad 60 rokov

Priemerný vek

Počet

3

0

2

0

0

        35

Z toho žien

1

0

2

0

0

43

 

5.Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

 

       Kvalitná práca učiteľa je hlavným determinantom edukácie. Analýza súčasného stavu vzdelanosti pedagógov poukazuje na potrebu vzdelávania sa v cudzích jazykoch, výpočtovej technike a spoznávaním nových koncepcií vzdelávania žiakov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu edukácie.

Pedagogickí a odborní zamestnanci sa venujú sebavzdelávaniu, zdokonaľovaniu profesijných spôsobilostí, rozširovaniu progresívnych skúseností z pedagogickej praxe. Majú možnosť pravidelne sa zúčastňovať vzdelávacích programov, zameraných na zvyšovanie odborných kompetencií. Kontinuálne vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania zabezpečuje u pedagogických a odborných zamestnancov sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí s cieľom udržiavať, obnovovať, zdokonaľovať a dopĺňať profesijné kompetencie potrebné na výkon pedagogickej praxe a na výkon odbornej činnosti so zreteľom na premenu tradičnej školy na modernú. Schopnosť inovovať obsah a metódy výučby, skvalitniť výstupy výchovno-vzdelávacieho procesu, byť pripravený reagovať na potreby trhu práce a zmeny vo svojej vzdelávacej politike je súčasťou práce vedúceho pedagogického zamestnanca. Ďalšie čiastkové ciele vychádzajú z druhov kontinuálneho vzdelávania a z priznávania kreditov.

1. Adaptačné vzdelávanie umožňuje získať profesijné kompetencie potrebné na výkon činností samostatného pedagogického zamestnanca alebo samostatného odborného zamestnanca, ktoré nezíska absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom žiadaný stupeň vzdelania. Je určené pre začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov školy alebo školského zariadenia. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

2. Aktualizačné vzdelávanie poskytuje aktuálne poznatky a zručnosti potrebné na udržanie si profesijných kompetencií na štandardný výkon alebo na prípravu na vykonanie atestácie. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

3. Inovačné vzdelávanie umožní pedagogickým zamestnancom zdokonaliť si profesijné kompetencie potrebné na štandardný výkon pedagogickej činnosti alebo na štandardný výkon odbornej činnosti. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity, okrem funkčného inovačného vzdelávania, za ktoré sa kredity nezískavajú.

4. Špecializačné vzdelávanie zabezpečí získať profesijné kompetencie potrebné na výkon špecializovaných činností. Pedagogickým zamestnancom – špecialistom je triedny učiteľ, výchovný poradca, kariérový poradca, uvádzajúci pedagogický zamestnanec, vedúci predmetovej komisie, vedúci metodického združenia alebo vedúci študijného odboru, koordinátor informatizácie, iný zamestnanec vykonávajúci špecializované činnosti určené riaditeľom, napríklad poradca pre vzdelávanie prostredníctvom informačno-komunikačných technológií, špecialista na výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, cvičný pedagogický zamestnanec, koordinátor prevencie. Odborným zamestnancom – špecialistom je uvádzajúci odborný zamestnanec, supervízor, iný zamestnanec vykonávajúci špecializované činnosti určené riaditeľom napríklad koordinátor prevencie, výchovný poradca, kariérový poradca. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

5. Funkčné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie potrebné na výkon riadiacich činností vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Vedúcim pedagogickým zamestnancom alebo vedúcim odborným zamestnancom je riaditeľ, zástupca riaditeľa, hlavný majster odbornej výchovy, vedúci vychovávateľ, vedúci odborného útvaru ďalší pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec ustanovený podľa osobitného predpisu. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

6. Kvalifikačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie požadované na doplnenie kvalifikačných predpokladov alebo splnenie kvalifikačného predpokladu na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

Ak škola alebo školské zariadenie má pedagogických zamestnancov, ktorí získali vzdelanie absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti, potrebujú si doplniť kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaním vzdelania v oblasti:

a. pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku, (ďalej len „pedagogická spôsobilosť“) – nezískavajú kredity,

b. pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku a špeciálnej pedagogiky, ďalej len „špeciálno-pedagogická“ spôsobilosť, ak má vykonávať pedagogickú činnosť v triede, v škole alebo v školskom zariadení s výchovno-vzdelávacím programom pre deti alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením – nezískavajú sa kredity,

c. ďalšieho študijného odboru alebo aprobačného predmetu – získavajú kredity.

Odborný rast pedagogických i nepedagogických  zamestnancov je zabezpečený   pravidelným  zúčastňovaním sa  metodických združení, seminárov,  priebežných vzdelávaní organizovaných Metodicko- pedagogickým centrom v Prešove a iných inštitúcií. Riaditeľ školy vypracúva ročný plán kontinuálneho vzdelávania (či už sa bude jednať o adaptačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, špecializačné vzdelávanie, funkčné vzdelávanie, alebo kvalifikačné vzdelávanie).v súlade s § 35 Zákona č. 317/2009 Z. z.  z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, v rámci kreditného systému.

 

  1. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

Spolupráca rodiny a školy vo veľkej miere prispieva k zvyšovaniu efektívnosti vo sfére výchovy a vzdelávania. Je potrebné byť v kontakte s rodičmi žiakov a odovzdávať si vzájomné postrehy a skúsenosti, aby sme spoločným úsilím pomohli jednotlivým žiakom v problémoch, v ktorých sa ocitli, či sa to vzťahuje na sféru výchovy alebo vzdelávania. Počas celého školského roka bude škola  spolupracovať s RZ, Radou školy, obecným úradom, farským úradom a ostatnými inštitúciami v obci. Bez pomoci rodičov, ich ochoty a obetovania voľného času, by sa určite nemohli neuskutočniť rôzne akcie.

         Že rodičom nie je škola ľahostajná, dokázali nezištnou pomocou pri rekonštrukcii školy v roku 2007. Dobrá vzájomná spolupráca s rodičmi žiakov je veľmi potrebná, preto podporíme nasledovné aktivity spolupráce rodiny a školy:

  • individuálne konzultácie   
  • deň otvorených dverí 
  • rodičovské združenia
  • spoločné kultúrne podujatia                 
  1. Tradície školy

 

     Dlhoročné aktivity, ktoré škola každoročne  usporiada  sa stávajú v škole alebo obci tradíciou. Príchodom novej riaditeľky v školskom roku 2010/2011 sa tradície prehĺbili a boli zavedené niektoré nové. Neodmysliteľne k takýmto tradíciám patria :

  • Šarkaniáda – súťaž v púšťaní šarkanov
  • Deň úcty k starším s kultúrnym programom pre starých rodičov, občanov obce, starších a invalidných obyvateľov IKV
  • Deň eura - „Euro – naša nová mena“-  školský projekt
  • Halloweenská párty
  • Deň otvorených dverí - „Ovocie z našej záhrady“ pri príležitosti Svetového dňa výživy
  • Príchod Mikuláša
  • Športové súťaže - Beh Ľubicou, Minifutbal, Vybíjaná
  • Posedenie pri jedličke s kultúrnym programom pre rodičov a známych
  • Karneval spojený s vyhodnotením masiek, tombolou a diskotékou
  • Deň matiek a Deň otcov s kultúrnym programom pre mamičky a oteckov
  • Recitačné súťaže – Šaliansky Maťko a Hviezdoslavov Kubín
  • Výtvarné súťaže a tvorivé dielne
  • Dopravné súťaže a výcviky na DDI
  • Zdravotnícke súťaže a besedy so zdravotnou sestrou
  • „Z rozprávky do rozprávky“ alebo „Čitateľský kráľ“ pri príležitosti Medz. dňa šk. knižníc
  • Vydanie  školského časopisu s názvom „Žiažaško“  - zimné a letné číslo
  • Otvorená hodina pre predškolákov z MŠ
  • Divadelné predstavenie pre rodičov, pre predškolákov z MŠ pre obyvateľov obce
  •  Sánkovačka a zimná súťaž „Môj snehuliak“
  • Súťaž v zbere druhotných surovín (zber papiera)
  • Akcia „Noc v knižnici“ pri príležitosti Mesiaca knihy
  • Návšteva mestskej knižnice v PP – „Noc s H. Ch. Andersenom.
  • Beseda o knihe v školskej knižnici
  • Výsadba stromčekov  a starostlivosť o ne v rámci environmentálnej výchovy
  • Cvičenia v prírode „Nôžky moje nôžky“
  • Návštevy kultúrnych podujatí (divadlo, múzeum, galéria, hrad)
  • Filmové dopoludnia v škole
  • Oslava „Dňa detí“
  • Školský výlet
  • Kultúrne vystúpenie na akcii „Žakovce sa bavia“

 

  1. Štruktúra riadenia  v škole 

Na riadení v škole sa podieľa: Riaditeľ školy, Pedagogická rada (ktorá pripomienkuje, navrhuje a schvaľuje návrhy na svojich zasadnutiach  v pedagogickej rade a na pracovných poradách), Rada školy, Združenie rodičov. Starosta ako štatutárny orgán a Obecné zastupiteľstvo sa spolupodieľa na riadení z pozície zriaďovateľa školy (schvaľujú financovanie školy, ŠkVP ap.)

Spolupráca a údaje o Rade školy

 

 

Zloženie Rady školy v Žakovciach

Predseda RŠ:

Milan Varšo -  predseda rady, zvolený za  zástupcov obce 

Členovia:

Alena Glevaňáková - člen rady  zvolený za rodičov

 

Martina Brondošová - člen rady  zvolený za rodičov

 

Mgr. Viera Bernátová - člen rady zvolený za pedagogických zamestnancov

 

Renáta Kozáková -  člen rady zvolený za nepedagogických zamestnancov

 

Mgr. Katarína Krullová - člen rady zvolený za zástupcov obce

 

Ing. Miroslav Kolodzej - člen rady zvolený za zástupcov obce 

 

            Rada školy v Žakovciach sa vyjadruje ku všetkým závažným skutočnostiam, ktoré sa vzťahujú k práci školy, vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy a to najmä:

-  k návrhu na počty prijímaných žiakov,

-  k návrhu na zavedenie študijných a učebných odborov a zameraní, na úpravu v učebných plánoch

a v skladbe vyučovaných voliteľných a nepovinných predmetov a predpokladaných počtov žiakov

v týchto predmetoch,

-  k informáciám o pedagogicko-organizačnom a materiálnom zabezpečení vých.- vzdel. procesu,  

-  správe o výchovno-vzdelávacích výsledkoch školy alebo školského zariadenia,

-  návrhu rozpočtu,

-  návrhu na vykonávanie hospodárskej činnosti školy,

-  k správe o výsledkoch hospodárenia školy.      

  1. Priestorové a materiálno – technické podmienky školy

Vzhľadom na celkový počet  žiakov sú plne vyhovujúce. Budova je jednopodlažná. Na prízemí je vestibul, sociálne zariadenia, malá telocvičňa a posilňovňa, ktorú využívajú obyvatelia obce. Na 1. poschodí sú dve triedy, špeciálna učebňa na výtvarnú výchovu, učebňa s dataprojektorom, ktorá je využívaná na besedy, premietanie filmov a DVD, špeciálna učebňa výpočtovej techniky, na výučbu informatickej výchovy, vybavená modernými počítačmi s prístupom na internet, školská knižnica, slúžiaca aj obyvateľom obce, sklad učebných pomôcok a riaditeľňa, slúžiaca zároveň i ako zborovňa.

Vybavenie školy učebnými pomôckami je zatiaľ postačujúce, ale je potrebné pomôcky pravidelne obnovovať a vymieňať za modernejšie, mnohé z vybavenia pochádza ešte z prvotného vybavenia školy.

Školské ihrisko je novovybudované v tomto roku, antukové, viacúčelové s osvetlením, využíva ho aj mládež z obce, nielen naši žiaci na hodinách TEV. Okolie školy je udržiavané, školská záhrada prekypuje zeleňou, o ktorú sa stará školník .

        

 

10.  Škola ako životný priestor

                        V našej škole vládne dobrá klíma - dôvera, bezpečné prostredie pre žiakov, možnosť starostlivosti o žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.  Vzhľadom k tomu, že školu navštevuje menší počet žiakov vládne tu rodinná atmosféra, navzájom sa všetci dobre poznajú. Žiaci majú k učiteľom veľkú dôveru, zo školy nemajú strach.  Učitelia podporujú  tvorivosť žiakov a humanisticky podporujú  vyučovanie. Problémy žiakov rieši triedny učiteľ na triednických hodinách, snaží sa viesť žiakov k demokracii a zodpovednosti. Žiakom našej školy ponúkame mimoškolské aktivity, krúžky. V tomto školskom roku to bude dramatický krúžok a krúžok tvorivosti.

Rodičia môžu navštíviť školu kedykoľvek a po vzájomnej dohode s učiteľom sa môžu zúčastniť aj na vyučovacej hodine. Rodičia dostávajú informácie o výsledkoch vzdelávania prostredníctvom žiackej knižky, na triednych RZ, v konzultačných dňoch, prípadne osobne, telefonicky, podľa priania.

Realizujeme výlety, exkurzie, besedy, koncerty, športové a kultúrne akcie, súťaže, aby žiaci získavali  rôzne zážitky. Rešpektujeme navzájom vymedzené  pravidlá  v rámci triedy a školy. Snažíme  sa  o rozvoj sebahodnotenia žiakov, uplatňovania individuálneho prístupu k žiakom, spoluúčasti  žiakov na živote školy. Rešpektujeme  potreby  jedincov a ich  rodín. Snažíme  sa o previazanosť MŠ a ZŠ, aby sme uľahčili deťom prechod do 1. ročníka.

 

11. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

 

V priestoroch na vyučovanie sú bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky. Žiaci sú  poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnanci sa zúčastňujú pravidelných  školení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru. Uskutočňujeme pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňujeme nedostatky podľa výsledkov revízií.

 

 

 

 

 

 

 

  1. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

 

 

ŠkVP vychádza z cieľov základného vzdelávania, kľúčových kompetencií ŠVP a z koncepcie školy, ktorá vznikla z procesu a života školy, analýzou vlastných možností a schopností pedagogického zboru.

V náboženskej výchove spolupracuje škola  s cirkvou a vychádza zo záujmu rodičov. Žiaci sa zoznamujú so základmi kresťanstva.

ŠkVP kladie dôraz na všestranný rozvoj osobnosti každého jedinca, vychádza z tradičného postavenia školy v obci a prepája jej pôsobenie so životom a potrebami obce. Je to významný prvok pri vytváraní občianskych kompetencií.

           „Škola tvorivosti“ - vyjadruje základnú myšlienku vzdelávacieho programu – demokratický princíp, rešpektovanie žiaka ako osobnosti, diferencovaný prístup, spoločné zážitky učiteľov, rodičov a žiakov, schopnosť slobodnej a tvorivej práce, samostatného myslenia,  zodpovedného rozhodovania, spriaznenosť s prírodou a jej zákonmi, súlad s uznávanými životnými a mravnými hodnotami, ale najmä kreativitu a prezentáciu vlastnej tvorivosti a skrytého talentu, ktorý drieme takmer v každom žiakovi. Tvorivosť vo výchovno – vzdelávacom procese je reprezentovaná posilnenými disponibilnými hodinami v Učebnom pláne (1 hodina SJL bude vo všetkých ročníkoch venovaná tvorivej dramatike, 1. a 2. ročník bude mať pridanú 1 hodinu výtvarnej výchovy, 3. ročník bude mať pridanú 1 hodinu tvorivého pracovného vyučovania). Krúžková činnosť sa nesie od minulého školského roku 2010/2011, od kedy nastúpila do funkcie nová riaditeľka Mgr. Jana Sosková  a zaviedla novú koncepciu rozvoja ZŠ zameranú na tvorivosť, tiež v jej duchu. Práve tvorivosť  je náplňou Hudobno – dramatického krúžku, Krúžku šikovných rúk i Krúžku tvorivosti. Niekoľkokrát do roka sa konajú aj Tvorivé dielne, na ktorých žiaci zhotovujú darčeky pre rodičov, starých rodičov, vytvárajú výrobky, ktoré potom využijú pri výzdobe školy. Nezanedbateľnou súčasťou tvorivých aktivít žiakov sú kultúrne vystúpenia pre rodičov, pre seniorov, pre predškolákov z MŠ, pre obyvateľov obce a usilovná príprava na ne. Žiaci sa učia prekonávať trému, strach, hanblivosť, získavajú väčšie sebavedomie, rozvíjajú sa v speve, recitácii, tanci, kreslení, hre na hudobný nástroj, učia sa vystupovať pred veľkým množstvom ľudí. V minulom školskom roku 2011/2012 predviedli svoje schopnosti na vystúpeniach pre seniorov z obce, pre obyvateľov IKV v Žakovciach pri príležitosti Mesiaca úcty k starším a Dňa seniorov, na vystúpeniach pre rodičov na Vianočnej besiedke, Karnevale a Dni matiek, na vystúpení s divadielkom „Snehulienka a 7 trpaslíkov“ pre predškolákov z MŠ a pre obyvateľov obce na akcii „Žakovce sa bavia“. Práve kultúrne vystúpenia sú typické pre našu „Školu tvorivosti“, pretože sa na nich podieľajú bez výnimky všetci žiaci  a v každom z nich možno objaviť skryté vlohy, talent, nadanie v duchu motta našej školy:  Každý človek je od prírody obdarený určitými schopnosťami a kým ich nevyskúšame, ani nevieme, aké možnosti sú v  našom dosahu. “  Práve toto sú výhody malej, málotriednej, školy. Na veľkých školách sa môže prezentovať len zlomok žiakov, zvyšok sa neprejaví.                 

 

  1. Základné priority ŠkVP

 

  1. Zdravý životný štýl
  2. Prehĺbenie jazykových a komunikačných zručností
  3. Výchova kultúrneho človeka, čitateľa a užívateľa informačných a komunikačných technológií

 

 

REALIZÁCIA PRIORÍT VO VYUČOVANÍ, MMOŠKOLSKÝCH A ŠKOLSKÝCH AKTIVITÁCH

 

Utváranie kľúčových kompetencií

 

PRIORITA 1.: Zdravý životný štýl

 

- návyky a starostlivosť o poriadok a čistotu prostredia

- návyky o účelné a vkusné oblečenie

- návyky osobnej hygieny s ochranou pred infekciami

- dodržiavanie hygieny, kultúra stolovania, zdravý jedálny lístok, pitný režim

- starostlivosť o výzdobu a kvetiny

- pohyb na zdravom vzduchu, každodenné cvičenie

- správne držanie tela, zdravie ako najdôležitejšia hodnota

- zmysluplné využitie voľného času

 

- hygiena školského prostredia

- ukladanie vecí, šatňový režim, dodržiavanie rozvrhu hodín, obliekanie s prihliadnutím na ročné obdobie a teplotné podmienky v škole, pravidelná kontrola čistých rúk, po použití WC a pred jedlom,

- pitný režim

- z vlastných zdrojov, možnosť  pitia čaju z termosky, možnosť pravidelného stravovania v školskej jedálni, správne stravovanie

- estetické prostredie

- starostlivosť o výzdobu interiéru a izbové rastliny zasadené vo vlastnoručne vyzdobených kvetináčoch

- pohybový relaxačný režim

- pravidelné rozcvičky a hry na hodinách – prevencia proti únave, relaxačné kútiky na chodbách  počas prestávok, prednášky, diskusie,  o správnom životnom štýle

 

- záujmové aktivity

- ponuka krúžkov

- akcie usporiadané školou vo voľnom čase v spolupráci s rodičmi

- preventívny protidrogový program

- aplikácia metodických pokynov k prevencii sociálnych a patologických javov, kladné životné hodnoty v náboženskej výchove, spolupráca s pedagogicko-psychologickou poradňou, plavecké kurzy pre žiakov 3. a 4. ročníka, telovýchovné súťaže, dopravná výchova na ihrisku, besedy so zdravotníkom, požiarnikmi, výchovné koncerty, divadelné predstavenia, výtvarné súťaže, ochrana človeka za mimoriadnych životných situácií, vzťah k handicapovaný ľuďom

 

V tejto priorite sú vytvárané hlavné kľúčové kompetencie sociálne a personálne, k riešeniu problémov, komunikatívne a občianske

- žiak si vytvára pozitívnu predstavu o sebe samom

- čerpá z názorov a príkladov ostatných, prekonáva prekážky, chráni svoje zdravie aj zdravie ostatných

- trávi zmysluplne  svoj voľný čas, vytvára si kladné životné hodnoty

- učí sa kriticky myslieť, tvorí uvážené rozhodnutia

- obhajuje si svoj názor

- chápe základné ekologické súvislosti a problémy, postavenie človeka v prírode, rozhoduje sa zodpovedne

- chráni životné prostredie a stará sa oň

- je pripravený na mimoriadne životné situácie  a ich pokojné  riešenie

     

 

 

PRIORITA 2.: Prehĺbenie jazykových a komunikačných zručností

 

- ponuka jazykového vyučovania vo všetkých  4 ročníkoch  /AJ/

- vystúpenie žiakov na verejnosti pri rôznych príležitostiach / Vianočná besiedka, Karneval Deň matiek, Deň detí a pod. /

 

 

 

- jazykové vzdelávanie učiteľov

- podpora činnosti žiackej knižnice

- besedy

- mimočítanková literatúra

- využitie priestorov na výučbu SJL, súťaž Čitateľský kráľ

 - organizácia Vianočnej besiedky, Karnevalu, Dňa matiek, Dňa detí

- moderovanie žiakov- práca s mikrofónom

 

- recitačné súťaže

- účasť v súťažiach-  Šaliansky Maťko, Hviezdoslavov Kubín

- komunikácia cez internet

- všetci žiaci majú možnosť získať zručnosti s prácou na počítači a s prístupom na internet na vyučovaní v jednotlivých predmetoch alebo v záujmovej činnosti

 

Táto priorita je zameraná na rozvoj komunikačných kompetencií a to i v cudzom jazyku vo forme komunikačnej a veku primeranej.

- vytvára si vzťah k iným národom

Občianske kompetencie získa žiak:

- aktívnym zapájaním sa do kultúrneho diania

- učí sa reprezentovať a kultivovane vystupovať

- uvedomuje si, že získané zručnosti sú nevyhnutné pre ďalší profesijný život

 

 

PRIORITA: 3  Výchova kultúrneho človeka, čitateľa a užívateľa informačných  a komunikačných technológií                      

 

- spoločné čítanie a práca s detskými časopismi

 / Zvonček, Zornička, Fifík, Slniečko, Adamko, Detské doplňovačky a iné /

- čítanie kníh na pokračovanie podľa vlastného výberu

- využívanie  počítačov žiakmi vo  všetkých  predmetoch a v záujmových útvaroch

- možnosť  voľného prístupu k IKT

 

 

- podpora  žiackej a učiteľskej knižnice

- prírastky kníh

- akcie pre žiakov / výstavky, besedy, akcie, hodiny SJL/

- Marec - mesiac knihy – ilustrácie a ilustrátori  detských kníh

- pravidelná kontrolovaná výmena kníh zo žiackej knižnice a prinesených kníh z domu

-rozprávky, encyklopédie, atlasy zvierat, vtákov, rastlín, vyhľadávanie zaujímavých článkov

- význam kultúrnych tradícií a zvykov

- vyučovanie  v učebni IKT vo všetkých ročníkoch

 

Táto priorita rozvíja podobné kľúčové kompetencie ako predchádzajúce, ale inými formami :

- žiak je vedený k čítaniu s porozumením a sprostredkovane k záujmu o čítanie a k dôkladnému poznaniu práce s počítačom

- rozvíjajú sa jeho zdroje informácií, schopnosť je nielen vyhľadávať, ale aj triediť a využívať

- je mu sprostredkovávaný  vnútorný zážitok,

- kontaktom s umeleckým dielom, rozvoj jeho citového vnímania a fantázie

- uvedomuje si význam adekvátneho chovania pri kultúrnych podujatiach  vhodnosť oblečenia

- získava úctu ku kultúrnym  tradíciám a hodnotám

 

 

- celkovo so kultivuje jeho osobnosť

- rozhoduje sa pre výber záujmových útvarov

 

  1. Zameranie školy

 

Zameranie školy vychádzalo  z analýzy aká sme  škola teraz a akou by sme chceli byť v budúcnosti. Využili sme SWOT analýzu,   veľmi používanú a účinnú metóda pri zisťovaní súčasného stavu- silných a slabých stránok, potrebných zmien, rizík a nutných krokov, ktoré sú pre zmenu nevyhnutné.

K analýze podmienok školy  sme  využili:

  • informácie z výročných  alebo inšpekčných správ
  • rozhovory  s rodičmi
  • údaje zo  starších dotazníkov
  • celoškolské  diskusie
  • neformálne stretnutia  pedagógov
  • pedagogické pozorovanie
  • stretnutia s Radou školy, predstaviteľmi obce
  • údaje a informácie zo škôl 2. stupňa, kde žiaci 1. stupňa pokračujú

 

Analýza podmienok našej školy je uskutočnená v okruhu nižšieho počtu pedagógov, zamestnancov a rodičov, čo vyplýva z málotriednej  školy. Vzhľadom na malý kolektív učiteľov, zamestnancov a rodičov bol vhodný aj  riadený rozhovor, aby vyhodnotenia boli objektívne. Z uvedených analýz sme zostavili prehľad silných a slabých stránok školy, príležitosti a ohrozenia:

 

Silné stránky

 

Slabé stránky

 

Ľudský potenciál

  • ochota vzdelávať sa, ochota ku zmenám, kreatívni ľudia
  • dobrá vzájomná komunikácia, spolupráca
  • dobrá klíma školy, kladný vzťah žiakov ku škole, rovnocenný vzťah žiak- učiteľ- rodič
  • ochota pracovať i nad rámec bežných povinností

 

 

Materiálne vybavenie

  • počítačová učebňa- počítače
  • pekná výzdoba školy a tried
  • čisté prostredie- ekologické kúrenie
  • možnosť stravovania v škole

 

Pedagogický proces

  • dobrá klíma školy- dôvera, bezpečné prostredie pre žiakov
  • možnosť väčšej starostlivosti o žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami
  • učitelia podporujú tvorivosť žiakov a humanisticky podporujú vyučovanie
  • realizácia výletov, besied, získavanie zážitkov
  • rešpektovanie vymedzených pravidiel v rámci triedy
  • snaha o rozvoj sebahodnotenia žiakov
  • snaha o uplatňovanie individuálneho prístupu k žiakom
  • zavedenie a využívanie počítačovej techniky do vyučovania
  • spoluúčasť žiakov na živote školy
  • rešpekt k potrebám jedincov jeho rodiny, ich problémov
  • previazanosť MŠ a ZŠ – uľahčený prechod do 1. ročníka

 

Ostatné faktory

  • prezentácia školy, budovanie pozitívneho image / webová stránka, akcie pre občanov, účasť na súťažiach, iné/
  • možnosť účasti rodičov na vyučovaní
  • veľmi dobrá spolupráca s MŠ,
  • spolupráca so školami v okolí

 

 

Ľudský potenciál

  • malý kolektív- malá možnosť delegovať alebo rozdeliť úlohy
  • veľké nároky na vedenie školy a malý pedagogický zbor

 

Materiálne vybavenie

  • zastaraný knižný fond
  • chýbajú niektoré moderné učebné pomôcky

 

 

Pedagogický proces

 

  • obťažné vzdelávanie celého kolektívu / zastupovanie/
  • prevažuje motivácia známkami
  • nezaraďovanie do vyučovania dlhodobých projektov
  • spájanie ročníkov

 

Ostatné faktory

  • niektorí rodičia majú ešte skreslené predstavy o zmenách v obsahu vzdelávania v škole
  • malá informovanosť o školskej reforme medzi rodičmi

 

 

Príležitosti

 

Ohrozenia

 

  • spolupráca so vzdelávacími inštitúciami

 

 

  • tradičné skupinové vyučovanie nahradiť integrovaným a projektovým vyučovaním
  • využívanie vzdelávacích poukazov na skvalitnenie záujmovej činnosti
  • spolupráca so sponzormi
  • získanie finančných dotácií z grantového projektu
  • finančné zabezpečenie zo strany zriaďovateľa
  • lepšia spolupráca s rodičmi
  • spolupráca s pedagogicko- psychologickou poradňou
  • spolupráca s bývalými žiakmi našej školy- teraz už dospelými ľuďmi

 

 

  • úbytok žiakov s objektívnych príčin
  • preťažovanie pedagógov

 

 

  • nedostatok finančných prostriedkov na údržbu
  • nepochopenie stratégie školy verejnosťou
  • neustále zmeny, nové vyhlášky a pokyny
  • nedocenenie pedagogickej práce
  • finančné normatívy- sústavne klesajúca tendencia

 

Základná škola v Žakovciach je súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy, je zaradená do siete škôl.  Je to škola bez právnej subjektivity, zriaďovateľom je obec Žakovce. Škola zabezpečuje primárne vzdelanie podľa vlastného vzdelávacieho programu a poskytuje základné vzdelanie, zabezpečuje rozumovú výchovu v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity, demokracie a poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú a ekologickú výchovu žiakov, umožňuje žiakom aj náboženskú rímskokatolícku, gréckokatolícku a etickú výchovu.

Základná škola 1. stupňa pripravuje žiakov na 2. stupeň, rozvíja žiakov tak, aby boli schopní samostatne myslieť, slobodne a autonómne sa rozhodovať, prejavovať sa ako demokratickí občania, jednať v súlade s uznávanými mravnými hodnotami. Škola vytvára podmienky pre rozvoj všetkých detí, začleňuje  žiakov so špeciálnymi potrebami. Žiaci majú možnosť stravovania v školskej jedálni, ktorá je v neďalekej budove MŠ, v rovnakom školskom areáli.

Neoddeliteľnou súčasťou práce školy je aj mimoškolská činnosť- záujmové krúžky. V školskom roku 2010/2011 pracovali na našej škole tri záujmové krúžky. Krúžok šikovných rúk, Hudobno – dramatický krúžok a Krúžok anglického jazyka.  Odmeny učiteľom za vedenie krúžkov boli hradené zo vzdelávacích poukazov, ktoré škole poskytli bez výnimky všetci žiaci. V školskom roku 2011/2012 budú na škole fungovať dva krúžky: Hudobno – dramatický krúžok a Krúžok tvorivosti.  Od školského roku 2011/2012 bude krúžková – záujmová činnosť zastrešená Centrom voľného času pri Základnej škole vo Vrbove. Vedúcimi krúžkov budú naši učitelia, finančne odmeňovaní budú prostredníctvom CVČ Vrbov. Členmi krúžkov budú naši žiaci, ktorí poskytnú vzdelávacie poukazy CVČ Vrbov. Škola poskytuje svoje priestory a vybavenie k účelnému využitiu i pre činnosť iných záujmových organizácií detí a mládeže.

Poslanie školy sa prelína všestrannou činnosťou pedagogických pracovníkov, odráža sa  v ich práci, ale aj vo vystupovaní a jednaní s rodičmi a partnermi školy  k spokojnosti všetkých zainteresovaných.

Naša škola je  miestom, kde deti radi chodia, získavajú  tu základné poznatky o okolitom svete, učia sa základným praktickým činnostiam a osvojujú  si skúsenosti v sociálnych vzťahoch. Sú  im vytvorené také podmienky, aby bol zaručený rozvoj každého dieťaťa.

Do vzdelávacieho  programu základnej školy, ktoré zahŕňajú  školskú i mimoškolskú zložku, sa aktívne zapájajú i rodičia žiakov. V škole panuje  atmosféra naplnená spoluprácou, dôverou a tvorivosťou. Škola je  neoddeliteľnou súčasťou  kultúrneho i spoločenského života v Žakovciach.

 

  1. Stupeň vzdelania

 

ISCED 1

 

 

Profil absolventa

Absolvent 1. stupňa ZŠ svojím vystupovaním robí  dobré meno škole, je schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, je  schopný hodnotiť  svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti, je  schopný starať sa i o svoje fyzické i psychické zdravie,  vie uzatvárať kompromisy, je  schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojuje   si metódy štúdia a  práce s informáciami, má schopnosť vnímať umenie, snaží  sa porozumieť mu a chráni umelecké prejavy, je  si vedomý svojich kvalít.

 

Sme škola a ako vzdelávacia inštitúcia sa nevzdávame ani úlohy výchovy, preto chceme, aby náš absolvent bol aj usilovný, svedomitý, samostatný, čestný.

 


KOMPETENČNÝ PROFIL ABSOLVENTA

 

Kompetencia k učeniu

  • vie sa učiť
  • zodpovedá  za vlastné učenie
  • pozná sám seba – vie sa zhodnotiť

 

 

Kompetencia k riešeniu problémov

  • rozpozná a pochopí problém
  • premyslí a naplánuje spôsob riešenia
  • využíva vlastný úsudok a skúsenosti

 

Kompetencia komunikačná

  • vyjadruje sa výstižne, súvisle a kultivovane v písomnom i ústnom  prejav
  • aktívne počúva
  • vie argumentovať

 

 

Kompetencia sociálna a občianska

  • uzná iných a vie spolupracovať v skupine
  • upevňuje dobré medziľudské vzťahy, v prípade potreby poskytne pomoc, alebo o ňu požiada
  • vie sa dohodnúť a dodržiava dohodnuté pravidlá
  • je empatický
  • je asertívny
  • rešpektuje  a oceňuje tradície
  • má pozitívny postoj k umeniu
  • chápe základné ekologické súvislosti a environmentálne problémy
  • využíva základné znalosti v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v praxi

 

Kompetencia matematická a prírodovedná

  • používa základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách
  • rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede

 

 

Kompetencia IKT

 

  • používa vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní
  • vie používať kreslenie a písanie na počítači
  • dokáže komunikovať pomocou elektronických médií

 

 

Kompetencia kultúrna

 

  • dokáže pomenovať druhy umenia  a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky na úrovni primárneho vzdelávania
  • cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície
  • pozná základné pravidlá, normy a zvyky s úpravou zovňajška človeka
  • správa sa kultúrne, kultivovane

 

 

Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

 

Podmienky  školy na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa kategórie  sa vytvárajú. V prípade záujmu zo strany žiakov a rodičov bude zameranie školy doplnené aj pre takýchto žiakov.  Prostredie školy má  zatiaľ vytvorené podmienky pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú hodnotení podľa metodických pokynov MŠ SR č. CD-2004-12003/23579-1:095.

                                                                                                  

Takto začlenený je len jeden žiak prvého a jeden žiak šrvetého ročníka, čo nevyžaduje, personálne, materiálne podmienky a priestorové úpravy.

 

 

  1. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní

 

Primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Na vysvedčení posledného (štvrtého) ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne: „Žiak (žiačka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania.“

 

 

 

 

  1. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 

 

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie zamestnancov

3. Hodnotenie školy

 

 

  1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

 

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Vychádza  z presvedčenia, že každý žiak sa môže zlepšiť.

Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov vychádzame z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu a zo stanovených a jasných cieľov a kritérií. Na ich základe môže aj žiak hodnotiť svoju prácu. 

 

Kritériá hodnotenia vzhľadom ku kľúčovým kompetenciám

 

Kľúčová kompetencia

 

Popis kompetencie

Výstup

Kompetencia komunikačná

pozorne počúva

pri počúvaní udržuje pozorné ticho, nezasahuje do repliky hovoriaceho, udržuje s hovoriacim očný kontakt, zapamätá si repliku a vie ju reprodukovať vlastnými slovami

zrozumiteľne sa vyjadruje

Používa spisovný jazyk na jednoduchú reč

rozvíja si slovnú zásobu

číta rôzne typy predkladaných textov

číta s porozumením

zvládne techniku čítania, odpovie na jednoduché otázky z textu, pracuje s kľúčovými slovami

písomne si zaznamenáva svoje myšlienky

prevedie jednoduchý záznam z prečítaného do zošita

prezentuje výsledky svojej a skupinovej práce

jednoducho vysvetlí svoj názor alebo názor celej skupiny

dodržuje pravidlá diskusie

nezasahuje do reči hovoriacemu

rozumie prostriedkom neverbálnej komunikácie

chápe jednoduché gestá a mimiku

používa technické prostriedky komunikácie

telefonuje

Kompetencia k učeniu

využíva a používa rôzne stratégie učenia

zoznamuje sa s používanými stratégiami, metódami a skúša ich aplikovať

sústredí sa na učebnú činnosť

vydrží potrebnú dobu pri učení, sústredí sa na učebné činnosti

plánuje si svoje učenie

pracuje s krátkodobými úlohami

motivuje sám seba k učeniu a hľadá jeho zmysel

sleduje, čo ho vnútorne motivuje a zaujíma

prejavuje záujem o vonkajšie podnety

kladie otázky

myslí globálne

pracuje s jednoduchými informáciami

myslí kriticky

uvedomuje si novú informáciu

prevádza sebahodnotnie- pokroky, neúspechy

v časovom úseku hodnotí svoje učenie

Kompetencia k riešeniu problémov

vníma a rozpozná problémové situácie

všíma si svoje okolie v škole aj doma, rozpozná, spresní a pomenuje rôzne problémy

kriticky myslí

pracuje s informáciou, porovnáva ju s tým čo už o probléme vie

hľadá príčiny

s pomocou hľadá príčiny problémovej úlohy

je samostatný pri riešení problémov

prekonáva prekážky pri riešení problémových úloh

kladie vhodné otázky

pýta sa na úlohu, problém

Kompetencia sociálna a občianska

pracuje v skupine- kooperuje

podľa pokynov učiteľa prechádza od individuálnej práce k skupinovej

buduje si rešpekt

je zodpovedný za svoju prácu v skupine

spolupodieľa sa na tvorbe pravidiel v triede, škole, toleruje, rešpektuje názory druhých

aktívne sa zúčastňuje na tvorbe pravidiel v triede, škole, toleruje, rešpektuje názory druhých

zaujíma sa o vedomostiach  o živote

vie kde hľadať prvú pomoc, poskytne prvú pomoc

rešpektuje princípy prírodných javov

prakticky poznáva prírodu

/pozoruje, skúma, porovnáva/

Kompetencia kultúrna

buduje si vzťah k tradíciám a kultúrnym hodnotám

zúčastňuje sa miestnych kultúrnych spoločenských a športových podujatí

vytvára si vzťah k rôznym iným kultúram

poznáva a zaujíma sa o iné národy a ich zvyky

Kompetencia matematická prírodovedná, IKT

veku primerane presne používa materinský a odborný jazyk

pomenuje tabuľku, graf, diagram

prostredníctvom numerických výpočtov spamäti, písomne a na kalkulačke rozvíja numerické zručnosti

počíta spamäti, písomne, na kalkulačke

buduje si vzťah medzi matematikou a realitou

používa matematiku v praxi

rozvíja si orientáciu v rovine a priestore

pomenuje a pozná  rovinné a priestorové útvary

rozvíja matematické nazeranie, logické a kritické myslenie,

rieši praktické problémy v každodenných situáciách

používa prostriedky IKT

vyhľadá, spracuje a uloží informáciu na počítači, zoznamuje sa s najtypickejšími druhmi aplikácií

uvedomuje si priestor okolo seba, prírodu , ľudí, kultúru vo vzájomnom vzťahu

zaujíma sa o svet okolo seba, a o jeho fungovanie

 

Formy overovania  žiakov:

  • diagnostické pozorovanie žiaka
  • rozhovor so žiakom
  • vedomostné testy
  • dotazníky
  • písomné práce
  • ústne skúšanie
  • úprava zošitov, samostatné aktivity, domáce úlohy
  • modelové a problémové úlohy
  • výroba pomôcok
  • projektové a skupinové práce

 

 

  1. Hodnotenie zamestnancov

 

Hodnotenie zamestnancov je  na základe:

  1. Pozorovania (hospitácie)
  2. Rozhovoru
  3. Výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod.)
  4. Sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa
  5. Hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.
  6. Hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy.
  7.  Hodnotenia učiteľov žiakmi

 

 

  1. Hodnotenie školy

 

 

Cieľom hodnotenia je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené. A preto, aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP.

 

 

Autoevalvácia školy

 

 

 

Zameranie autoevalvá-cie

 

 

Podmien-ky k vzdelá- vaniu

 

Spolupráca s rodičmi

 

Výsledky vzdelávania žiakov

 

 

Personálna oblasť

 

Školská klíma

 

Ciele

 

Udržanie stanovených podmienok ku vzdelávaniu v škole.

 

Zvýšená spolupráca s rodičmi.

Spokojnosť rodičov so školou.

 

Dosahovanie čo najkvalitnejších výsledkov odpovedajúcich individuálnym možnostiam žiakov.

 

 

Odborný rast pedagogických zamestnancov.

 

Spokojnosť žiakov v škole.

 

Kritériá

 

Dostatok finančných zdrojov na zabezpečenie chodu školy.

 

Naplnenosť školy v rámci demografie obce a individuálnych možností rodičov.

 

 

Postupné zlepšovanie jednotlivých žiakov.

 

Účasť a využitie vzdelávaní vo výučbe.

 

Spokojný  žiak.

 

Nástroje

 

Pozorovanie.

Rozhovor.

 

Rozhovor.

Dotazník

Zápis do 1. ročníka.

 

 

Analýza žiackych prác.

 

Pozorovanie.

Rozhovor.

 

Pozorovanie

Dotazník.

Rozhovor.

 

Časový harmono-gram

 

Priebežne.

 

3-krát ročne v rámci rodičovských združení.

1-krát ročne zápis.

1-krát za dva roky dotazník.

 

 

Priebežne

 

Priebežne

 

1-krát ročne dotazník. Priebežné pozorovanie a rozhovor.

 

 

 

  1. Školský učebný plán

 

 

V školskom roku 2011/2012 budú v škole 2 triedy. I. trieda (6 žiakov 1. ročníka a 7 žiakov 3. ročníka) a II. trieda (10 žiakov 2. ročníka a 4 žiaci 4. ročníka). Vzhľadom k spojeným ročníkom, v snahe po čo najväčšej rentabilite, s prihliadnutím na počet povinne daných hodín Štátnym vzdelávacím programom na I. stupni ZŠ -  ISCED 1, sme pridali disponibilné  hodiny v rámci Školského vzdelávacieho programu v 1. – 4. ročníku tak, aby bol počet hodín v týchto ročníkoch rovnaký, ak majú žiaci dvoch tried spojenú výučbu.

 

SJL  - slovenský jazyk a literatúra bude v I. triede (1. a 3. ročníku)  po 8 hodín v II. triede (2. a 4. ročníku) po 7 hodín s tým, že nie je rozšírený obsah a rozsah učiva, iba pridaná časová dotácia (v 2.  a 4. ročníku po 1 h. a v 3. ročníku 2 hodiny), ktorá je pri spojených ročníkoch nevyhnutná. 1 hodina SJL týždenne bude v každom ročníku venovaná tvorivej dramatike, s prihliadnutím na profiláciu školy „ŠKOLA TVORIVOSTI“.

 

MAT  - matematika bude v I. triede (1. a 3. ročníku) po 4 hodiny  (v 3. ročníku bude pridaná 1 h.) v II. triede (2.  a 4. ročníku) po 5 hodín (v 2. ročníku bude pridaná 1 h.). Nie je rozšírený obsah ani rozsah učiva, ide čisto o časovú dotáciu, nevyhnutnú pri spojených ročníkoch. 1 hodina MAT týždenne v každej triede bude venovaná tvorivej matematike – matematika hrou, s prihliadnutím na profiláciu školy „ŠKOLA TVORIVOSTI“.

 

1 hodina ANJ – anglický jazyk v 1. a 2.  ročníku je  predmet, ktorý si vyžiadali rodičia už v predchádzajúcich školských rokoch, aby tak mohli žiaci nadviazať na základy anglického jazyka, získaného v MŠ.  Tento predmet bude mať taktiež koncepciu tvorivej konverzácie, s prihliadnutím na profiláciu školy „ŠKOLA TVORIVOSTI“. V 3. a 4. ročníku bude po 3 hodiny ANJ, v súlade so Štátnym vzdelávacím programom.

 

 NBV – náboženská výchova  a HUV – hudobná výchova bude po 1 hodine v každom ročníku, presne podľa Štátneho vzdelávacieho programu. V týchto predmetoch sme disponibilné hodiny v rámci ŠkVP nepridávali.

 

PDA - prírodoveda bude po 1 hodine v každom ročníku, rovnako aj VLA – vlastiveda a IFV - informatika. Oproti 3 hodinám daným Štátnym vzdelávacím programom pre I. stupeň ZŠ v týchto predmetoch, bude posilnený každý z týchto predmetov o 1 disponibilnú hodinu v rámci Školského vzdelávacieho programu, a to v 1. ročníku.

 

1 hodina PVC – pracovného vyučovania v 3. ročníku je od školského roku 2010/2011 nový predmet, s novým obsahom a so samostatným tematickým výchovno – vzdelávacím plánom. Bude pridaný v rámci disponibilných hodín aj tento školský rok. Tento predmet bude zameraný, rovnako ako aj PVC v 4. ročníku, daný ako jediná hodina PVC na I. stupni ZŠ Štátnym vzdelávacím programom, na tvorivosť, s prihliadnutím na profiláciu školy „ŠKOLA TVORIVOSTI“.

 

V rámcovom učebnom pláne Štátneho vzdelávacieho programu sú dané na I. stupni ZŠ 4 hodiny VYV – výtvarnej výchovy.  S prihliadnutím na profiláciu školy „ŠKOLA TVORIVOSTI“, bude v rámci disponibilných hodín pridaná 1 hodina VYV v 1. a 2. ročníku.

 

         Od školského roku 2011/2012 bude TEV  - telesná výchova po 3 hodiny v každom ročníku, v rámci ŠkVP sme pridali po 1 hodine v každom ročníku

 

 

Štátny vzdelávací program

 

 

Vzdelávacia oblasť

 

 

Predmet

 

1. roč.

 

2.roč.

 

3.roč.

 

4.roč.

Jazyk a komunikácia

slovenský jazyk

a literatúra

8

6

6

6

prvý cudzí jazyk

-

-

3

3

Príroda a spoločnosť

prírodoveda

-

1

1

 

1

vlastiveda

-

1

 

1

1

Človek a hodnoty

náboženská výchova

1

1

1

1

Matematika a práca

s informáciami

matematika

4

4

3

3

informatická výchova

-

1

1

1

 

Človek a svet práce

pracovné vyučovanie

-

-

-

1

Umenie a kultúra

výtvarná výchova

1

1

1

1

 

hudobná výchova

1

1

 

1

1

Zdravie a pohyb

telesná výchova

2

2

2

2

Spolu povinná časť

 

17

18

20

21

 

Školský vzdelávací program

 

Jazyk a komunikácia

slovenský jazyk

a literatúra

-

1

2

1

 

prvý cudzí jazyk

1

1

-

-

 

druhý cudzí jazyk

-

-

-

-

Matematika a práca

s informáciami

matematika

-

1

 

1

2

informatická výchova

1

-

-

-

Príroda a spoločnosť

prírodoveda

1

-

-

-

 

vlastiveda

1

-

-

-

Zdravie a pohyb

telesná výchova

1

 

1

1

1

Človek a hodnoty

náboženstvo

-

 

-

-

-

Človek a svet práce

pracovné vyučovanie

-

-

1

-

Umenie a kultúra

výtvarná výchova

1

1

.-

-

Spolu voliteľné hodiny

 

6

5

5

4

Spolu: povinná

časť + voliteľné hodiny

 

23

23

25

25

 

 

  1. Učebné osnovy

 

 

Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie školy.

Obsahujú

  1. Charakteristiku predmetu, jeho význam v obsahu  vzdelávania
  2. Rozvíjajúce ciele, predmetové spôsobilosti, vychádzajúce z kľúčových spôsobilostí
  3. Témy, prostredníctvom ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi
  4. Požiadavky na výstup
  5. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania
  6. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod.
  7. Hodnotenie predmetu

 

SLOVENSKÝ JAZYK  A LITERATÚRA

Názov predmetu

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

Vzdelávacia oblasť

Jazyk a komunikácia

Ročník

prvý a tretí

druhý a štvrtý

Časový rozsah výučby - týždenný

8 hodín

7 hodín

Časový rozsah výučby - ročný

264 hodín

231 hodín

Škola

Základná škola, Žakovce 70

Názov ŠkVP

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ

Kód a názov  ŠVP

ŠVP pre 1. stupeň ZŠ v Slovenskej republike

Stupeň vzdelania

ISCED 1 – primárne vzdelanie

Dĺžka štúdia

4 roky

Forma štúdia

denná

Vyučovací jazyk

slovenský

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

FUNKCIA  PREDMETU

 

Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni základnej školy je naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať vyjadrovacie (komunikačné) schopnosti, a to na úrovni ústnej i písomnej.

Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie. Do literárnej výchovy ako integrujúci prvok možno zahrnúť takzvané tvorivé písanie. Považujeme ho i za prostriedok ako preniknúť do významovej a estetickej hĺbky literárneho diela. Tvorivé písanie sa tak stáva pre žiaka zdrojom poznania v oblasti lexiky, syntaxe, štylistiky, noetiky a poetiky, v neposlednom rade aj čítania. Ide teda o akési spojené nádoby, kde vedomostná úroveň a zručnosti sa spätne využívajú v jednotlivých zložkách predmetu. V minulosti (chápeme tým obdobie posledných desaťročí) sa kládol v materinskom jazyku akcent najmä na zvládnutie jazykovej zložky predmetu, kde učiteľ zdôrazňoval potrebu ovládať pravopis jazyka (syntax, morfológiu, lexikológiu), pričom písomná a ústna komunikácia bola podhodnotená.

Jazyk slovenský ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupiteľné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom na území SR. Ovládanie štátneho jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelávanie, ale i úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

Je nesporné, že úroveň výsledkov vyučovania slovenčiny v praktickom živote nie je uspokojivá, ba ovládanie jazyka nie je na patričnej úrovni. Máme na mysli používanie spisovnej formy jazyka v úradoch, v televízii, v rozhlase, iných médiách a kultúrnych ustanovizniach. Príčin je hneď niekoľko. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho mohol dobre využívať, aby ním mohol myslieť, cítiť. Bez jazyka niet komunikácie, je stavebným materiálom nášho konania, je pilierom vedomostí. Každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav žiaka a odráža sa v jeho myslení.

Jazyk slovenský v 1. ročníku základnej školy má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorých základ žiaci získavajú práve v 1. ročníku ZŠ. Žiak si z predškolského obdobia prináša so sebou určité jazykové zručnosti a návyky, ktoré má následne rozvíjať z viacerých aspektov. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením. Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a formovania národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok dorozumievací a komunikačný. Na hodinách písania sa žiaci učia písať predpísané tvary písmen a číslic (latinka) s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť, poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.

 

CIELE PREDMETU

 

Cieľom jazykového vyučovania je naučiť žiakov nielen základné pojmy a poučky, ale naučiť ich myslieť v súvislostiach, komunikovať (ústne a písomne) na primeranej úrovni a naučiť ich rozumieť jazykovým prejavom z obsahovej stránky. Nezanedbateľnou je i literárna zložka jazyka. Prostredníctvom nej sa žiaci zoznamujú s literárnymi dielami a ich tvorcami a vytvárajú si k nim kladný vzťah.

Cieľom vyučovania slovenského jazyka na 1. stupni ZŠ je predovšetkým:

- osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania),

 

Prehľad tematických celkov a ich obsahu

- poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči,

- osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej,

- osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma,

- získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka,

- osvojiť si návyky správnej výslovnosti,

- poznávať jazykové prostriedky a vedieť ich využívať v jazykovom systéme,

- prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa,

- jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme,

- viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej).

 

Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spisovné ovládanie reči v ústnom i písomnom prejave sú rôzne a rôzni autori ich odporúčajú požívať individuálne. Ide najmä o to, aby boli čo najúčinnejšie a najefektívnejšie pre daný druh učiva, s ohľadom na toho ktorého žiaka. Doteraz bola situácia taká, že mnohí učitelia (a je ich väčšina i dnes) žiadajú presné usmerňovanie, návody na vyučovanie, konkrétne odporúčania, a to tak v metódach a formách ako i v učebných osnovách. Tak sme boli zvyknutí roky v učiteľskej praxi. Bolo to násilné, ale pohodlné, bez akejkoľvek individuálnej zodpovednosti a najmä bez tvorivosti. Tvorivosť je ten prvok, ktorý sa má uplatňovať nielen v didaktike predmetu, ale rovnako u žiaka ako i učiteľa.

Výsledkom tvorivej spolupráce učiteľ – žiak je správne používanie jazyka a jeho uplatňovanie v praktickom živote aj v písomnom prejave. Tento proces by sa mal diať automaticky bez toho, aby si žiak uvedomoval zákonitosti stavby jazyka a jeho usporiadania.

Systematická spolupráca pôsobiaca v interakcii učiteľ – žiak bude smerovať k hlbšiemu poznaniu materinského jazyka, k väčšej hrdosti a úcte k jazyku, čo v praxi znamená, že žiaci budú svoj jazyk poznať, budú ho vedieť používať, budú ním tvorivo myslieť a bez ťažkosti sa budú ním aj písomne vyjadrovať.

 

Kompetencie - spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania materinského jazyka, a ktoré sa opierajú o kľúčové (základné) kompetencie. Zaraďujeme sem:

 

 

Poznávacie a rečové kompetencie

 

Percepčno-motorické zručnosti:

1. čítať písmená abecedy a arabské číslice aj v súvislosti s učivom v matematike,

2. odpísať alebo podľa diktovania napísať jednoduchý text a arabské číslice.

 

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti:

1. zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi,

2. v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. ročník ZŠ.

 

Analytické zručnosti:

1. fonologické schopnosti – analýza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova, slabiky, identifikácie rýmu a aliterácií,

2. v prípravnej etape nácviku čítania vedieť analytickými činnosťami v spojení s využívaním sluchového rozlišovania hlások určiť prvú hlásku slova. Ovládanie detailnej analýzy slova podriadiť postupne sa rozširujúcim čitateľským schopnostiam žiakov v šlabikárovom (nácvičnom) období, a to v stúpajúcej náročnosti od slabík po jednoduché slová.

 

Tvorivé zručnosti:

1. porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh),

2. porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu),

3. dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner,

4. zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať krátky príbeh z textu. Dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb.

 

Verejná prezentácia textu, verejný prejav:

1. pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni žiaka 1. ročníka ZŠ,

2. osvojiť si výslovnostnú normu s uplatnením suprasegmentálných javov,

3. reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne). Ak učiteľ spozoruje, že žiak sa len veľmi ťažko naučí naspamäť básničku alebo iný text, môže ho vyzvať, aby sa ho naučil aspoň stručne alebo aby ho podrobne zreprodukoval.

 

Informačné zručnosti:

1. naučiť žiaka poznať a používať jazykové slovníky a príručky (platí od 2. ročníka ZŠ a na primeranej úrovni).

 

Komunikačné zručnosti:

1. adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu,

2. vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu,

3. naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor.

 

Pojmy

 

Písanie:

samohlásky, dvojhlásky, spoluhlásky, arabské číslice,

písmená: malé, veľké, písané, tlačené.

 

Zvuková stránka jazyka:

slabiky, slová, delenie hlások na samohlásky – spoluhlásky – dvojhlásky,

samohlásky: krátke – dlhé (rozdelenie a názvy len v 2. ročníku ZŠ, v 1. ročníku poznávať samohlásky len informatívne),

spoluhlásky: tvrdé – mäkké (podobne ako samohlásky),

dĺžeň, mäkčeň, vokáň, bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka,

melódia vety: oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej, želacej, zvolacej,

slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ,

výslovnosť a výskyt ä.

 

Syntaktická/skladobná rovina:

jednoduchá veta, triedenie viet podľa obsahu na: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie.

 

Sloh:                                                                                                                                                     pozdrav, oslovenie, tykanie/vykanie, predstavenie sa, privítanie, rozlúčenie, prosba/želanie, poďakovanie, ospravedlnenie – ústne, ospravedlnenie s vysvetlením, vyjadriť súhlas – nesúhlas, blahoželanie ústne/písomné.

PRVÝ ROČNÍK

Obsah:

 

Jazyk slovenský v 1. roč. ZŠ sa člení na dve základné zložky čítanie a písanie. To znamená, že jedna vyučovacia hodina obsahuje obidve zložky. Poradie a dĺžku týchto častí si určuje učiteľ sám v závislosti od náročnosti preberaného učiva a podľa aktuálnych potrieb triedy. Ak to učiteľ považuje za prospešné, môže fyzicky náročnejšie písanie rozdeliť v rámci jednej vyučovacej hodiny na dve kratšie časti.

 

Príklady variabilnosti členenia jednej vyučovacej hodiny jazyka slovenského v 1. ročníku:

1. čítanie – písanie,

2. písanie – čítanie,

3. písanie – čítanie – písanie.

 

Ostatné zložky slovenského jazyka – literatúra, jazyková výchova a sloh sú organickou súčasťou týchto dvoch základných zložiek, a preto na ne nie sú vyčlenené osobitné hodiny. To znamená, že súbežne s osvojovaním čítania a písania plní učiteľ ďalšie úlohy vyplývajúce z týchto zložiek:

- rozvíja komunikačné a vyjadrovacie schopnosti žiakov so zameraním sa na kultúru jazyka,

- rozširuje slovnú zásobu žiakov, najmä tým, že sa vo svojom vyjadrovaní neobmedzuje len na okruh slov doteraz deťom známym, ale postupne zaraďuje i výrazy, ktoré zatiaľ v slovníku detí chýbajú,

- dbá na čistotu jazyka, najmä prostredníctvom vlastného vzorného vyjadrovania,

- zoznamuje deti s pravopisnými javmi v rozsahu určenom v časti PÍSANIE,

- prostredníctvom vlastného hlasného čítania zoznamuje deti s rôznymi literárnymi útvarmi primeranými veku, najmä so zameraním na ich citové pôsobenie. Využíva k tomu predovšetkým texty zo šlabikára a čítanky a inú vhodnú detskú literatúru, najmä od slovenských autorov. Vedie so žiakmi rozhovory o prečítanom, kladie otázky, dbá na formovanie postojov k čítaniu s porozumením.

 

Obsah čítania a písania v 1. ročníku je rozčlenený do troch období:

prípravné,

nácvičné (šlabikárové),

čítankové.

PRÍPRAVNÉ OBDOBIE

 

Dĺžka prípravného obdobia môže byť variabilná (3 – 5 týždňov), v odôvodnených prípadoch i viac. Je závislá i od pre gramotných (predčitateľských) skúseností detí, ktoré môžu výrazným spôsobom proces prípravy urýchliť. Dĺžka prípravného obdobia závisí od potrieb detí, ale aj od koncepcie, metód a obsahu prípravného obdobia v jednotlivých používaných učebniciach. Základným cieľom prípravného obdobia je však pripraviť deti na proces osvojovania si čítania a písania, bez ohľadu na zvolené učebnice a metódy. V rámci zachovania kontinuity vývinu je dôležité – v rámci možností – vychádzať z predškolských skúseností žiakov, nadväzovať na doterajšie vedomosti, uplatňovať ich v učení a ďalej ich rozvíjať.

 

ČÍTANIE

 

Prípravné obdobie

 

V súčasnosti sa na vyučovaní čítania v 1. ročníku používajú vzhľadom na platné používané učebnice dve základné metódy:

- hlásková analyticko-syntetická,

- syntetická metóda.

 

V súčasnosti sa vo vyučovaní elementárneho čítania uplatňujú dve metódy vychádzajúce z pôvodnej analyticko-syntetickej metódy. V pôvodnej analyticko-syntetickej metóde sa kladie dôraz na analytické činnosti s následnými syntetickými činnosťami. Druhá metóda by sa dala charakterizovať ako syntetická metóda s využitím niektorých najjednoduchších prvkov analytickej metódy. Preto zaradenie základného učiva v jednotlivých obdobiach nácviku čítania, najmä jeho časové zaradenie, si musí prispôsobiť samotný učiteľ, podľa toho, ktorú metódu používa.

 

Prehľad základných tematických celkov prípravného obdobia podľa používaných metód

Rozdielne obsahy prípravného obdobia, ktoré sú uvádzané pri jednotlivých metódach nepredstavujú súbor povinného učiva, ale ich treba chápať ako prostriedok týchto metód na dosiahnutie cieľa: naučiť žiakov čítať.

 

Pre hláskovú analyticko-syntetickú metódu:

1. rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti,

2. analytické činnosti: veta, slovo, slabika,

2. grafické znázorňovanie vety,

4. grafické delenie slov na slabiky,

5. určovanie pozície hlások v slove,

6. detailná analýza slova na hlásky – určovanie pozície hlások v slove,

7. poznávanie písmen,

8. čítanie slov po písmenách.

 

Pre syntetickú metódu:

1. rozvoj komunikačných a vyjadrovacích schopnosti,

2. veta, slovo, slabika – len v praktických činnostiach,

3. analytické činnosti – len analýza slova na slabiky – v praktických činnostiach – rozlišovanie a určovanie prvej hlásky slova,

4. cvičenie sluchového a zrakového rozlišovania,

5. zoznamovanie sa s písmenami veľkej tlačenej abecedy prostredníctvom nápovedných obrázkov a sluchového rozlišovania hlások na začiatku slova,

6. sluchová syntéza hlások do slabiky,

7. písanie veľkých tlačených písmen – ako podpora pochopenia princípu čítania,

8. pokusné čítanie slabík a jednoduchých slov.

 

NÁCVIČNÉ (ŠLABIKÁROVÉ) OBDOBIE

 

Cieľom nácvičného obdobia je osvojovanie si čítania v týchto tematických celkoch:

1. využívanie písmen veľkej tlačenej abecedy pri čítaní pre uľahčenie a urýchlenie chápania princípu čítania,

2. osvojovanie – čítanie písmen slovenskej abecedy – v závislosti na poradí, ako sú uvedené v používaných platných učebniciach,

3. detailná analýza slov a určovanie pozície hlások v slove,

4. čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú otvorené slabiky,

5. čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabiky so spoluhláskovou skupinou,

6. čítanie slabík, slov, viet a krátkych textov, ktoré obsahujú viacnásobnú spoluhláskovú skupinu,

7. čítanie slabík, slov viet a krátkych textov, ktoré obsahujú slabičné r - ŕ, l - ĺ,

8. čítanie písaných písmen, slabík, slov, viet a krátkych súvislých textov.

 

Ďalšie ciele plnené v rámci zložky čítanie:

1. v praktických činnostiach oboznámiť žiakov s funkciou týchto interpunkčných znamienok: bodka, čiarka, otáznik, výkričník, dvojbodka, úvodzovky, rozdeľovník,

2. v praktických činnostiach rozumieť pojmom rozprávka, príbeh, báseň, text, nadpis, riadok, autor,

3. v praktických a hravých činnostiach viesť žiakov k uvedomovaniu si významu a špecifických funkcií čítania a písania v každodenných životných situáciách.

 

ČÍTANKOVÉ OBDOBIE

 

Šlabikárovým obdobím je ukončený nácvik čítania a písania. Čítankové obdobie treba chápať ako obdobie zdokonaľovania nadobudnutých zručností (spôsobilosti), ale najmä obdobím ich využívania pri čítaní s porozumením v praktických i vzdelávacích činnostiach.

 

Ciele čítankového obdobia sú zamerané na:

1. zdokonaľovanie techniky čítania,

2. čítanie s porozumením,

3. cvičenie správnej intonácie,

4. voľná reprodukcia prečítaného textu,

5. vyjadrenie pocitov vyvolaných prečítaným textom (smutné, zábavné, poučné...) – vnímanie

    umeleckých textov rôznych žánrov,

6. príprava na prechod k tichému čítaniu.

 

Požiadavky na vedomosti a zručnosti:

 

Žiak:

- pozná a vie prečítať všetky písmená slovenskej abecedy,

- v praktických činnostiach, pri čítaní vie spájať hlásky do slabík a vie prečítať všetky typy slabík   

  vyskytujúcich sa v slovách, pri čítaní dlhého menej obvyklého slova si vie pomôcť prečítaním po

  slabikách bez zbytočného opakovania slova a bez tichého hláskovania (takzvaného dvojitého

  čítania),

- chápe význam prečítaného slova (priradí slovo k obrázku a naopak) – je potrebná tolerancia k deťom

  s iným materinským jazykom,

- chápe obsah prečítanej vety a krátkeho súvislého textu,

- v prípade zabudnutia menej frekventovaného písmena si vie poradiť vyhľadaním písmena pomocou

  nápovedného obrázka,

- pri čítaní rozlišuje pojmy: text, riadok, článok, nadpis,

- v praktických činnostiach pozná funkciu interpunkčných znamienok: bodka, otáznik, výkričník, čiarka,

  spojovník,

- intonačne správne číta izolované krátke oznamovacie a opytovacie vety.

 

(Poznámka: väčšina detí 1. ročníka číta niektoré vety v súvislých textoch čiastočne intonačne

 nesprávne kvôli neschopnosti predvídať koniec vety – najmä pri prvom čítaní textu. Táto schopnosť j

 je závislá na technike a rýchlosti čítania, ktoré sa plne rozvinie až v ďalších ročníkoch).

 

PÍSANIE

 

Prípravné obdobie

 

Obsah písania v prípravnom období je zameraný na získavanie a zdokonaľovanie predpokladov na konkrétne písanie v neskoršom – v nácvičnom období. Spočíva predovšetkým v plnení nasledujúcich cieľov:

1. systémom uvoľňovacích cvikov zlepšovať predovšetkým predpoklady na zlepšenie jemnej motoriky zápästia a prstov tak, aby žiak mohol v období nácviku písania zvládnuť nároky, ktoré naň písanie kladie,

2. nácvik písania prípravných cvikov, ktoré sú základnými prvkami písmen v postupnosti od jednoduchých po zložitejšie,

3. rozvíjanie analytických schopností – schopností postrehnúť základné čiary a línie v jednotlivých písacích cvikoch, neskôr i v samotných písmenách, čo eliminuje často neprimerané množstvo cvičného písania.

 

Nácvičné obdobie

 

Čítanie a písanie nemusí nutne prebiehať súčasne, v zmysle čo čítame, to píšeme. Vo vyučovacom procese je možné, najmä vtedy, keď je proces nácviku čítania podporovaný písaním veľkých tlačených písmen neviazať písanie na postup v čítaní, ktorý je prirodzene rýchlejší.

Cieľom písania v nácvičnom období je osvojovanie si písania v týchto tematických celkoch:

1. osvojovanie si písania písmen slovenskej abecedy v poradí závislom od používaných učebníc a písaniek,

2. spájanie písmen do slabík a slov,

3. odpis písaných písmen, slabík, slov a viet,

4. prepis tlačených písmen, slabík, slov a viet,

5. písanie slov a jednoduchých viet podľa diktovania,

6. podporovanie vlastného a tvorivého písania veľkou tlačenou abecedou.

 

(Poznámka: jednotlivé tematické celky v tomto prípade neprebiehajú v časovom slede za sebou, ale súbežne).

Pravopisné javy:

1. správna skladba slova (týka sa vynechávania a zámeny hlások),

2. veľké písmeno na začiatku vety,

3. ukončenie oznamovacej, opytovacej a rozkazovacej vety,

4. písanie osobných mien,

5. označovanie dlhej samohlásky.

 

Čítankové obdobie

 

Ciele písania v čítankovom období sú zamerané na:

1. zdokonaľovanie techniky písania,

2. odpis a prepis textu,

3. písanie podľa diktovania,

4. precvičovanie pravopisných javov predpísaných pre 1. ročník,

5. vytváranie spôsobilostí samostatne sa písomne vyjadrovať.

 

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

Žiak vie používať písmená písanej abecedy a arabské číslice v nasledujúcich činnostiach:

– vie čitateľne napísať písmená písanej abecedy a arabských číslic.

– dokáže správne spájať písmená v slovách,

– vie z písanej predlohy čitateľne a správne odpísať slová a krátky primeraný text,

– v praktických činnostiach (pri písaní) vie členiť vety na slová, slová na slabiky tak, aby výsledkom bolo správne napísané slovo alebo veta,

– dokáže podľa diktovania napísať slová bez vynechávania písmen,

– dokáže podľa diktovania napísať jednoduché krátke vety,

– vie k známemu obrázku napísať jeho pomenovanie (tzv. autodiktát), bez vynechávania písmen (ostatné chyby tolerujeme),

– vie správne umiestniť dĺžeň,

– vlastné mená osôb píše s veľkým začiatočným písmenom,

– na začiatku vety píše veľké písmeno,

– pri písaní rozlišuje oznamovaciu, opytovaciu a rozkazovaciu vetu.

 

Alternatíva pre žiakov s poruchou jemnej motoriky:

žiakom s oneskoreným vývinom a poruchou jemnej motoriky potvrdenou psychológom umožňujeme vyjadrovať sa písomne pomocou veľkých tlačených písmen, ktoré kladú na jemnú motoriku ruky podstatne menšie nároky.

 

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA

 

(Poznámka: túto úlohu považujeme pre pomerne veľký počet detí za výrazne dlhodobú, v 1. ročníku za ťažko zvládnuteľnú, a preto i ťažko definovateľnú, najmä z pohľadu požiadaviek na vedomosti a zručnosti detí. Vymedzenie presných požiadaviek na vedomosti a zručnosti by mohlo byť v prípade mnohých detí diskriminujúce (rečové chyby, inojazyčné prostredie).

 

Obsah:

– spisovná výslovnosť,

– spisovné vyjadrovanie.

 

JAZYK A KOMUNIKÁCIA

 

1. Ciele učebného predmetu

 

Navrhovaná štruktúra učebných osnov pre 1. - 4. ročník ZŠ vychádza z najnovších poznatkov v oblasti lingvistiky, primárnej pedagogiky, vývinovej psychológie a didaktiky materinského jazyka. Rešpektuje aktuálne smery lingvistického výskumu (systémovo-štruktúrny, komunikačno-pragmatický a kognitívny). Pri tvorbe učebných osnov sme vychádzali zo všeobecných didaktických princípov (princíp komplexnosti, princíp komunikačno-kognitívny, princíp orientácie na žiaka, princíp aktuálnych lingvistických poznatkov). Najväčšiu pozornosť sme venovali princípu komplexnosti, ktorý sa prejavuje v úrovni kompetenčnej – rozvoj komunikačnej kompetencie žiaka v materinskom jazyku v súlade s inými kľúčovými kompetenciami, v medzipredmetovej úrovni – rozširovanie komunikačných poznatkov a formovanie hodnôt z rôznych pohľadov danej tematiky, v medzizložkovej úrovni – integrácia jazykového vyučovania, slohu, čítania a literárnej výchovy (zabezpečuje komplexnú povahu komunikačného procesu) a vnútrozložkovej – prepájanie tém v rámci jazykovej, slohovej a literárnej zložky predmetu. Kľúčovým pojmom koncepcie je komunikačná kompetencia, ktorú vnímame ako schopnosť funkčne používať jazyk v rôznych komunikačných situáciách na základe elementárnych poznatkov jazykového systému. Súčasťou komunikačnej kompetencie je jazyková kompetencia, ktorú tvorí súhrn schopností, ktoré umožňujú používateľovi jazyka odlíšiť gramaticky správnu vetu od nesprávnej a schopnosť tvoriť nové vety. Osvojenie jazykovej kompetencie má dlhodobejší charakter a osvojenie komunikatívnej kompetencie považujeme za proces celoživotný.

Prvoradým cieľom a základnou úlohou komunikačného vyučovania materinského jazyka je vytvoriť u žiakov komunikačné zručnosti. Základné komunikačné zručností sú: počúvanie hovorenie, čítanie a písanie. Okrem tejto klasifikácie ich ešte rozdeľujeme do dvoch veľkých oblastí založených na funkcii počúvania a čítania (receptívne), hovorenia a písania (produktívne).

 

Receptívna oblasť (vnímanie) pozostáva z činností, pri ktorých žiak dostáva informácie a myšlienky z vonkajších zdrojov. Spája počúvanie a čítanie. Sú to dva základné spôsoby prijímania informácií od iných.

 

Produktívna oblasť (vyjadrovanie) je druhou polovicou vyučovania materinského jazyka. Obsahuje činnosti, kde žiak realizuje svoje myšlienky a informácie a delí sa s nimi s inými žiakmi. Ide o oblasť hovorenia a písania, v ktorej sa produkujú zmysluplné myšlienky a rôzne informácie prostredníctvom slov.

                                  

Každá vyučovacia hodina materinského jazyka by mala byť zameraná na dieťa a jeho skúsenosť s jazykom a svetom, pričom počúvanie, čítanie, hovorenie a písanie by mali byť jej samozrejmosťou bez ohľadu na obsah vyučovacej hodiny. Z uvedeného vyplýva, že spomínané komunikačné zručnosti navzájom súvisia, a preto by sa mali vyučovať ako celok. Tento fakt je možné využiť v praxi u žiakov nižších ročníkov, ktorý je charakteristický prirodzeným priebehom učenia a jeho obsah tvorí počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie a výtvarný prejav.

Mimoriadny akcent kladieme na metódy a formy, ktoré by mal učiteľ využívať na 1. stupni ZŠ. Prostredníctvom moderných vyučovacích prostriedkov maximálne aktivizovať žiakov na vyučovacích hodinách, efektívne využívať ich doterajšiu slovnú zásobu a vedieť ich stimulovať k lepším výkonom. Je potrebné zamerať sa na progresívne interaktívne postupy učenia tak, aby každá vyučovacia hodina bola ozajstným zážitkom, inšpiráciou na riešenie reálnych komunikačných situácií, aby si dieťa osvojovalo poznatky ľahko a prirodzene v činnostiach primeraných jeho veku. Pri vytváraní modelových situácii je vhodné okrem racionálnych postupov používať aj rôzne imaginárne a emotívne pôsobenie na žiaka, ktoré sa nachádza v ríši rozprávok, hier, dramatického alebo výtvarného prejavu (tzv. zážitkové učenie). Učiteľ na hodinách slovenského jazyka v rámci komunikácie môže využívať poznatky napr. „tvorivého písania“, je nutné využívať neverbálnu komunikáciu. Ide o to, aby vedomosti, ktoré žiak nadobúda v jazykovom vyučovaní vedel konkrétne a prakticky využiť v ďalších predmetoch (medzipredmetové vzťahy).

 

Pozitíva zážitkového učenia sa prejavujú nasledovne:

  • žiak dokáže naučené poznatky intenzívne precítiť a prežívať,
  • uspokojujú a aktivizujú sa prirodzené potreby žiakov,
  • realizujú sa medzizložkové a medzipredmetové vzťahy,
  • žiak chápe potrebu učiť sa nie pre známky, ale pre život,
  • vzťahy u žiakov sa vytvárajú na základe vzájomného dialógu a tímovej práce.

 

Učebný plán v predmete Jazyk slovenský v 2.  – 4. ročníku ZŠ disponuje 6 hodinami týždenne. Ide o znížený počet hodín oproti predchádzajúcemu obdobiu. V prípade, že učiteľ má pocit, že ide o nedostatočný počet hodín a nie je možné v konkrétnych podmienkach stanovený obsah učiva realizovať, je možné doplniť potrebný počet vyučovacích hodín s tzv. voľných hodín, ktorými každá škola disponuje. (Pozn. učiteľ daného predmetu ich zvýši o potrebný počet hodín v rámci Školského vzdelávacieho programu).

V oblasti písanie výrazné zmeny nenastali, ani v počte hodín, ani v obsahu. V súlade s jazykovým vyučovaním si žiaci zdokonaľujú písomné zručnosti, hygienické a pracovné návyky a snažia sa dodržiavať základné parametre písma (čitateľnosť, úhľadnosť, primeranú rýchlosť). Obsah učiva zostáva nezmenený v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Učiteľ ho môže vyučovať integrovane s jazykovou zložkou, slohovou zložkou, v rámci čítania a literárnej výchovy, alebo samostatne.

Oblasť jazykové vyučovanie (gramatika a pravopis) obsahuje učivo z fonetiky /zvuková rovina jazyka/, lexiky /významová rovina jazyka/ a syntaxe /skladba vety/. V učive 2. ročníka sa eliminuje morfologická rovina. Učivo o podstatných, prídavných menách a slovesách sa presúva do 3. ročníka ZŠ. Učivo: „Všeobecné a vlastné podstatné mená“ sa taktiež eliminuje. Vyučuje sa len v spojitosti s praktickými písomnosťami (list, pohľadnica, adresa) na hodinách písania a slohu. Zaraďujeme ho ku komunikačným zručnostiam. Pozn. (učivo je jednoznačne vymedzené vo vzdelávacom štandarde).

Oblasť čítanie a literárna výchova - zmeny nastali najmä v kompetenciách, ktoré žiak nadobúda prostredníctvom tejto oblasti. Technická stránka čítania zostáva i naďalej zachovaná. Rozdiel nastáva v tom, že žiak sa učí predložený text čítať s porozumením. Slohová výchova je založená na verbálnej i neverbálnej komunikácii. Oblasť verbálnej komunikácie je zameraná na ústne vyjadrovanie, žiak vie nájsť súvislosť medzi ilustráciou a obsahom prečítaného textu. Žiak vie vyjadriť svoj názor na ilustráciu v knižke. Vie porozprávať svoj zážitok pred triedou, obecenstvom. Dokáže usporiadať obrázky podľa časovej a príčinnej súvislosti, vie samostatne porozprávať obsah jednoduchého textu, reprodukovať rozprávku, povesť a pod.

 

Poznávacie a čitateľské kompetencie

 

Technika čítania a verejná prezentácia textu

1) Na základe predchádzajúcej prípravy správne, plynule a s porozumením čítať nahlas aj potichu po

     príprave texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané skúsenostiam žiaka.

2) Pri hlasnom čítaní dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť.

3) Výrazne čítať kratšie úryvky z literatúry pre deti a mládež.                                                                                               4) Výrazne recitovať básne, úryvky z prózy.                                                                                                                                                                  5) Pri čítaní dramatických textov výrazne reprodukovať priamu reč.

 

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti

1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť.

2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi.

 

Analytické a interpretačné zručnosti

1) Zostaviť osnovu prečítaného textu.

2) Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu.

3) Prerozprávať obsah prečítaného textu.

4) Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu.

5) Vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a jazykové prostriedky, vybrané pojmy a výrazy.

6) Pri jednoduchom rozbore literárnych textov používať literárne pojmy.

7) Hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah.

8) Odlišovať prozaické a básnické texty.

9) Odlišovať umelecké a náučné texty.

 

Tvorivé zručnosti

1) Zreprodukovať a zdramatizovať časť rozprávky, poviedky alebo povesti.

2) Na základe vlastnej fantázie dokončiť začatý príbeh vo forme rozprávania, dramatizácie a ilustrácie.

3) Napísať krátky prozaický útvar.

4) Tvoriť jednoduché rýmy.

5) Inscenovať kratší dramatický text.

 

Informačné zručnosti

1) Orientovať sa v školskej a verejnej knižnici.

2) Budovať si vlastnú knižnicu.

 

DRUHÝ – ŠTVRTÝ ROČNÍK

2. Obsah učiva

 

PREDMET:

slovenský jazyk a literatúra,

(jazykové pojmy a sloh) 2. roč.:

 

 

 

 

Komunikačné ciele

 

 

Pojem

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

Vyučovanie slovenského jazyka je založené na komunikačno - poznávacom princípe. Poznať rozdiel medzi hláskou i písmenom, sluchová a vizuálna analýza slov, prostredníctvom

 

 

artikulačných orgánov.

Naučiť pracovať žiakov so slovníkom na elementárnej úrovni.

 

 

Hláska a písmeno

Tlačené a písané písmená

 

Precvičiť si zrozumiteľnú výslovnosť tlačených a písaných písmen. Vedieť prepísať tlačený text do písanej podoby. Precvičiť výslovnosť hlások a písmen v slovách. Písmená ch, dz a dž počujeme jednu hlásku, ale

 

 

zapisujeme ju dvoma písmenami.

 

Žiak spoznáva hlásku a písmeno v daných slovách, určuje počet písmen a hlások.

Vie rozlíšiť fakt, že v niektorých prípadoch existuje len jedna hláska, ktorá sa skladá z dvoch písmen (dz, dž, ch).

 

V textoch správne aplikovať rozlišovacie znamienka a vedieť ich pomenovať. Nácvik správnej výslovnosti pomocou dychových, rezonančných a artikulačných cvičení.

 

Rozlišovacie znamienka: dĺžeň, mäkčeň, vokáň a dve bodky

 

Formou hádaniek, básničiek a cvičení zameraných na správnu výslovnosť je potrebné dbať na správnu výslovnosť slov a rozoznávať rozlišovacie alebo diakritické znamienka v grafickom prejave.

Výslovnostné cvičenia sú zamerané na správnu výslovnosť samohlások, spoluhlások i dvojhlások.

 

Žiak sa naučí písať a vyslovovať rozlišovacie znamienka:

- dĺžeň

- mäkčeň

- dve bodky..

 

Poukázať na základný rozdiel medzi krátkymi a dlhými hláskami v artikulácií, nacvičovať a upevňovať ich správnu výslovnosť. Nácvik vytrvalosti (práca vo dvojici a tímová práca).

 

 

Samohlásky krátke:

a, ä, e, i, y, o, u Samohlásky dlhé:

á, é, í, ó ú, ý

 

Naučiť sa v texte rozlišovať krátke a dlhé samohlásky. Počúvať, naučiť sa správne vyslovovať a písať krátke samohlásky. V textoch sa zamerať na cvičenia, ktoré obsahujú slová, v ktorých kvantita samohlásky mení význam slov napr. (latka – látka, sud - súd). Nácvik správnej výslovnosti samohlásky ä a zvládnutie jej pravopisu. Vzorná spisovná výslovnosť vyžaduje dôslednú výslovnosť hlásky ä najmä pri recitáciách, na školských podujatiach, v divadle a pod. Uplatniť základy fonetiky pri písaní domácich slov.

 

 

 Žiak vie: - vyslovovať krátke a dlhé samohlásky, - vie realizovať ich analýzu a syntézu,

- pozná významovú podobu slova,

-žiak sa naučí vzorne vyslovovať hlásku ä, krátke a dlhé samohlásky. Počúvať, naučiť sa správne vyslovovať a písať krátke samohlásky. V textoch sa zamerať na cvičenia, ktoré obsahujú slová, v ktorých kvantita samohlásky mení význam slov napr. (latka – látka, sud - súd). Nácvik správnej výslovnosti samohlásky ä a zvládnutie jej pravopisu. Vzorná spisovná výslovnosť vyžaduje dôslednú

výslovnosť hlásky ä najmä pri recitáciách, na školských podujatiach, v divadle a pod. uplatniť základy fonetiky pri písaní domácich slov.

 

 

Poukázať na základné rozdiely medzi samohláskami a dvojhláskami, nácvik ich pravopisu. Rozvoj pamäťových kompetencií, logického myslenia. Rozvoj vytrvalosti prostredníctvom tímovej práce (práca vo dvojiciach a v skupinách).

 

 

Dvojhlásky

Výslovnosť a písanie dvojhlások: ia, ie, iu, ô. Zmena krátkej samohlásky na dvojhlásku.

 

Správna artikulácia a pravopis dvojhlások v domácich slovách: ia, ie, iu, ô. Spoznať vzťah medzi písaním dvojhlásky a výslovnosťou. Vedieť zmeniť krátku samohlásku na dvojhlásku, aby slovo malo význam. Pochopiť, že v jednom slove sa môžu uplatniť viaceré pravopisné

princípy.

 

 

Žiak ovláda: výslovnosť a písanie dvojhlások: ia, ie, iu, ô, písanie ja- já, je, ju- jú na začiatku i na konci slova príponu písmen na konci slova- ou - vie zdôvodniť pravopis v slove s dvojhláskou: ia, ie, iu ô.

- využíva zručnosť písania samohlások

- kooperuje pri práci v skupine a rieši jednoduché úlohy a cvičenia zamerané na pravopis dvojhlások.

lások aj dvojhlások.

 

 

Spoznávať a správne vyslovovať mäkké spoluhlásky. Vnímať výslovnosť mäkkých spoluhlások. Prostredníctvom pravopisných cvičení verbalizovať a rozoznávať mäkké spoluhlásky.

 

 

Postupne utvárať základy správnej gramatickej tvorby slova.

 

 

Mäkké spoluhlásky Výslovnosť a písanie i / í po mäkkých spoluhláskach v koreni domácich slov.

 

 

Nácvik výslovnosti mäkkých spoluhlások: č, dž, ţ, š, c, dz, j ď, ť, ň, ľ Zvlášť treba dbať na nácvik ď, ť, ň, ľ pred samohláskou i, e a pred dvojhláskami ia, ie, iu – v týchto prípadoch sa odlišuje písaná podoba od výslovnosti. Každé slovo treba dôsledne prečítať, analyzovať tak, aby žiak

 

 

získal presnú sluchovú a zrakovú predstavu.

 

Pravopisná stránka jazyka je zameraná:

- na správne písanie i/í po mäkkých spoluhláskach

- na osvojenie si výslovnosti nových slov

- na osvojenie si nových slovných spojení a pochopení ich významu. pri vyvodení spoluhlások učíme

 

 

žiaka pracovať s inventárom (možno použiť slovníky)slov s i - í po mäkkých spoluhláskach.

 

Poznať a dbať na správnu výslovnosť tvrdých spoluhlások. V sluchovo- artikulačných cvičeniach vedieť rozoznať mäkké a tvrdé spoluhlásky. Získať zručnosť pri písaní i/ í a y/ý v slovách, ktoré obsahujú tvrdé a mäkké spoluhlásky.

 

 

Tvrdé spoluhlásky Výslovnosť a písanie y/ ý po tvrdých spoluhláskach v koreni domácich slov.

 

 

Dbať na nácvik tvrdých spoluhlások, h, ch, k, g, d, t n, l . Každé slovo treba prečítať, analyzovať, aby žiak získal jeho presnú sluchovú aj zrakovú predstavu. Dopĺňať y/ý do slov, správne písanie slov a ich spájanie do viet. Pri výslovnosti tvrdých spoluhlások cítiť v hrdle rezonanciu.

 

 

Pravopisná stránka jazyka je zameraná: - na správne písanie y/ý po tvrdých spoluhláskach - na osvojení si nových slov, slovných spojení a ich významoch. Pri vyvodení spoluhlások žiak pracuje s inventárom slov s y-ý po tvrdých spoluhláskach a precvičuje gramatické javy spojené s problematikou tvrdých spoluhlások

 

 

Slabika. Formou hry so slovom viesť žiakov k pochopeniu, že slovo sa skladá zo slabík a hlások a že je prostriedkom na tvorbu vety.

 

 

Slabika. Delenie slabík Slabika. Jednoslabičné slová, viacslabičné slová. Spájanie slabík do slov. Delenie slov na slabiky. Rozdeľovanie slov na konci riadku.

 

 

Spájanie spoluhlások a samohlások do slabík, spájanie spoluhlások a dvojhlások do slabík. Jednoslabičné a viacslabičné slová. Spájanie slabík do slov. Krátke a dlhé slabiky, striedanie krátkych a dlhých slabík v slove.

Delenie slov na slabiky. Rozdeľovanie slov na slabiky, v ktorých sa nachádzajú dvojhlásky ia, ie, iu. Rozdeľovanie slov na konci riadka podľa slabík.

 

Žiak realizuje jazykovú analýzu slova. Naučí sa spájať spoluhlásky a samohlásky do slabík, spájať spoluhlásky a dvojhlásky do slabík.

Dopĺňa chýbajúce slabiky, vyhľadáva slová podľa slabík, slová podľa počtu slabík, rozdeľuje slová na jednoslabičné a viacslabičné. Rozoznáva krátke a dlhé slabiky. Zoznamuje sa so základmi fonetického a slabičného pravopisného princípu pri písaní

domácich slov. Delenie slov na konci riadka.

 

 

Jednoduchá veta. Pravopis a melódia vety. Druhy viet. Formou hier so slovami sa naučiť tvoriť vety z rozsypaných slov, zamieňať

poradie slov vo vete, dokončiť začatú vetu podľa návodu alebo vlastnej predstavy.

 

 

Jednoduchá veta. Pravopis a melódia vety. Druhy viet. Formou hier so slovami sa naučiť

tvoriť vety z rozsypaných slov, zamieňať poradie slov vo vete, dokončiť začatú vetu podľa návodu alebo vlastnej predstavy.

 

 

Tvorenie jednoduchých viet. V ústnom prejave a v čítaní rozlíšiť melódiu oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej a želacej vety. Vedieť sformulovať otázku k

prečítanému alebo počutému textu. Vedieť sformulovať vetu ako reakciu na počutý alebo prečítaný text.

 

 

Žiak sa učí tvoriť gramaticky správne vety. Oboznamuje sa s melódiou oznamovacej, opytovacej, rozkazovacej, želacej a zvolacej vety. Naučí sa tvoriť

rôzne typy otázok odpovedí. Spoznáva druhy viet a vie napísať vhodné interpunkčné znamienko na konci vety. Naučí sa sformulovať želanie. Pomocou zvolacej vety

vyjadruje emócie.

 

 

Sloh

 

 

 

 

 

Slohová výchova je integrujúcim prvkom jednotlivých zložiek predmetu Slovenský jazyk. Je zameraná na ústnu a písomnú komunikáciu, na schopnosť viesť dialóg a na získavanie vedomostí z oblasti štylistiky.

Slohová výchova v 2. roč. smeruje od elementárnej gramotnosti k funkčnej

 

 

gramotnosti, ktorá má byť cennou výbavou človeka pre život.

 

Komunikačné činnosti. Pozdrav.

Oslovenie a predstavenie sa. Tykanie. Vykanie.

Privítanie. Rozlúčenie.

Prosba – želanie.

Poďakovanie.

Ospravedlnenie – ústne, s vysvetlením.

 

 

Súhlas.

Nesúhlas.

Blahoželanie – ústne, Blahoželanie –písomne. Súkromný list. Pohľadnica.

Tvorba otázok- žiadosť o informáciu.

Rozhovor .

Telefonický rozhovor – (začiatok a koniec).

Opis predmetu.

Opis ilustrácie.

Nadpis a nápis.

SMS, e-mail.

 

 

Prebúdzať u žiakov záujem o verbálnu a neverbálnu komunikáciu. Poznať pravidlá slušného správania sa v rodine, v škole, v spoločenskom styku. Vedieť zablahoželať blízkym, rodinným príslušníkom, ale i spolužiakom. Vedieť sformulovať blahoželanie aj písomne (pohľadnica, list). Poznámka aut.: pri písaní pohľadnice alebo listu je potrebné žiakovi vysvetliť, že

 

 

meno, priezvisko, bydlisko, názov mesta alebo obce píšeme s veľkými začiatočnými písmenami.(Toto učivo sa žiaci v 2. ročníku na hodinách gramatiky ešte neučia).

Žiak sa vie predstaviť do telefónu a naučí sa telefonicky komunikovať. Vie porozprávať krátky príbeh zo života alebo z prečítaného textu. Žiak vie opísať ilustráciu alebo

jednoduchý predmet. Vie prostredníctvom mobilu napísať krátku správu pre rodičov alebo kamarátov (SMS), prípadne cez počítač odoslať e-mailovú správu.

 

 

Žiak dokáže:

- oznámiť niekomu niečo,

- informovať niekoho o niečom,

- pozvať niekoho niekam, –- rozprávať dej, napísať list s určitým zámerom,

- vyhľadať potrebné informácie v slovníku alebo v encyklopédii,

- vedieť telefonovať,

- porozprávať vlastný zážitok,

- reprodukovať prečítaný text,

- porozprávať príbeh podľa série

 

 

obrázkov,

- vytvoriť nadpis k príbehu, – vzájomne sa počúvať, vytvárať priestor na vzájomný dialóg,

- vytvárať priestor na vyjadrenie vlastných pocitov.

 

 

 

PREDMET: Slovenský jazyk

(čítanie a literárna výchova) 2. roč.:

 

 

 

 

 

Pojmy

 

 

Obsahový štandard

 

 

Výkonový štandard

 

 

Komunikačné ciele

 

 

Text

 

 

 

 

 

 

Báseň

 

 

 

 

 

Nadpis

 

Krátka a výstižná charakteristika textu. Text jeho

tlačená alebo písaná forma. Máme na mysli texty rozprávok, básní, piesní.

Zaraďujeme sem aj texty kníh, časopisov a pod.

Báseň je krátky alebo dlhší veršovaný útvar. Autor v nej zvyčajne vyjadruje svoje myšlienky, pocity. Báseň môže byť veršovaná alebo neveršovaná.

Nadpis alebo názov charakterizujeme ako výstižné a krátke pomenovanie nejakého textu. Je jedno, či je to básnický alebo prozaický útvar.

 

 

Žiak vie definovať veľmi výstižne čo je text. Vie vyhľadať texty v

učebnici, v čítanke alebo iných tlačovinách (noviny, časopisy).

Vie definovať báseň. Rozozná báseň od iných literárnych útvarov,

identifikuje veršovaný básnický útvar od neveršovaného. Vie povedať čím sa navzájom líšia. Pozná primerané básne, vie ich zarecitovať.

Žiak vie charakterizovať nadpis. Ovláda jeho krátku definíciu. Vie vyhľadať rôzne nadpisy v textoch. Sám vie vytvoriť nadpis k rôznym textom (básnickým alebo prozaickým).

 

Báseň využiť na zdokonalenie v prednese. Pripraviť žiakov

na triedne kolo literárnej súťaže, napr. Hviezdoslavov Kubín, Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Prebúdzať v žiakoch umelecké sklony. V rámci tvorivého písania individuálne alebo spoločne ako trieda napísať báseň.

 

 

Autor,

 

 

 

Spisovateľ/

spisovateľka

 

 

 

 

 

 

Čitateľ

 

Kniha, knižnica

 

Autor je osoba, ktorá píše literárne texty. Môžu to byť texty aj iné ako literárne. Napr. autor píšuci články v novinách alebo časopisoch. Spisovateľ/spisovateľka sú osoby, ktoré píšu literárne diela. Môžu nimi byť napríklad básne, poviedky, rozprávky,

 

 

divadelné hry, alebo iné literárne útvary. S pojmom autor, spisovateľ/spisovateľka sú úzko  späté pojmy kniha, knižnica, čitateľ.

Pojem kniha je veľmi rozsiahly. V terminológii neznamená len konkrétne literárne dielo, ale napísané diela ponímané vo všeobecnej rovine. Pre žiakov 2.roč ZŠ sa pojem kniha spája najmä s literárnym dielom. Napríklad kniha rozprávok, poviedok básní a pod. V takomto zmysle ich naučíme pojem vnímať a zapamätať si ho.

S pojmom kniha sa spája pojem knižnica a čitateľ. Oba pojmy úzko súvisia. Žiakom vysvetlíme nielen pojem knižnica, ale im ju aj prakticky ukážeme. Pri návšteve knižnice si žiaci všímajú ako sú v nej knihy uložené. Ako ich treba vyhľadávať a ktoré knihy sú pre nich dostupné. Naučíme nielen pojmy, ale snažíme sa o to, aby žiaci nadobudli pozitívny vzťah ku knihám, knižnici. Všetky pojmy veľmi úzko súvisia. Žiakov vedieme k čítaniu. Žiaci by si mali viesť záznamy o prečítaných knihách formou čitateľského denníka.

 

 

Žiak ovláda definície pojmov autor, spisovateľ/spisovateľka, čitateľ, kniha, knižnica. Vie, že všetky pojmy veľmi úzko navzájom súvisia. Vie správne vyhľadať autora v textoch. Pozná najznámejších spisovateľov, ktorí píšu knihy pre deti. Vie, kde sa nachádza knižnica v mieste

 

 

bydliska žiaka. Vie sa v knižnici zorientovať, sám si vie knihu

vypožičať aj vrátiť. Vie sa v knižnici slušne správať. Žiak získava pozitívny vzťah k čítaniu a ku knihám. Váži si knihy a vie sa k nim primerane správať. Je schopný vytvoriť si samostatne alebo za pomoci učiteľa/rodiča čitateľský denník a robiť si doňho zápisy z prečítanej literatúry.

 

 

 

Aj keď sa pojmy v učebnici nenachádzajú na jednom mieste, je užitočné, ak ich učiteľ preberá spolu. Žiaci si lepšie zapamätajú súvislosti a vedia ich aj premyslene praktizovať. Je vhodné, ak má učiteľ kontakt na autora detskej literatúry a zrealizuje s

 

 

nim besedu o prečítanej knihe.

 

 

Ilustrácia

 

 

Každá detská knižka obsahuje

ilustrácie. Ilustrácia vyjadruje

podstatu literárneho textu, hlavnú alebo vedľajšiu postavu, prostredie, v ktorom sa literárne postavy pohybujú. Vyjadruje atmosféru diela alebo opisy prírody. Je dôležitá pre detskú fantáziu. Rozhovory so žiakmi o ilustráciách. Podnecujeme v žiakoch snahu o výtvarné stvárnenie literárneho textu. Literárne a výtvarné umenie veľmi úzko súvisia, navzájom sa dopĺňajú. Pestujeme u žiakov vzťah k výtvarnému umeniu.

 

 

Žiak vie vnímať ilustrácie k textom

v čítanke a iných detských knihách. Vie o ilustrácii porozprávať. Vie vyhľadať mená ilustrátorov nielen v čítanke, ale i v iných učebniciach.

Pozná mená najznámejších ilustrátorov. Vie sám nakresliť hlavnú, vedľajšiu literárnu postavu. Vie vytvoriť ilustráciu v súvislosti s dejom prečítaného textu.

 

Ak má učiteľ možnosť zorganizuje

pre žiakov stretnutie s ilustrátorom, besedu, alebo návšteva ateliéru, nejakej výstavy (Bienále) a pod. Využiť medzipredmetové vzťahy s výtvarnou výchovou, IKT.

 

 

Hádanka

Ľudová pieseň

Vyčítanka

 

Krátke ľudové útvary - hádanka, ľudová pieseň, vyčítanka. U žiakov pestujeme vzťah k ľudovej slovesnosti. Okrem pojmu ich naučíme vyhľadávať krátke literárne útvary aj z iných prameňov ako sú uvedené v čítanke,

 

 

napr. z internetu, z prinesenej literatúry, z detských literárnych časopisov a pod. Texty ľudových piesní žiaci nielen recitujú, ale ich vedia aj zaspievať. U žiakov vytvárame pozitívny vzťah k slovesnému umeniu.

 

 

Žiak ovláda pojem krátkych ľudových útvarov – hádanky, ľudovej piesne a vyčítanky. Vie ich odlíšiť od iných textov ľudovej slovesnosti. Dokáže ich vyhľadať v knihách, v detských časopisoch, na internete. Dokáže ich predniesť (vyčítanku), porozprávať

 

 

(hádanku) alebo zaspievať (pieseň).

 

 

 

Rozprávka

 

 

Pojem rozprávka nie je pre žiakov neznámy. Rozprávky poznajú ešte z predškolskej výchovy. Pojem rozprávka. Pojem rozprávka

nedelíme na rozprávku ľudovú a autorskú. Sústredíme sa najmä na obsah, dej, postavy, ktoré v rozprávke vystupujú.

 

 

Žiak ovláda krátku definíciu rozprávky. Vie aké postavy v rozprávke vystupujú. Vie povedať v krátkosti dej. Pozná názvy

niekoľkých rozprávkových kníh. Pozná meno nášho najznámejšieho rozprávkara P. Dobšinského. Vie vyhľadať rozprávky v detských časopisoch. Vie ich interpretovať.

 

 

Prostredníctvom rozprávky vytvárame v deťoch vzťah k slovesnému umeniu, k dávnym tradíciám. Snažíme sa v nich

pestovať zberateľské aktivity. Žiaci prostredníctvom starých rodičov, alebo starších občanov žijúcich v obci môžu získať nové rozprávky, ktoré prinesú do školy.

 

 

Bábkové divadlo

 

 

Bábkové divadlo – krátka definícia,

jednoduchý opis ako vyzerá bábkové divadlo. Kto v ňom vystupuje? Ako vyzerajú bábky (figúrky), kto s nimi pohybuje? (bábkoherec)

 

Žiak vie zadefinovať pojem bábkové divadlo. Vie, kde sa realizuje. Vie čo sú „bábky“. Na základe prečítanej bábkovej hry vie vyrobiť bábku, ktorá sa mu najviac páčila. Spolu so spolužiakmi vie zahrať bábkovú hru.

 

 

Zručnosti, ktoré žiak nadobudne pri preberaní učiva o bábkovom divadle môže využiť napr. na školskej besiedke.

 

 

Zdrobnenina

 

 

Pojem – definícia zdrobneniny. Vychádzame z textu. Žiaci

vyhľadávajú zdrobneniny. Využívajú pojem pri tvorbe nových viet.

 

 

Žiak ovláda jednoduchú definíciu zdrobneniny. Vie ju vyhľadať v

texte. Vie tvoriť vety, v ktorých sa nachádza viac zdrobnenín. Pokúsi sa vytvoriť krátky literárny text, v ktorom použije čo najviac zdrobnenín.

 

 

Odporúčame využiť na precvičenie pojmu rôzne

detské časopisy alebo texty z kníh.

 

 

Noviny

Časopis

 

Noviny a časopisy – definícia pojmov. Žiakov oboznámime aj prakticky. Na čo slúžia, akú majú funkciu. Kde ich možno kúpiť. Žiaci by mali mať prehľad najmä o detských časopisoch. Mali by poznať niektoré ich názvy. Učivo môžeme rozšíriť aj na iné časopisy, ktoré čítajú napr. rodičia, príbuzní, starší súrodenci. Aké články obsahujú a čo je možné sa z nich dozvedieť.

 

 

Žiak ovláda výstižnú definíciu pojmu. Pozná a vie identifikovať niektoré najznámejšie detské časopisy. Vie načo slúžia. Pozná aké články/rubriky obsahujú. Okrem toho pozná aj niektoré tituly novín, najmä tie, s ktorými sa stretáva doma. Vie ich priniesť do školy. Pozná najzaujímavejšie rubriky v časopise, ktorý odoberá.

 

 

Využiť učivo, námety z mediálnej výchovy, ktorá je integrovaná aj v predmete jazyk slovenský a literatúra.

Žiakov treba viesť k tomu, aby odoberali aspoň jeden detský literárny časopis.

 

 

 

 

PREDMET: Slovenský jazyk

(Jazyková zložka) 3. roč.:

 

 

 

 

 

Pojmy

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

 

Komunikačné kompetencie

 

 

Abeceda

Slovník

Druhy slovníkov

Encyklopédia

Telefónny zoznam

 

Tlačené a písané písmená.

abecedy.

Radenie slov podľa abecedy

Názvy písmen.

Vyhľadávanie slov v slovníku podľa abecedy.

 

Žiak ovláda tlačenú a písanú podobu abecedy.

Vie zoradiť slová v abecednom poradí

Vie správne pomenovať všetky písmená.

V slovníku vie vyhľadať slovo podľa abecedy.

Podobne i v encyklopédií alebo telefónnom zozname.

 

 

Prakticky využiť poznatky s abecedou na prácu s encyklopédiami a slovníkmi.

Aktívne využívanie abecedy pri vyhľadávaní nových informácií v tlačovej podobe aj elektronickej. Podporovať záujem o spoznávanie nových slov a ich presné využívanie v praxi.

 

Slabikotvorné spoluhlásky l, ĺ, r, ŕ.

Písanie a výslovnosť spoluhlások l, ĺ a r, ŕ

 

Slovo, slabika.

Rozdeľovanie slov na slabiky.

Vytváranie slov prostredníctvom slabikotvorných spoluhlások.

 

Žiak suverénne rozdeľuje slová na slabiky, zo slabík vie utvoriť slová.

Vie, že spoluhláska l,ĺ a r,ŕ môže nahradiť samohlásku a vytvoriť slabiku.

V rámci opakovania učiva slabikotvorné hlásky a tvorba slabík s týmito hláskami žiak rozozná takéto slová a vie tvoriť nové slová.

 

 

 

Obojaké spoluhlásky

b, m, p, r, s, v, z, f

 

Spoluhlásky rozdeľujeme na tvrdé, mäkké a obojaké.

Názvy obojakých spoluhlások.

Pravopis po obojakých spoluhláskach.

 

Žiak vie rozoznať obojaké spoluhlásky.

Vie ich vymenovať.

Vie, že po obojakých spoluhláskach píšeme alebo i, í alebo y, ý

 

 

 

Vybrané slová

 

 

Definícia vybraných slov

Pravopis vybraných slov vo všeobecnom ponímaní.

Príbuzné slová.

Vybrané slová po obojakej spoluhláske f neexistujú

 

Žiak vie zadefinovať vybrané

slová.

Vie povedať aké i, í alebo ý, ý vo vybraných slovách píšeme.

Naučí sa rozoznávať vybrané slová a príbuzné slová.

 

 

Rozšíriť aktívnu slovnú zásobu

žiakov o vybrané slová a príbuzné slová. Frazémy s vybranými slovami vedieť využívať v komunikačnej situácii.

Vybrané slová vedieť používať nielen v pravopisných cvičeniach, nácvičných a kontrolných diktátoch, ale najmä pri tvorbe vlastných textov a uplatňovať ich v medzipredmetových vzťahoch

( vlastiveda, prírodoveda, IKT, etická výchova).

 

 

Vybrané slová po obojakých spoluhláskach b, p, m, v, r, z, s

Príbuzné slová.

 

Obsah učiva spočíva v ovládaní vybraných slov po jednotlivých obojakých spoluhláskach (okrem spoluhlásky f).

Odvodzovanie a tvorenie

príbuzných slov.

Pravopis vybraných slov a príbuzných slov.

 

Žiak si postupne osvojuje pravopis vybraných slov.

Vie, v ktorých slovách sa píše   y, ý.

Vie správne uplatniť pravopis v príbuzných slovách.

Vie vybrané slová používať nielen v izolovaných slovách, ale aj v iných slovných spojeniach, v textoch.

 

 

Podstatné mená

Všeobecné a vlastné podstatné mená

 

Vyvodiť definíciu podstatných mien na konkrétach.

Rozdelenie podstatných mien na všeobecné a vlastné.

Pravopis vlastných podstatných mien.

 

Žiak vie zadefinovať podstatné mená.

Vie sa na ne opýtať správnou otázkou.

Vie ich nájsť v cvičeniach, v jednoduchých textoch.

Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená.

Vie uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách - osôb, zvierat, vecí, miest a obcí,

vrchov, riek, potokov, štátov, svetadielov.

Vie tvoriť vety na podstatné mená a používať ich v texte.

Vie ich uplatniť v pravopisných cvičeniach a v diktátoch.

 

 

Aplikácia poznatkov o podstatných menách pri tvorbe textov.

 

 

Slovesá

Synonymá

Prídavné mená

Antonymá

 

Definícia slovies.

Definícia prídavných mien.

Vyvodenie pojmu z akostných prídavných mien.

Synonymá – slová významovo

 

 

zhodné s rozdielnou zvukovou podobou.

Antonymá – slová s opačným, protikladným významom.

 

Žiak ovláda definíciu slovesa. Pozná funkciu slovies v texte. Vie ich v texte vyhľadať. Vie, že sloveso vo vete mení tvar. Vie čo sú synonymá. Vie ich tvoriť a

 

 

používať vo vete.

Žiak vie zadefinovať prídavné mená. Vie vyhľadať prídavné mená (akostné) z cvičení, z textu. Vie definovať antonymá a vie ich tvoriť a používať v cvičeniach.

 

Pri slovných druhoch slovies a prídavných mien platia podobné komunikačné kompetencie ako pri predchádzajúcich slovných

 

 

druhoch (podstatné mená).

Problematiku antoným a synoným je možné riešiť formou hry so slovami zameranú na tvorbu slov s rovnakým a opačným významom. Učiteľ nevyvodzuje príslušné termíny, ale snaží sa u žiakov vzbudiť záujem o slová a ich použitie vo vete, v komunikácií a písanom prejave.

 

 

Zámená

 

 

Definovať zámená.

Vychádzame zo skúsenosti, že žiaci používajú v bežnej komunikácii zámená, napr. ja, ty, on, ona, my, vy, oni, ony, ten, tá, to, tí, tie, moje, tvoje, naše, vaše.

Žiakov neučíme rozdelenie zámen, iba ich naučíme prakticky vyhľadať ich v cvičeniach, v texte.

 

 

Žiak ovláda krátku definíciu zámen.

Vie vymenovať bežne používané zámená.

Vie ich vyhľadať v cvičeniach alebo v texte.

Vie ich používať pri komunikácii s inými osobami.

 

Žiak vie používať slovný druh zámená v slovnej aj písomnej komunikácií. Pri vyvodení tohto učiva vychádzame z hovoreného textu. Žiaci na základe vlastnej komunikácie selektujú zámená, učia sa ich pravopis, vedia ich použiť v texte a vedia ich zameniť za iné slovné druhy, ktoré doteraz ovládajú.

 

Číslovky

 

 

Definovať číslovky.

Podobne ako pri slovnom druhu zámená aj pri číslovkách vychádzame zo skúsenosti žiakov s týmto slovným druhom.

Žiaci od 1. triedy používajú číslovky v matematike a stretávajú sa s nimi aj v bežnom živote. Pri definícii vychádzame z poznatkov žiakov o číslovkách. Číslovky vyjadrujú počet alebo poradie osôb, zvierat a vecí.

 

Žiak pozná a vie povedať definíciu čísloviek.

Žiak vie vyhľadať základné, radové alebo iné číslovky, ktoré pozná alebo sa s nimi stretol v praxi v cvičeniach, v textoch.

Žiak vie v bežnej komunikácii používať slovný druh – číslovky.

Vie zapísať číslovky v obore do 100. Väčšie číslovky vie zapísať číslom. Dokáže prepísať číslom slovne vyjadrené číslovky.

 

 

Vedomosti o číslovkách žiak využíva nielen na hodinách slovenského jazyka, ale i v predmete matematika.

 

 

PREDMET: Slovenský jazyk

(sloh) 3. roč.:

 

 

 

 

 

Pojmy

 

 

Obsahový štandard

 

 

Výkonový štandard

 

 

Komunikačné kompetencie

 

 

List

Oslovenie

Podpis

 

Písomné členenie listu.

Oslovenie, úvod, jadro, záver, podpis.

(V rámci

opakovania, zopakovať správne napísanie adresy.)

 

Žiak rozozná časti listu. Vie písomne zoštylizovať jednoduchý list. Ovláda pravopis oslovenia. Vie sa podpísať svojim menom a priezviskom.

 

 

Zamerať sa najmä na písomnú komunikáciu medzi ľuďmi navzájom. Zdôrazniť význam písanej korešpondencie (list, pohľadnica. Žiak by mal ovládať,

pri akých príležitostiach jednotlivé druhy korešpondencie používame. Vychádzame z praktických skúsenosti žiakov.

 

 

Osnova

Úvod

Jadro

Záver

Časová postupnosť

 

Rozprávanie zážitku z prázdnin alebo inej udalosti zo života dieťaťa.

Rozprávanie príbehu podľa osnovy (úvod, jadro, záver).

Časová postupnosť.

 

 

Žiak vie porozprávať udalosť alebo zážitok podľa osnovy.

Rozprávanie realizuje na základe časovej postupnosti. Vie rozprávať udalosť alebo príbeh podľa obrázkov. Dokáže napísať k príbehu osnovu.

 

Porozprávať svoj zážitok s dodržaním časovej a príčinnej súvislosti alebo v skupine, alebo pred triedou.

Žiak využíva rôzne verbálne aj neverbálne prostriedky.

 

Oznam

SMS

e-mail

Korešpondenčný lístok

 

Písomné odovzdávanie informácií prostredníctvom SMS (mobil), elektronicky, e-mail (počítač), písomne (korešpondenčný lístok)

 

 

Žiak vie napísať jednoduchý oznam prostredníctvom SMS správy, e-mailom alebo klasicky prostredníctvom korešpondenčného lístka.

Vie správu sformulovať tak, aby obsahovala základné informácie.

 

Snažiť sa pri písaní krátkych správ používať presné pojmy, názvy. Použiť čo najmenej slov na vyjadrenie správy SMS, alebo e-mailu. Vedieť stručne podať informáciu o niečom, alebo niekom.

 

 

Inzerát

 

 

Vyhľadávanie inzerátov v tlači.

Písanie inzerátov.

 

Žiak vie vyhľadať inzerát v časopise, v novinách alebo v reklamných tlačovinách.

Vie sformulovať krátky inzerát - písomne.

 

Pri vyhľadávaní inzerátov cvičiť motorické zručnosti, aplikačné a analytické zručnosti.

Pri samostatnej tvorbe inzerátu uplatniť najmä tvorivé zručnosti.

Všímať si jazykové prvky inzerátu.

 

 

Reklama

Druhy reklamy

 

Druhy reklamy

Analýza reklamných textov

Tvorba reklamných textov

Reklamný plagát

 

Žiak vie vlastnými slovami charakterizovať pojem reklama.

Vie rozlíšiť druhy reklamy.

Vie sformulovať krátky reklamný text.

Vie posúdiť hodnovernosť reklamy.

 

Pri vyhľadávaní reklamy využíva motorické zručnosti, verejnú prezentáciu reklamy, prípadne jej reprodukciu.

Všíma si typické prvky reklamy a snaží sa ich využiť pri tvorbe vlastnej reklamy (grafickej).

 

 

Pozvánka

 

 

Písomná formulácia pozvánky napr. s tematikou Vianočné posedenie,

 

 

Vianočný koncert žiakov... Obsah pozvánky.

 

 

Žiak vie sformulovať písomne text pozvánky na nejaké podujatie.

Ovláda prvky, ktoré nesmú v pozvánke absentovať (miesto,

 

 

čas, program, kto pozýva).

Vie pozvánku primerane graficky ozvláštniť.

 

Pri tvorbe pozvánky žiak uplatňuje motorické zručnosti, aplikačné a tvorivé zručnosti.

Vyberá vhodné slová podľa

 

 

komunikačných okolnosti.

Slová, ktoré sú súčasťou aktívnej lexiky žiaka rozširovať a používať v nových ustálených spojeniach.

 

 

Opis

Odsek

 

Písomne opísať konkrétny predmet. Všímať si základné prvky z ktorých sa skladá. Funkcia, predmetu, jeho využitie v praxi. Členenie textu na

odseky (úvod, jadro,

záver).

 

Žiak vie opísať prvky, z ktorých sa predmet skladá. Vie napísať funkciu predmetu, prípadne jeho praktické využitie. Opis vie rozčleniť do odsekov.

Vie opísať detskú ilustráciu, prípadne umeleckú ilustráciu namaľovanú k nejakému

konkrétnemu literárnemu textu (napr. z čítanky, z obľúbenej knihy).

 

Viesť žiakov k spresňovaniu slov pri vyjadrovaní (ústnom aj písomnom). Naučiť ich všímať si konkrétne prvky opisovaných predmetov.

Učiť žiakov aktívne používať slovnú zásobu, ktorú už ovládajú a rozširovať ju o nové slová a ich

presné používanie.

 

Vizitka

 

 

Naučiť žiakov predstaviť sa prostredníctvom vizitky. Naučiť pojem slova vizitka.

Názorná ukážka vizitky. Čo vizitka obsahuje, aké informácie o človeku prezrádza.

Informácie o vizitke zrealizovať aj písomne. Výroba vlastnej vizitky podľa predlohy, šikovnejší podľa vlastnej fantázie.

 

 

Žiak pozná vizitku po vizuálnej stránke. Ovláda definíciu vizitky. Vie, ktoré údaje vizitka obsahuje. Žiak sa vie prostredníctvom nej predstaviť. Vie si vyrobiť vizitku pre seba alebo pre spolužiaka, rodiča a pod.

 

 

Prostredníctvom vizitky viesť žiakov k slušným návykom. Naučiť ich spoločenskému správaniu.

Upevniť učivo o vlastných podstatných menách a ich pravopise. Precvičovať písomnú komunikáciu.

 

 

 

PREDMET: Slovenský jazyk

(čítanie a literárna výchova) 3. roč.:

 

 

 

 

 

Pojmy

 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

 

Komunikačné ciele

 

 

Literatúra pre deti

 

 

Literárne texty sú zamerané na zvládnutie techniky čítania, na porozumenie prečítaného textu.

Obsahujú témy prírodných motívov spojených s jesenným dozrievaním a s tematikou školy.

 

 

 

 

Vie vymenovať knihy pre deti a mládež, ktoré pozná z domu alebo knižnice.

Pozná niektorých významných detských autorov.

Vie porozprávať krátky dej z prečítanej knihy alebo vie povedať jej obsah.

 

Prostredníctvom čítania doplnkovej literatúry žiaci nadobúdajú lepšie čitateľské zručnosti. Vyjadrujú pocity zážitky z prečítanej literatúry.

Nadobúdajú zručnosti vo vyhľadávaní detskej literatúry – orientácia v knižnici.

 

Poézia

Próza

Verš

Odsek

 

Texty s tematikou rodiny, rodinné vzťahy, rodičia, starí rodičia, náhradní rodičia, adopcia. Rozdelenie literatúry na poéziu a prózu. V súvislosti s poéziou naučíme žiakov pojem verš.

V súvislosti s prózou vysvetliť pojem odsek. Precvičiť pojmy na praktických literárnych ukážkach.

 

 

Žiak vie rozoznať poéziu od prózy.

Vie v literárnom texte identifikovať verš.

V prozaickom útvare rozozná odseky.

 

 

Ľudová slovesnosť. Pranostika

Ľudová rozprávka

Prirovnanie

 

Krátke ľudové útvary.

Pojem pranostika – vysvetliť, zoznámiť žiakov so známymi pranostikami.

Vychádzame z poznatkov zo života, z prírody, prírodných úkazov a javov.

Naučiť žiakov pojem prirovnanie, vedieť v literárnych útvaroch nájsť príklady na prirovnanie.

 

 

Žiak vie, čo je ľudová slovesnosť a ktoré literárne útvary obsahuje.

Pozná pranostiku. Svojimi slovami ju vie charakterizovať. Vie vyhľadať pranostiku a niektoré najznámejšie si aj zapamätá a vie ich povedať.

Ovláda pojem ľudová rozprávka, vie ju rozlíšiť od autorskej rozprávky.

V texte vie vy hľadať prirovnanie,

ovláda pojem prirovnanie.

 

 

Rozširovanie slovnej zásoby o nové slová, výrazy z ľudovej slovesnosti - slová v súčasnosti už nepoužívané (archaizmy, zastarané slová).

 

 

Autorská rozprávka

Hlavná postava

Vedľajšia postava

 

Autorská rozprávka – zoznámiť žiakov s ďalším druhom rozprávky. Vysvetliť pojem. Žiaci čítajú rozprávky nielen v učebnici, ale vyhľadávajú ich aj v časopisoch, v knižnici, doma. Všímajú si členenie rozprávky ako literárneho útvaru. Naučiť ich mená svetových rozprávkarov vedieť niekoľko názvov rozprávok.

 

 

Žiak pozná pojem autorská rozprávka. Pozná rozdiel medzi ľudovou a autorskou rozprávkou. Vie prakticky nájsť príklady autorskej rozprávky.

Pozná členenie textu rozprávky a vie pomenovať jej výchovný cieľ.

Pozná hlavnú a vedľajšie postavy rozprávky.

 

Žiaci vedia rozprávku správne prečítať po technickej stránke, pokúsia sa ju zdramatizovať, prípadne urobiť krátke divadelné predstavenie. Využívajú verbálnu i neverbálnu komunikáciu.

 

 

Príslovie

Porekadlo

 

Rozšírenie vedomosti o nové literárne útvary ľudovej slovesnosti – príslovie, porekadlo. Vedieť, že porekadlo obsahuje na konci poučenie, vedieť ho vhodne výchovne využiť.

 

Žiak ovláda pojem príslovie a porekadlo. Vie vyhľadať príslovia a porekadlá v čítanke. Vie povedať výchovný cieľ príslovia. Žiak spoznáva frazémy v krátkych literárnych útvaroch, následne ich vie použiť v praxi.

 

 

Šikovnejší žiaci môžu priniesť krátke útvary ľudovej slovesnosti aj z domu, prípadne z knižnice.

 

 

Povesť

Hlavná myšlienka

 

Naučiť žiakov pojem povesť. Oboznámiť ich s viacerými druhmi povesti. V

tomto ročníku je potrebné dbať na vhodný výber. Povesti by mali byť jednoduchšie na pochopenie hlavnej myšlienky a nemali by obsahovať prvky naturalizmu.

 

 

Žiak ovláda pojem povesť. Vie, že existuje viac druhov povesti. Vie v povesti určiť hlavnú myšlienku. Po vypočutí textu vie sformulovať

vlastnú reakciu na text. Vie vytvoriť krátke otázky k textu.

Žiak sa pokúsi napísať krátky príbeh (povesť) sám.

 

Výchovné využitie povesti

 

 

 

 

PREDMET: Slovenský jazyk

(Jazyková zložka) 4. roč.:

 

 

 

 

 

Pojmy

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

 

Kompetenčné ciele

 

 

Vybrané slová

Delenie hlások

Ohybné slovné druhy

 

Vybrané slová, písanie y, ý, v ďalších vybraných slovách a odvodených slovách. Delenie hlások, ohybné slovné druhy – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, základné pojmy, definícia, identifikácia v cvičeniach, určovanie kategórií.

 

 

Žiak si utvrdzuje pravopisné návyky v už prebratých vybraných slovách a nacvičuje nové vybrané a odvodené slová. Vie ich samostatne používať v cvičeniach, texte, v diktátoch a kontrolných cvičeniach.

 

 

Učivo gramatiky prepojiť s učivom slohovým. Využívať slohové témy (opis, inzerát, rozprávanie).

 

 

Pojem predpona

Delenie predponových slov

Slabičné a neslabičné predpony

 

Tvorenie slov. Odvodenie slov pomocou predpôn. Pravopis a výslovnosť predponových odvodenín.

Slabičné a neslabičné predpony.

 

Žiak vie rozdeliť slová na predponu a slovotvorný základ. Vie tvoriť nové slová prostredníctvom rôznych predpôn. Vie identifikovať slabičné a neslabičné predpony. Pozná význam nových slov a vie ich používať vo vetách, v textoch.

 

 

Naučiť žiakov učivo o predponách, explicitne ho používať v slohových útvaroch. Rozširovanie slovnej zásoby.

 

 

Pravopis slov s i/í, y/ý po obojakej spoluhláske

 

 

Pravopis ďalších vybraných slov. Príbuzné slová. Poznať ich význam. Geografické názvy s i, í a y, ý po obojakej spoluhláske.

 

Získať pravopisné návyky v písaní ďalších vybraných slov a významovo príbuzných slov. Rozšíriť pravopisné zručnosti v písaní geografických názvov.

 

 

Využitie pravopisu vybraných slov pri tvorbe umeleckého a vecného textu, v rôznych komunikačných situáciách.

 

 

Delenie hlások

Znelé a neznelé hlásky

Spodobovanie na konci slova, uprostred slova,

na hranici slov

 

Spodobovanie spoluhlások. Pravopis a správna výslovnosť spoluhlások na konci slov, na morfematickom švíku, hranici slov. Rozdelenie hlások na znelé a neznelé. Identifikácia spodobovania. Vysvetliť

 

 

pravidlo písania spoluhlásky f.

 

 

Žiak vie vymenovať znelé a neznelé spoluhlásky. Ovláda ich správnu výslovnosť na konci, v strede slov a na hranici dvoch slov. Vie, že pravidlo o spodobovaní platí len pre výslovnosť. V

 

 

pravopise sa spoluhlásky zapisujú bez spodobenia.

Pravidlo o spodobovaní žiak ovláda nielen teoreticky, ale dokáže ho používať najmä prakticky.

 

 

Praktické využitie v textoch (slohových alebo čítankových). Písanie diktátu a pravopisných cvičení. V tomto učive využívame najmä kognitívne kompetencie.

 

 

Priama reč

Uvádzacia veta

Bodkočiarka

Úvodzovky

 

Definícia priamej reči. Úvodzovky v priamej reči. Písanie uvádzacej vety (pred, v strede alebo na konci priamej reči). Interpunkcia v priamej reči (bodkočiarka, čiarka, otáznik, výkričník).

 

 

Žiak vie identifikovať priamu reč v texte. Vie rozlíšiť uvádzaciu vetu od priamej reči. Vie prakticky používať priamu reč v písomnom prejave. Správne používa interpunkčné znamienka v priamej reči. Rozozná priamu reč v hovorenom slove.

 

 

Žiaci vedia pohotovo využívať učivo o priamej reči v rôznych komunikačných situáciách. Napr. v slohu - v rozhovore na danú tému alebo v interview.

 

 

Slovné druhy:

Podstatné mená

Prídavné mená

Zámená

Číslovky

Slovesá

Rozšírenie učiva o základných slovných druhoch.

Podstatné mená, funkcia podstatných mien.

Gramatické kategórie

rod, číslo a pád podstatných mien.

Zhoda podstatného a prídavného mena v rode, čísle a páde.

Funkcia zámen.

Druhy zámen.

 

Rozšírenie poznatkov o ohybných slovných druhoch. Gramatické kategórie rod, číslo a pád podstatných mien. Triediť a zoskupovať podstatné mená podľa rodu a zakončenia (podľa pádovej prípony a spoluhlásky pred ňou) ako prípravu na vyvodenie systému vzorov vo vyšších ročníkoch.

Určiť rod, číslo a pád prídavných

mien na základe zhody s podstatným menom

Zámená – funkcia zámen vo vete. Druhy zámen: osobné a privlastňovacie.

Číslovky, definícia, delenie čísloviek na základné a radové. Pravopis čísloviek v obore do 100.

Slovesá – zopakovať definíciu slovies. Gramatické kategórie: osoba, číslo, čas slovies. Neurčitok. Časovanie slovies.

 

 

Vie rozlíšiť všeobecné a vlastné podstatné mená.

Vie uplatniť správny pravopis vo vlastných podstatných menách.

Žiak ovláda jednotlivé pády (otázky aj ich latinské názvy). Podľa nich vie vyskloňovať podstatné mená. Ovláda tvary podstatného mien a vie ich používať v texte. Vie určovať gramatické kategórie rod, číslo

a pád podstatných mien.

Rozozná zámená v texte. Vie, že nahrádzajú podstatné a prídavné mená. Vie určiť základné druhy zámen.

Žiak vie nielen vyhľadať slovesá v texte a pozná ich funkciu, ale naučí sa aj gramatické kategórie slovies (osoba, číslo a čas).Vie vyčasovať slovesá. Vie určiť u slovies neurčitok. o

 

Poznatky o slovných druhoch aplikovať pri tvorbe textov, v jazykových alebo v slohových cvičeniach.

Precvičovať kompetencie: motorické, pamäťové, analytické, aplikačné, informačné.

 

Neohybné slovné druhy

Funkcia neohybných slovných druhov vo vete.

Príslovky

Predložky

Spojky

Častice

Citoslovcia

 

Neohybné slovné druhy. Triedenie neohybných slovných druhov. Ich funkcia a následne identifikácia v texte. Príslovky, predložky a spojky – slovné druhy, s ktorými sa žiaci stretli už v minulých ročníkoch. Učivo vyvodíme z cvičenia a textov. Naučíme žiakov pravopis predložiek a ich správnu výslovnosť. Vyvodíme ich z prvotných predložiek s priestorovým významom na, do, v, s/so, z/zo Pravopis a výslovnosť predložiek s/so, z/zo, pravopis a výslovnosť predložiek s/so, k/ku v spojení s osobnými

zámenami.

 

 

Naučíme žiakov identifikovať v texte spojky

Spojky – vyvodiť z textu, z aktívnej lexiky žiaka. Zameriame sa na najfrekventovanejšie spojky (a, ale, keď, aby, že atď.).

Častice – vyvodiť z textu, upozorniť na najviac používané výrazy súhlasu, nesúhlasu, istoty, pochybnosti (áno/nie, hádam, asi, možno, naozaj, určite a i.).Citoslovcia – vyvodiť z textu, zo zvukomalebných slov.

 

 

Žiak vie triediť slovné druhy na ohybné a neohybné. Pozná funkciu neohybných slovných druhov a následne ich vie vymenovať. Vie ich identifikovať v cvičeniach, v texte. Žiak ovláda výslovnosť a pravopis predložiek. Vie používať spojky. Pozná spojky, ktoré sa vyskytujú v textoch najčastejšie. Vie ich prakticky používať vo vete. Menej známe neohybné slovné druhy – častice a citoslovcia vie identifikovať v texte. Pozná ich funkciu. Vie vymenovať aspoň niektoré a vie ich použiť v hovorenom aj

písomnom prejave.

 

 

Pri neohybných slovných druhoch platia podobné komunikačné ciele ako pri ohybných slovných druhoch.

 

 

 

 

PREDMET: Slovenský jazyk

(sloh) 4. roč.:

 

 

 

 

 

Pojmy

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

Komunikačné činnosti

 

Umelecký a vecný text

Kľúčové slová

 

Poukázať na základné rozdiely medzi umeleckým a vecným textom. Najviac používané kľúčové slová v umeleckom a vecnom texte. Ich vyhľadávanie v texte. Reprodukcia podľa osnovy.

 

 

Žiak po prezentácii jednotlivých druhov textu vie každý pomenovať správnym pojmom. Pozná kľúčové slová a následne ich vie použiť v umeleckom alebo vo vecnom texte. Spätne ich vie v texte vyhľadať. Vie k textu vytvoriť osnovu. Ovláda pojem reprodukcia a vie ju prakticky zrealizovať. Žiak vie postrehnúť vecné chyby v počúvanom texte a vie ich opraviť.

 

 

Na motiváciu používať umelecké texty s CD nahrávkami alebo iné mediálne zdroje. Prezentovať oba druhy textov. V komunikačných prejavoch žiakov dbať na umelecký prednes. Zachytiť kľúčové údaje z písomného textu (formou poznámok). Podporovať tvorivosť na primeranej úrovni. Možno využiť tvorivé písanie.

 

 

Diskusia

Názor

 

Pojem diskusia a názor. Diskutovať so žiakmi na rôzne témy (najlepšie také, ktoré sú z blízkeho okolia žiaka, zamerané na bežný život). Učiteľ môže umelo vytvoriť konfliktnú situáciu a následne vyzvať žiakov na prejavenie vlastného názoru k danej situácii. Situácia môže byť reálna alebo vymyslená.

 

 

Žiak vie diskutovať na určitú tému vybratú učiteľom/žiakom. Ovláda pojem diskusia. Dôraz kladie najmä na riešenie konfliktnej situácie. Žiak vie vyriešiť primeranú konfliktnú situáciu. Pozná niektoré stratégie riešenia konfliktu. Vie sa napr. „pohádať“ so spolužiakom o nejakom probléme (primeraným spôsobom a primeranými jazykovými prostriedkami).

 

 

V ústnom prejave využívať verbálne i neverbálne prostriedky. V komunikačných situáciách používať niektoré stratégie na riešenie konfliktu. Napr. naučiť žiakov „hádať sa“ .

 

 

Opis osoby, ústne, písomne

 

 

Opis - neučíme definíciu slohového útvaru. Žiaci sa s

opisom ako slohovým útvarom stretli už v 3. ročníku.

Vychádzame z vedomostí, ktoré

 

 

o opise žiaci majú. Zamerať sa na opis osoby, ústne aj písomne . Všímať si charakteristické črty a vlastnosti osoby.

 

 

Žiak vie charakterizovať opis osoby. Vie ústne opísať

vonkajšie črty osoby napr. spolužiaka, rodiča, súrodenca, kamaráta.

 

 

Pozná základné charakterové vlastnosti, povahové črty opisovanej osoby. Veľmi stručne vie danú osobu opísať aj písomne.

 

 

V  písomnom prejave využívať metódy tvorivého písania.

 

 

Cielený rozhovor -Interview

 

 

Oboznámiť žiakov s cieleným rozhovorom – interview. Ide o nový pojem, s ktorým sa niektorí žiaci ešte nestretli. Tvorba otázok a odpovedí. Cvičenie vzájomnej komunikácie.

 

 

Žiak pozná definíciu cieleného rozhovoru. Pozná jeho cudzí názov – interview. Vie skoncipovať jednoduché otázky a odpovede. Napr. so spolužiakom zrealizuje krátke interview o aktuálnej udalosti.

 

 

Využívať kreativitu žiakov. Pripraviť otázky na interview s nejakou známou osobnosťou napr. spisovateľom pre deti a mládež alebo známym športovcom, lekárom a pod.

 

 

Reprodukcia Reprodukcia rozprávania, časová postupnosť

 

 

Naučiť žiakov pojem reprodukcia textu. Naučiť žiakov reprodukovať nejakú udalosť zo svojho života, alebo života iných ľudí napr. príbuzných, kamarátov a pod. Naučiť žiakov reprodukovať rozprávanie. Dodržať časovú postupnosť deja.

 

 

Žiak ovláda pojem reprodukcia rozprávania. Vie ju konkrétne zrealizovať v ústnom podaní. Dodržiava časovú postupnosť- veci, ktoré sa udiali na začiatku, stručný popis udalosti, ukončenie – záver.

 

 

 

Koncept

 

 

Náčrt alebo koncept. Definícia. Vysvetliť na príklade. Realizácia konceptu v praxi.

 

 

Žiak ovláda definíciu konceptu/náčrtu. Vie vytvoriť náčrt slohového útvaru.

 

 

Plagát

 

 

Pojem plagát. Všimnúť si udalosť spoločenského alebo kultúrneho diania, ktorá sa má stať v najbližšom čase. Vytvoriť o nej plagát. Sústrediť sa na text. Všimnúť si prvky, ktoré musí plagát obsahovať. Pokús o vytvorenie plagátu v skupine spolužiakov.

 

 

Žiak vie zadefinovať pojem plagát. Vie na aké účely sa používa. Vie vytvoriť jednoduchý plagát k nejakej aktuálnej udalosti. Žiak realizuje plagát najprv v skupine, potom sám.

 

 

Využiť medzipredmetové vzťahy iných predmetov: napr. IKT, výtvarná výchova, mediálna výchova. Využiť kreativitu žiakov.

 

 

 

 

PREDMET: Slovenský jazyk

(čítanie a literárna výchova) 4. roč.

 

 

 

 

 

Pojmy

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

 

Komunikačné ciele

 

 

Umelecká literatúra

Divadelná hra

 

Oboznámiť žiakov s pojmom umelecká literatúra.

Spojiť ho s už prebratými

pojmami v 3. ročníku ZŠ: poézia a próza a doplniť o pojem dráma. Učivo zdokumentovať na konkrétnych ukážkach slovenskej aj zahraničnej

 

 

detskej umeleckej literatúry. Poukázať na rozdiely medzi umeleckou a vecnou (neumeleckou) literatúrou, žiakov tento pojem neučíme.

Pojem divadelná hra. Dramatické umenie – dráma je ďalším literárnym druhom. Realizuje sa v divadle. Dramatickým žánrom určeným najmä detskému príjemcovi je bábková hra, bábkové divadlo (maňuškové, marionetové, javajkové). Pojmy bábkového divadla neučíme, iba zopakujeme(opakovanie z 3. ročníka ZŠ). Žiakov oboznámime s najznámejšími autormi divadelných hier a ich dielami pre deti a mládež. Uviesť príklad divadelnej hry. Naučiť žiakov interpretovať divadelnú hru – dôraz

kladieme na dramatizáciu. Dramatizáciu realizovať v triede, zahrať si divadelné predstavenie. Viesť žiakov k tomu, aby si vedeli vytvoriť sami divadelnú hru s jednoduchým námetom a pokúsili sa ju aj zahrať.

 

 

Vedieť pojem umelecká literatúra. Vedieť ho odlíšiť od vecnej literatúry. Žiak vie, že k

umeleckej literatúre patrí poézia, próza a dráma. Pojem dráma žiak nemusí ovládať. Neskôr ho rozvinieme pri pojme divadelná hra. Žiak vie recitovať jednu - dve básne z tvorby

 

 

najznámejších slovenských alebo zahraničných básnikov. Dokáže predniesť kratšie prozaické dielo. Dôraz sa kladie na recitáciu, výrazové prostriedky v prednese.

Žiak ovláda pojem divadelná hra. Vie svojimi slovami opísať, čo je divadelná hra, vie to povedať na základe osobnej skúsenosti. Môže povedať názvy divadelných hier, ktoré pozná. Pozná významných slovenských alebo zahraničných autorov divadelných hier. Vie divadelnú hru interpretovať v kolektíve žiakov. Talentovaní žiaci môžu vytvoriť samy kratšiu divadelnú hru so života detí. Vedia  ju spoločne zahrať.

 

Prostredníctvom čítania doplnkovej literatúry žiaci nadobúdajú lepšie čitateľské

zručnosti. V prozaických dielach upevňovať čitateľské kompetencie zamerané najmä na čítanie s porozumením.

Vyjadriť pocity, zážitky z prečítanej literatúry.

 

 

Nadobudnúť zručnosti vo vyhľadávaní detskej literatúry – orientácia v knižnici. Talentovaní žiaci sa zúčastnia rôznych literárnych súťaží. Učiteľ pred tým môže zorganizovať súťaž (triedne kolo).

Škola alebo trieda sa môže zúčastniť detského divadelného predstavenia. Výchovne využiť správanie žiakov v divadle.

Využiť medzipredmetové vzťahy s výtvarnou výchovou, pracovným vyučovaním, zostrojiť si kostýmy k divadelnej hre. Zručnosti využiť pri prezentácii v rámci školskej slávnosti. Využiť kreativitu žiakov.

 

Rozhlas

Televízia

Film - kino

 

Základné druhy médií. Zavedenie pojmov: rozhlas, televízia a film - kino. Vyzdvihnúť ich funkciu pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Znaky, ktorými sa navzájom odlišujú. Pojmy nie sú pre žiaka úplne neznáme. Využiť poznatky z bežného života dieťaťa. Pojmy vyvodiť z reálneho prostredia žiaka. Ich využitie v každodennom živote. Výchovné využitie - vhodnosť a nevhodnosť programov pre deti a mládež. Ich vplyv na duševné zdravie dieťaťa. Niektoré programy (sfilmované príbehy, rozprávky alebo iné dramatické diela)

vychádzajú prevažne  z umeleckej literatúry, ktorú žiaci poznajú z čítania. Učivo je vhodné prepojiť aj s učivom o divadelnej hre, ktorá sa inscenuje nielen v divadle, ale i v televízii, rozhlase a filme.

 

 

Žiak pozná pojem rozhlas, televízia, film (média). Vie ich pomenovať a vie ich navzájom od seba odlíšiť. Pozná charakteristické znaky rozhlasu, televízie a filmu. Vie kde sídlia, pozná budovu slovenského rozhlasu, slovenskej televízie (prípadne iných televízií) a filmu (kiná). Film v minulosti a dnes. Vie, že sa film v minulosti premietal v kinách. V súčasnosti na premietanie filmu slúži aj televízia, prípadne prehrávače DVD, videorekordéry. Žiak pozná niektoré literárne diela, rozprávky alebo iné literárne žánre, ktoré boli sfilmované. Žiak sa vie primerane správať v kine.

 

 

Výchovné využitie vhodnosti televíznych a filmových predstavení. Ak má učiteľ možnosť urobí exkurziu do budovy SR,STV.

 

 

Dialóg

 

 

Dialóg chápeme najmä v súvislosti s literárnym alebo dramatickým dielom. V súvislosti s dialógom sa vyskytuje prítomnosť pohybových prvkov, ktorými sa jazykový prejav dopĺňa, dokresľuje, obmieňa alebo celkom supluje. Napr. namiesto jazykových prostriedkov sa používajú prostriedky mimojazykové napr. gestikulácia, mimika.

 

 

Žiak vie pojem dialóg. Vie kedy vzniká a koľko osôb sa na ňom zúčastňuje. Vie ho identifikovať

v texte a dokáže ho aj prakticky zrealizovať. Pri dialógu vie využívať gestikuláciu, mimiku.

 

 

Pri realizácii dialógu v rámci tvorivosti povzbudzujeme žiakov, aby sami dokázali skoncipovať

dialóg, prípadne ho vedeli aj prakticky predniesť. Využívame kompetencie tvorivosti a ústnu prezentáciu.

 

 

 

Kapitola

Strofa

Rým

 

Členenie textu na menšie jednotky. Kapitola – pojem, charakteristické členenie najmä v knižkách. Ide o architektonickú jednotku, menšiu než diel (zväzok). Strofa je skupina veršov oddelená od ďalšej strofy.

Rým zvuková zhoda slabík na konci veršov.

 

Žiak ovláda pojmy z učebnice v súvislosti z textom. Vie v básni identifikovať rým, ovláda nielen pojem, ale aj definíciu. To isté platí aj o strofe a kapitole. Žiak vie prakticky rozlišovať v textoch strofy a kapitoly. Ide o pragmatickú stránku výučby. V učive o rýme podľa zakončenia rozozná 3 druhy rýmov: združený aabb, striedavý abab, obkročný abba. Vie ich prakticky v básni vyhľadať.

 

 

Pri výučbe a klasifikácii pojmov využívať analytické zručnosti. Realizovať analýzu textu, vyhľadať kapitoly, strofy a rýmy.

 

 

Bájka

 

 

Pojem: bájka. Ide o vymyslený príbeh s výchovným zameraním, v ktorom vystupujú zvieratá alebo neživé predmety, ktoré konajú a hovoria ako ľudské bytosti. Z bájky vždy vyplýva ponaučenie. Najznámejším bájkarom a zakladateľom bájky bol Ezop. V našej literatúre J. Záborský.

 

 

Žiak ovláda pojem bájka. Pozná text, ktorý je bájkou a vie ho odlíšiť od iných textov umeleckej literatúry. Po prečítaní bájky vie povedať ponaučenie, ktoré obsahuje. Pozná meno Ezopa ako najznámejšieho autora bájok a tie ž pozná meno J. Záborského – nášho významného bájkara.

 

 

Žiaci pracujú s textami bájok nielen v súvislosti s ich čítaním a interpretáciou, ale snažia sa napríklad aj o ich vyjadrenie prostredníctvom výtvarného prejavu. Využiť medzipredmetové vzťahy výtvarnej výchovy a IKT.

 

 

Komiks

 

 

Naučiť žiakov pojem komiks. Je to sekvenčne usporiadaná postupnosť obrázkov alebo graficky spracovaný (kreslený) príbeh. Má svoj dej a na čitateľa pôsobí esteticky. Text môže byť umiestnený alebo v bublinách uprostred

textu alebo na okrajovej časti obrázka. Obrázky sú často doplnené zvukomalebnými výrazmi.

 

 

Žiak ovláda pojem komiks. Vie ho odlíšiť od iného druhu detskej literatúry. Vie prečítať dej komiksu. Pozná postupnosť deja. Vie, ktoré obrázky sú pred nejakou udalosťou, a ktoré nasledujú za ňou. Vie usporiadať obrázky podľa sledu deja. Vie sám alebo za pomoci

spolužiakov nakresliť krátky komiks a napísať k nemu text.

 

 

Využiť medzipredmetové vzťahy s výtvarnou výchovou, IKT. Komiks môžu žiaci vytvárať aj na hodinách IKT, na počítači. Je potrebné pozornosť zamerať najmä na dejovú a literárnu stránku komiksu, najmä na postupnosť deja (udalosti) vyjadrenej v komikse. Využiť

tvorivé písanie.

 

                     

 

Poznámka: Všetky pojmy v obsahu čítania a literárnej výchovy sa viažu k literárnym textom uvedeným v učebnici Čítanka pre 4. ročník ZŠ. Učiteľ aj žiak ovláda len definície a poučky uvedené v učebnici Čítanka pre 4. ročník ZŠ. Je potrebné, aby ich učiteľ preberal s dôrazom na upevnenie čitateľských kompetencií. Predpokladáme, že technika čítania je v tomto ročníku už zvládnutá na dobrej úrovni. Zameriame sa teda predovšetkým na čítanie s porozumením. Využívame k tomu otázky a úlohy koncipované ku každému článku a príslušné PZ. Ak učiteľ zistí, že tieto materiály nepostačujú na dostatočné zvládnutie čítania s porozumením, potom môže siahnuť po vlastnej dostupnej literatúre, didaktických pomôckach, aby takto v čo najširšej miere zvládol predpísané učivo.

Metódy a formy práce

 

     Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame  na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali sa kľúčové kompetencie žiakov pre daný predmet. Pri výučbe slovenského jazyka využívame najmä:

  • motivačné rozprávanie a rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov)
  • didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov  a spontánnosti)
  • problémová metóda (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému)
  • rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie)
  • demonštračná metóda (demonštrácia predmetov, javov a činností)
  • kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania – napr. vo dvojiciach)
  • heuristická metóda (učenie sa riešením problémov)
  • dramatizácia (rozvoj vnímania, predstavivosti, pevnej vôle a prežívania)
  • výklad učiteľa
  • prezentačná metóda (prezentácia s využitím dataprojektoru)
  • samostatná práca žiakov (s pracovným listom, s počítačom, s internetom)
  • projektové, zážitkové vyučovanie.

 

Zoznam metód, foriem a postupov práce

  • metódy motivačné:
    • vstupné - rozprávanie, rozhovor, motivačná demonštrácia, problém ako motivácia (tvorivá dramatika - vytvor telom..., zdramatizuj riekanky, zdramatizuj príbeh)
    • priebežné - motivačná výzva, aktualizácia obsahu, pochvala, povzbudenie, kritika
  • metódy expozičné  (vzťahujú sa priamo na výklad učiva)
  • metóda priameho prenosu poznatkov – monologické - rozprávanie,  opis, vysvetľovanie
  • dialogické slovné metódy –   rozhovor, dramatizácia
  • metódy sprostredkovaného  prenosu poznatkov – demonštračné –   pozorovanie, manipulácia s predmetmi
  • metódy problémové napr. centrum hlásky A, trojslabičných slov)
  • metódy  samostatnej práce  - samostatná práca s knihou, slovníkom
  • metódy fixačné - opakovanie, precvičovanie vedomostí -ústne opakovanie, metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, praktické opakovanie, domáce úlohy, metóda precvičovania a zdokonaľovania  využívaním rôznych typov jazykových cvičení (koláž z novinových titulkov - priraď vhodný text k obr.)
  • metódy hodnotenia (reflexia na prečítaný text, navodené situácie s dôrazom na prežívanie a uvedomovanie si vlastnej identity)   a sebahodnotenie

-     formy vyučovania

                                - frontálne                                      

                                - práca v skupinách

                                - samostatná práca jednotlivca

                                - integrovanie predmetov

-    postupy  - od jednoduchého k zložitému

                     - od neznámeho k osvojeniu

Učebné zdroje

 

Šlabikár I., II., Čítanka pre 1.ročník ZŠ Lýdie Virgovičovej

Pracovný zošit s prípravnými cvikmi Moje prvé čiary

Súbor zošitov na písanie v 1. ročníku č. 1 - 6

Slovenský jazyk pre 2. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Čítanka pre 2. ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Písanie pre 2. ročník ZŠ (1. a 2. časť)

Slovenský jazyk pre 3.ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Čítanka pre 3.ročník ZŠ

Písanie pre 3.ročník

Slovenský jazyk pre 4.ročník ZŠ (učebnica + pracovný zošit)

Čítanka pre 4.ročník ZŠ

Detské časopisy, knihy na doplnkové čítanie – mimočítanková literatúra

 

Hodnotenie predmetu

 

Žiaci primárneho vzdelávania sú hodnotení podľa - Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov ZŠ.

Pri hodnotení pristupujeme ku každému žiakovi individuálne. Neporovnávame výsledky detí medzi sebou, ale hodnotíme každého podľa jeho možností a schopností. Snaha každého učiteľa  je pozitívne hodnotenie. V danom predmete sú žiaci priebežne klasifikovaní. Žiakov postupne vedieme, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka. Na konci každého klasifikačného obdobia sú žiaci na vysvedčení hodnotení známkami.

Metódy hodnotenia

  • Ústne skúšanie
  • Písomné skúšanie
  • Písomná práca
  • Praktické písomné cvičenia
  • Projekt
  • Sebahodnotenie

 

Hodnotiace portfólio

Práce v hodnotiacom portfóliu primárneho vzdelávania:

Povinné - štvrťročná, polročná, trištvrťročná a koncoročná písomná práca

Voliteľné - prezentácia, projekt, samostatné práce.  

 

 

 

ANGLICKÝ  JAZYK

 

Názov predmetu

                           ANGLICKÝ  JAZYK

Vzdelávacia oblasť

                                 Jazyk a komunikácia

Ročník

prvý a druhý

tretí a štvrtý

Časový ro

sah výučby - týždenný

1 hodina

            3 hodiny

Časový rozsah výučby -

očný

33 hodín

            99 hodín

Škola

Základná škola, Žakovce 70

Názov ŠkVP

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ

Kód a názov  ŠVP

ŠVP pre 1. stupeň ZŠ v Slovenskej republi

e

Stupeň vzdelania

ISCED 1 – primárne vzdelanie

Dĺžka štúdia

4 roky

Forma štúdia

denná

Vyučovací jazyk

slovenský

 

 

 

Charakteristika predmetu

 

Záujem o štúdium anglického jazyka v posledných rokoch stále rastie. Je to dané nielen požiadavkou zo strany rodičov či žiakov ale najmä spoločenským vývinom. Vstup našej krajiny do EÚ a jej štruktúr si žiada ovládanie cudzích jazykov , dobré vedomosti a komunikačné zručnosti. Jednou z možnosti ako túto požiadavku naplniť je začať vyučovať anglický jazyk už mladšom školskom veku a riadiť sa heslom: „ Čím skôr, tým lepšie.“ Skorý začiatok vyučovania anglického jazyka má pozitívny vplyv na celkový rozvoj osobnosti dieťaťa. Otvára žiakom nový obzor pri spoznávaní iných kultúr a tým rozvíja aj tolerantnosť dieťaťa voči iným kultúram. Uľahčuje deťom prácu pri vyučovaní formou IKT metód.

 

Ciele učebného predmetu

 

     Cieľové zameranie vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií tým, že vedie žiakov k:

  • získavaniu nových kompetencií
  • opakovaniu  si naučených  vedomostí
  • využívaniu vedomostí z iných predmetov
  • hodnoteniu svojich  pokrokov
  • spolupráci vo dvojiciach, alebo v skupinách
  • socializácií detí
  • využívaniu naučeného cudzieho jazyka
  • učeniu sa samostatnosti pri učení
  • vzbudiť záujem o jazyk a kultúru
  • lepšie poznanie sveta a podporovanie sebavedomia
  • prínos k celkovému vývinu dieťaťa a podporovanie emocionálnych, kreatívnych, sociálnych a kognitívnych schopností
  • naučiť žiakov rozmýšľať o učení sa CJ a viesť ich k využívaniu vlastného jazykového portfólia ako nástroja sebahodnotenia
  • viesť žiakov k samostatnosti v štúdiu tým, že žiak má dostatok priestoru

       pre intenzívnu a tvorivú prácu so zmysluplným využívaním IKT

Kľúčové spôsobilosti

  • porozumieť počutému a písanému slovu
  • hovoriť a vedieť odpovedať na otázky
  • písať krátke listy, pozdravy, odkazy

 

Kompetencie spojené s myslením

  • kreatívne myslenie je odlišný spôsob riešenia úloh
  • kritické myslenie je vytvorenie samostatného názoru
  • prosociálne myslenie znamená pochopiť iných a učiť sa od nich

 

Výchovné a vzdelávacie stratégie

 

Kompetencie na učenie

  • pozitívna motivácia,
  • vhodné učebné pomôcky
  • učebnice a pracovné texty ako zdroj informácií,
  • individuálne učenie sa,
  • pripravovanie sa na celoživotné vzdelávanie.

 

Kompetencie na riešenie problémov

  • viesť k samostatnému riešeniu problémov, schopnosti hľadať viaceré riešenia,
  • viesť k využívaniu svojich skúseností a myslenia, nachádzaniu zhôd, odlišností,
  • využívanie modelových situácií,
  • hľadanie optimálneho riešenia využívaním tvorivého myslenia, kreativity,
  • rozvíja kritické myslenie.

 

Komunikatívne kompetencie

  • využíva diskusiu o probléme,
  • vedie k využívaniu IKT na komunikáciu,
  • samostatné i tímové prezentácie.

 

Sociálne kompetencie

  • skupinová práca, tímová práca, organizácia práce, pravidlá,
  • individuálny prístup k talentovaným žiakom (rozširujúce úlohy), k žiakom s poruchami učenia (spolupráca so špeciálnym pedagógom),
  • empatické, priateľské, kooperujúce prostredie výučby, pozitívne postoje,
  • rozvíjanie zdravého sebavedomia, zdravej osobnosti,
  • rešpektovanie vekových, sociálnych, intelektových osobitostí,
  • podpora pri zapájaní do súťaží.

 

Pracovné kompetencie

  • zodpovedný prístup k práci, jej výsledkom,
  • zodpovednosť za seba i svoj tím,
  • kontrola samostatných prác,
  • autokontrola a kontrola spolužiaka.

 

Obsah vzdelávania a výkonový štandard pre jednotlivé ročníky

      

Na hodinách sa má vytvoriť hravá atmosféra, v ktorej sa môže dieťa učiť bez strachu a stresu. V začiatočnej fáze vyučovania anglického jazyka hrajú dôležitú úlohu parajazykové (rytmus, intonácia) a nonverbálne (gestikulácia, mimika) prostriedky.

 Správne zvolenými metódami  sa má vyprovokovať chuť do učenia a využiť prirodzená zvedavosť dieťaťa. Je nutné zohľadniť potreby dieťaťa a umožniť mu učiť sa všetkými zmyslami. Prihliada sa aj na  vyjadrovacie schopnosti žiaka, kreativitu, sociálne správanie a rečové zručnosti.  V prvom rade má dieťa jazyk zažiť a použiť v komunikácii s partnerom. Pritom majú u začiatočníkov prednosť počúvanie a hovorenie. Čítanie a písanie sa pridávajú neskôr  podľa schopností detí a v rámci kontextu.

Vzdelávací obsah anglického jazyka  primárnej školy pozostáva z desiatich  okruhov na úrovni A1.

  1. Rodina a spoločnosť
  2. Domov a bývanie
  3. Ľudské telo, starostlivosť o zdravie
  4. Doprava a cestovanie
  5. Vzdelávanie a práca
  6. Človek a príroda
  7. Voľný čas a záľuby
  8. Stravovanie
  9. Obliekanie a móda
  10. Multikultúrna spoločnosť

 

Pri  každej z týchto tém rozvíjame u žiakov komunikačné zručnosti v anglickom jazyku. Ide o počúvanie s porozumením, ústny prejav – hovorenie, čítanie s porozumením a písomný prejav.

 

PRVÝ ROČNÍK

 

V 1. a 2. ročníku sa snažíme, aby žiaci nadobudli na hodinách anglického jazyka pozitívne emocionálne zážitky prostredníctvom využívania rôznych vizuálnych podnetov (fungovanie s maňuškou, škraboškou), prostredníctvom hier, piesní, rýmovačiek, príbehov, realizácie dramatizácií, využitia IKT. Dôležitá je tu aktívna účasť žiaka a pozitívne hodnotenie zo strany učiteľa.

 

Prehľad tematických celkov a ich obsahu

 

I. Rodina a spoločnosť

Základná slovná zásoba, pozdrav, predstavenie sa, súhlas/ nesúhlas

To som ja

Pozdravy počas dňa

Pomenovanie členov rodiny

II. Domov a bývanie

Pomenovanie hračiek

Pomenovanie farieb

III. Ľudské telo, starostlivosť o zdravie

Časti tela

IV. Doprava a cestovanie

Pomenovanie dopravných prostriedkov

V. Vzdelávanie a práca

Moja trieda

Čísla 1 – 20

VI. Človek a príroda

Domáce zvieratá

VII. Voľný čas a záľuby

Ročné obdobia

Šport

VIII. Stravovanie

Ovocie a zelenina

Jedlo

IX. Obliekanie a móda

Časti oblečenia

X. Multikultúrna spoločnosť

Vianoce

Veľká noc

Deň matiek

Narodeniny

Deň otcov

 

DRUHÝ  ROČNÍK

 

Prehľad tematických celkov a ich obsah

 

I. Rodina a spoločnosť

Pozdravy, jednoduché pokyny, oslovenie, predstavenie sa, opýtanie sa na meno

Veci okolo nás, ich farba a počet

Členovia rodiny, vyjadrenie vzťahu k rodinným príslušníkom

II. Domov a bývanie

Farby

Hračky, vyjadrenie vzťahu k hračkám

Izby a ich nábytok

III. Ľudské telo, starostlivosť o zdravie

Časti tela

Časti hlavy

IV. Doprava a cestovanie

Dopravné prostriedky

Budovy

V. Vzdelávanie a práca

Čísla

VI. Človek a príroda

Zvieratá a postoj k nim

Ročné obdobia

Dni v týždni

Čas

Počasie

VII. Voľný čas a záľuby

Športové aktivity, schopnosti

Denný režim

VIII. Stravovanie

Jedlo, vzťah k jedlu

Ovocie a zelenina

IX. Obliekanie a móda

Oblečenie

X. Multikultúrna spoločnosť

Vianoce

Veľká noc

Deň matiek

Narodeniny

Deň otcov

Halloween

 

Výkonový štandard (požiadavky na výstup) pre 1. a 2. ročník

 

Žiak postupne

  • rozumie jednoduchým pokynom, ktoré zadáva učiteľ (sit down, stand up, ...),
  • vie sa pozdraviť a nadviazať kontakt (Hello! My name is...)
  • pýtať sa na meno (What is your name?),
  • vie pomenovať základné veci okolo seba (hračky a iné predmety formou It is ... ., otázka Is it... ?),
  • vie pomenovať izby a nábytok,
  • vie pomenovať dopravné prostriedky, budovy,
  • sa vie pýtať na veci (What is this?),
  • vie určiť farbu vecí a ich počet (do 20),
  • vie určiť čas – celé hodiny,
  • vie vyjadriť svoj názor (Yes/ No),
  • sa vie pýtať na farbu a počet (What colour?  How many?),
  • vie pomenovať základných členov svojej rodiny a vyjadriť k nim vzťah ( I love...),
  • spoznáva a používa privlastňovacie zámená (my, your),
  • vie pomenovať základné časti svojho tela,
  • vie jednoduchým spôsobom vyjadriť svoju náladu a jednoducho charakterizovať svoje telo a jeho časti prídavným menom (I´m happy/ sad. I am small/ tall),
  • vie pomenovať ročné obdobia a dni v týždni,
  • vie charakterizovať počasie a pomenovať objekty na oblohe,
  • pozná pomenovanie jednotlivých aktivít a činností,
  • vie rozprávať o svojom dennom režime,
  • vie vyjadriť svoje schopnosti (can/ can´t),
  • je oboznámení so slovnou zásobou, ktorá súvisí so sviatkami Vianoc, Veľkej noci, Deň otcov, Deň matiek, Narodenín, Halloween a charakterom týchto sviatkov v Anglicku,
  • ovláda špeciálne frázy (Marry Christmas and Happy New Year! Happy Easter! Happy birthday! I love you! Happy mother´s day!),
  • vie sa opýtať na vek (How old are you?),
  • vie porovnať slávenie týchto sviatkov so slávením v našej krajine,
  • vie pomenovať zvieratká a vyjadriť k nim vzťah (like/ don´t like),
  • vie vymenovať niektoré druhy ovocia a zeleniny a vyjadriť vzťah (like/ don´t like),
  • vie vymenovať niektoré zdravé a nezdravé jedlá a vyjadriť k nim vzťah (like/ don´t like),
  • vie vymenovať časti oblečenia a povedať, čo ma oblečené ( odpočúvaný prítomný priebehový čas: I´m wearing...),
  • vie spievať  jednoduché anglické pesničky, ovláda jednoduché anglické rýmovačky (Head and shoulders..., January, February, Happy birthday to you...,  We wish you a Merry Christmas, Jingle bells, atď., Four seasons),
  • chápe obsah týchto piesní a rýmovačiek,
  • vie imitovať správnu výslovnosť učiteľa,
  • vie zopakovať slová a jednoduché vety,
  • vie s výraznou pomocou učiteľ dotvoriť otázky a odpovede.

 

TRETÍ ROČNÍK

 

Prehľad tematických celkov a ich obsahu

 

I. Rodina a spoločnosť

Rodina a jej členovia, príbuzní

II. Domov a bývanie

Hračky

Predložky

Izby a ich nábytok

Bývanie

III. Ľudské telo, starostlivosť o zdravie

Časti tela

Prídavné mená

Opis svojho zovňajšku

IV. Doprava a cestovanie

Dopravné prostriedky

V. Vzdelávanie a práca

Objekty v triede

Pokyny

Zadávanie pokynov

VI. Človek a príroda

Voľne žijúce zvieratká

Domáce zvieratá

Zvieratá v zoo

Opis zvierat

Určovanie času

Určovanie miesta

VII. Voľný čas a záľuby

Aktivity

Denný režim

VIII. Stravovanie

Jedlo

Tvary

IX. Obliekanie a móda

Oblečenie

X. Multikultúrna spoločnosť

Vianoce

Veľká noc

Deň matiek

Narodeniny

Deň otcov

Halloween

 

Výkonový štandard (požiadavky na výstup) pre 3. ročník

 

Lexika

 

Žiak si postupne z roka na rok obohacuje a vylepšuje lexiku v daných témach (hračky, farby, čísla, objekty v triede, zvieratá, telo, rodina, oblečenie, izby, nábytok, jedlo, geometrické tvary, dopravné prostriedky, príroda, atď.).

Žiaci si osvoja 200 – 250 nových slov, ich pravopis a výslovnosť, výber slov a slovných spojení je podľa konverzačných okruhov. Žiaci pracujú s obrázkovým slovníkom, oboznamujú sa s jednoduchým dvojjazyčným slovníkom

 

      Morfológia

  • podstatné mená: žiak rozlišuje jednotné a množné číslo »s«
  • privlastňovanie: privlastňovací pád – genitív ( Laura´s book) a privlastňovacie prídavné mená: my, your, her, his
  • určitý a neurčitý člen »a/ an«
  • predložkové pády: to father, from school, with my friend
  • predložky miesta : on, in, under, behind, next to opposite, between
  • zámená: osobné a privlastňovacie (opakovanie), ukazovacie (this, that) opytovacie »What... Where... Who... Whose... How old... How many...«,
  • základné číslovky: 1 –  20
  • radové číslovky –  v  dátume (pasívne)
  • predložky pohybu: up, down (pasívne)
  • spojky: or, but, and
  • modálne slovesá: can
  • slovesné časy: jednoduchý prítomný (všetky osoby)
  • ostatné časy (pasívne)
  • určovanie času – celé hodiny, pol hodiny
  • plnovýznamové slovesá »open, draw, put, sit down, stand up, look, etc.«
  • rozkazovací sposob cez jednoduché príkazy

 

Syntax

  • slovosled: podmet, prísudok, príslovkové určenie miesta
  • stavba vety pomocou there is/there are
  • identifikovať a opísať pomocou: This is his/her, Are this his? No, they aren´t.
  • druhy viet podľa modálnosti a vetného obsahu: časovanie slovesa to be, to have got, modálne sloveso can - otázka, zápor: I can/ Can I have...?
  • tvorenie modelových otázok použitím opytovacích zámen: What´s your name? Where is your school? How old are you? When´s your birthday?
  • otázka: What´s the matter? What´s happened?(pasívne)
  • opytovacie vety: Is it ....? Do you have ....?
  • like – tvorenie otázok a záporu

 

Zvuková a grafická rovina jazyka

  • spelling -  žiaci sa naučia anglickú abecedu, hláskovanie slov
  • opakovanie a systematizovanie výslovnosti stiahnutých tvarov slovies: he is- he´s,
  • we are-we´re, cannot-can´t...
  • [v]   [w] -  rozdielna výslovnosť týchto dvoch hlások v slovách veal [vi:l] – wheel [wi:l]    vain [vein] – wane [wein]   vow [vauu] -  wow [waυ]
  • precvičovanie kombinácií hlások a dvojhlások napr. [Iσ]-here, [eð]-there
  • [Λ] - [a:] – mother, father
  • hlásky sú precvičované v kontexte, nie izolovane

 

      Komunikačné zručnosti

  • vypočuť a selektovať informácie jednoduchých jazykových prejavov
  • prečítať a selektovať informácie jednoduchých jazykových prejavov
  • základné pravidlá formálneho a neformálneho rozhovoru
  • frázy jednoduchej každodennej komunikácie: zoznámenie, predstavenie sa, rozlúčenie sa, poďakovanie – opakovanie
  • nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou
  • vyjadriť svoj názor (súhlas, nesúhlas)
  • vyjadriť svoju vôľu
  • vybrať z ponúkaných možností (identifikovať, opísať)
  • reagovať pri stretnutí
  • vyjadriť svoju schopnosť
  • stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
  • vypočuť si a podať informácie (informovať sa)
  • predstaviť svoje záľuby a vkus
  • vnímať a prejavovať city a pocity (radosť, smútok)
  • reagovať na príbeh alebo udalosť
  • vyjadriť očakávania a reagovať na ne (nádej, sklamanie, strach)

 

Počúvanie  - ide o počúvanie hudby, zvukov zvierat, čísel, časových údajov, dialógov atď. z rôznych druhov médií a sústredené počúvanie vyučujúceho s cieľom porozumieť.

 

  • žiak s porozumením reaguje na pokyny učiteľa
  • pri počúvaní neznámeho textu so známou tematikou žiak pochopí  celkový obsah
  • pri viacnásobnom počúvaní textu so známou tematikou žiak dokáže dešifrovať  známe slová a slovné spojenia
  • žiak vie prostredníctvom počúvania zrealizovať obrázkový diktát

 

Hovorenie

  • žiaci slovne reagujú na pokyny a otázky učiteľa a svojich spolužiakov
  • učia sa povedať dátum a ospravedlniť sa, oznámiť chýbajúcich žiakov
  • odpovedajú stručne na otázky k textom so známou tematikou
  • s výraznou pomocou učiteľa dokážu tvoriť otázky v rámci osnov
  • dokážu reprodukovať krátky text v rozsahu 3-5 viet
  • dokáže viesť krátky telefonát a zisťovať informácie

 

Čítanie

  • žiak vie čítať s porozumením základné  pokyny k úloham v učebnici
  • žiak vie čítať s porozumením krátky text so známou tematikou
  • žiak vie doplniť do textu chýbajúce slovo
  • vie vyhľadať informáciu

 

Písanie

  • žiak má opakovane precvičovať písomnú podobu w, W, q, Q,Y
  • žiak dokáže bezchybne prepísať krátky text
  • žiak vie písomne pomenovať veci na obrázku
  • žiak sa vie orientovať v učebnici a vyhľadať písomnú podobu slov
  • žiak dokáže napísať 3-5 vetný list alebo krátku pohľadnicu
  • dokáže opísať veci na obrázku písomne

 

Interkultúrne učenie sa

  • oslovenie you (ty, vy)
  • informácie o anglofónnych krajinách
  • ľudové zvyky ( sviatky, jedlá, oblečenie a pod.)
  • internacionalizmy
  • formálne a neformálne slová

 

Metódy a formy práce

 

Pri vyučovaní je potrebné maximálne vystaviť žiaka cieľovému jazyku zo strany učiteľa a vyukových materiálov (CD, DVD, multimediálnych programov a pod.) Vyučovať v  malej komunite s využitým rôznych foriem práce. Metóda je pedagogická - špecifická didaktická aktivita subjektu a objektu vyučovania , rozvíjajúca vzdelanostný profil žiaka , súčasne pôsobiaca výchovne, a to v zmysle vzdelávacích i výchovných cieľov v súlade s vyučovacími a výchovnými princípmi.

Pomocou správne zvolených metód treba vytvoriť atmosféru, v ktorej sa dieťa môže učiť s radosťou bez strachu a stresu, treba využiť a motivovať chuť dieťaťa do učenia sa a jeho prirodzenú zvedavosť, treba zohľadňovať potreby dieťaťa a hlavne umožniť mu sa učiť za pomoci všetkých zmyslov, treba dieťa naučiť sa reagovať v anglickom jazyku, aktívne ho používať a postupne sa v jazyku osamostatniť.  

 

Metódy práce

  • výklad
  • motivačné metódy rozhovoru
  • reproduktívne i produktívne metódy upevňovania učiva
  • demonštračné vizuálne i audiovizuálne metódy
  • dramatizačné metódy
  • interaktívne metódy
  • heuristické metódy projektovej práce
  • problémová

 

Formy práce

  • individuálna a skupinová práca žiakov, tímové hry
  • práca vo dvojici
  • frontálna výučba
  • práca s učebnicou, pracovným zošitom, multimediálnymi programami, CD, časopisom a internetom

Učebné zdroje

 

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

  •  odborné publikácie k daným témam
  •  webové stránky, ktoré sú venované výučbe anglického jazyka
  •  materiálno-technické a didaktické prostriedky, ktoré má naša škola k dispozícií
  •  učebnica, pracovný zošit
  •  metodická príručka
  •  dvojjazyčné slovníky
  •  obrázkové slovníky
  •  multimediálne výukové CD ROM´s
  •  obrazový demonštračný materiál (magnetické obrázky, karty, pexesá, maňušky a pod.)

 

Hodnotenie predmetu

 

Na hodnotenie predmetu  vychádzame s Metodického pokynu č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy.  Anglický jazyk klasifikujeme. Hodnotiť žiaka a následne klasifikovať musíme komplexne, na princípe individuálneho prístupu k osobnosti a hľadať u žiaka iba dobré veci. Snažíme sa pri klasifikácii sledovať a zisťovať prírastok vedomostí. Klasifikáciu môžeme obohatiť aj o slovného hodnotenie, nasledovne:

 

  1. Very good! / Veľmi dobré.
  2. Good! / Dobré.
  3. Good but you could do better! Dobré, ale môže to byť lepšie.
  4. Try harder you can do it! Usiluj sa viac.

 

Taktiež  je potrebné rozvíjať u žiakov správne sebahodnotenie i hodnotenie navzájom.

Pri hodnotení a klasifikácii žiaka sa posudzujeme získané kompetencie v súlade so školským vzdelávacím programom.

Hodnotíme a klasifikujeme:

- komunikačné zručnosti v jazyku (v potrebnej miere)

- jazykové schopnosti

- manuálne zručnosti a ich využitie

- umelecké a psychomotorické schopnosti

- analýzy problémov a schopnosti ich riešenia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 1, jazyk a komunikácia, anglický jazyk zahŕňa obsahový a výkonový štandard z anglického jazyka, ktorý má slúžiť ako podklad na vypracovanie školského vzdelávacieho programu pre príslušný vyučovací predmet a stupeň vzdelávania. Predmet povinný cudzí jazyk je podľa schválenej Koncepcie vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách odporúčaný pre žiakov tretích a štvrtých ročníkov ZŠ.

Žiaci primárneho vzdelávania majú na konci štvrtého ročníka ZŠ dosiahnuť komunikačnú úroveň A1.1 +, podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (referenčný rámec). Kompletnú úroveň A1 podľa referenčného rámca majú dosiahnuť žiaci po skončení piateho ročníka ZŠ. Označenie úrovne A1 je používateľ základného jazyka.

 

 

     Charakteristika úrovne A1 podľa referenčného rámca je nasledujúca: Rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, a tieto výrazy a frázy dokáže používať. Dokáže predstaviť seba aj iných a dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná, a o veciach, ktoré vlastní. Dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky, 2006, s. 26).

       Proces učenia sa cudzieho jazyka u žiakov v primárnom vzdelávaní sa opiera o činnosť žiakov a ich zmyslové vnímanie, ktoré sú základom pre pamäťové a verbálne učenie sa. Zapájanie viacerých zmyslových vnemov pri osvojovaní si učiva podporuje kvalitnejší proces zapamätávania a dlhodobejšie uchovanie vedomostí a zručností. Učenie má názorno-činnostný charakter a využíva názorné učebné pomôcky s možnosťou variabilných aktivít.

Nasledujúce metodicko-didaktické princípy majú význam pre efektívne vyučovanie cudzieho jazyka na prvom stupni základnej školy:

  • vyučovanie orientované na žiaka,
  • činnostný charakter vyučovania,
  • rešpektovanie individuálnych osobitostí žiakov,
  • pozitívna motivácia,
  • názornosť a primeranosť veku,
  • časté striedanie organizačných foriem práce v rámci vyučovacej hodiny,
  • systematické opakovanie,
  • tolerovanie chyby ako prirodzenej súčasti učenia sa jazyka,
  • rozvíjanie komunikačnej kompetencie ako produktu vyučovania, nie domácej prípravy.

 

 

Ciele vyučovania cudzích jazykov v ISCED 1

 

Všeobecné ciele

 

  • vzbudiť záujem o cudzie jazyky,
  • vytvoriť základ pre ďalšie jazykové vzdelávanie,
  • rozvíjať komunikačné kompetencie žiakov v materinskom a cudzom jazyku,
  • podporovať všestranný rozvoj žiakov: kognitívny (trénovať schopnosť žiakov vnímať a pamätať si, systematicky trénovať jazykové činnosti receptívnym a produktívnym spôsobom), sociálny, emocionálny, osobnostný,
  • rozvíjať interkultúrnu kompetenciu,
  • rozvíjať všetky jazykové činnosti: počúvanie s porozumením, rozprávanie; postupne zaraďovať čítanie s porozumením a písanie,
  • využívať medzipredmetové vzťahy.

Sociálne ciele

 

  • akceptovať seba ako súčasť skupiny,
  • uplatniť vzájomnú ohľaduplnosť,
  • zmysluplne spolupracovať s partnerom,
  • akceptovať spolupatričnosť k skupine,
  • vedome predĺžiť fázy sústredenia a práce,
  • pomáhať iným, povzbudiť ich,
  • rozpoznať a prijať spoločnú zodpovednosť,
  • akceptovať rozhodnutie väčšiny,
  • vedieť sa prispôsobiť a presadiť,
  • požičať niečo, poprosiť o niečo,
  • ospravedlniť sa,
  • rozpoznať a akceptovať chyby,
  • naučiť sa zniesť prehry,
  • prevziať zodpovednosť za seba.

 

 

Všeobecné kompetencie

 

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk. Zahŕňajú široké spektrum zručností, ktoré sa týkajú napríklad sebauvedomenia, procesu učenia sa a pod., a sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností.

Žiak na úrovni A1.1+ si rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

  • osvojiť si efektívne stratégie učenia, ktoré vedú k pochopeniu potreby vzdelávania sa v

             cudzom jazyku,

  • sústrediť sa na prijímanie informácií,
  • používať získané vedomosti a spôsobilosti.

 

Komunikačné jazykové kompetencie

 

Komunikačné jazykové kompetencie umožňujú žiakom konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov.

Žiak, ktorý dosiahne úroveň A 1.1+ :

  • používa známe každodenné výrazy, najzákladnejšie slovné spojenia a jednoduché vety a    

             rozumie im,

  • dokáže predstaviť seba a iných,
  • dokáže porozumieť jednoduchým otázkam a odpovedať na ne,
  • dokáže jednoducho opísať seba, svoju rodinu a kamarátov,
  • dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom s využívaním prevažne verbálnych, ale aj   

             neverbálnych komunikačných prostriedkov v kontexte každodennej komunikácie a vyjadrenia

             svojich osobných záujmov.

Jazyková kompetencia

 

Žiak na úrovni A 1.1+:

  • používa iba najzákladnejší rozsah jednoduchých slov a výrazov týkajúcich sa jeho osoby a

             záujmov,

  • má základný repertoár slovnej zásoby: izolovaných slov a slovných spojení,
  • ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučenej slovnej zásoby,
  • dokáže odpísať známe slová, krátke slovné spojenia a vety,
  • dokáže vyhláskovať svoje meno, adresu.

Sociolingválna kompetencia

 

Žiak na úrovni A 1.1 + dokáže:

  • nadviazať základnú spoločenskú komunikáciu,
  • pozdraviť sa a rozlúčiť sa, predstaviť sa a poďakovať sa, atď.

Pragmatická kompetencia

 

Žiak na úrovni A 1.1+ dokáže:

.            spájať písmená,

.            spájať slová pomocou spojovacích výrazov, napr. „a“, „alebo“.

 

 

Komunikačné jazykové činnosti a stratégie

 

Receptívne činnosti a stratégie

 

Rozvoj počúvania s porozumením sa pri vyučovaní cudzieho jazyka v primárnom stupni vzdelávania považuje za kľúčový.

Žiak počúva rôzne dialógy, texty, príbehy a pod. v anglickom jazyku, ktoré potom ako modely imituje a používa v rozličných situáciách. Vnímanie a porozumenie zvukovej podoby jazyka je východiskom pre rozvoj ostatných komunikačných činností a stratégií. Osvojenie si zvukovej podoby jazyka predchádza osvojeniu si jeho písomnej podoby.

Počúvanie s porozumením – výkonový štandard

 

Žiak na úrovni A1.1+ dokáže:

  • identifikovať známe slová,
  • identifikovať najzákladnejšie slovné spojenia a veľmi jednoduché vety týkajúce sa jeho osoby a oblasti jeho záujmov,
  • porozumieť najzákladnejším slovným spojeniam a veľmi jednoduchým vetám, ktoré sa týkajú jeho osoby a oblasti jeho záujmov,
  • porozumieť jednoduchým pokynom k práci na vyučovacej hodine,
  • porozumieť jednoduchým pokynom ako sa orientovať,
  • porozumieť jednoduchým otázkam na známe témy,
  • porozumieť hlavnej myšlienke vypočutého jednoduchého textu za predpokladu, že je hovorený zreteľne, je starostlivo artikulovaný a porozumenie je podporené vizuálnymi podnetmi.

 

Čítanie s porozumením – výkonový štandard

 

Žiak na úrovni A1.1+ dokáže:

  • identifikovať hlásky,
  • vyhľadávať známe slová a základné slovné spojenia,
  • porozumieť a zapamätať si jednoduché slová a vety na známe témy,
  • prečítať a porozumieť jednoduché pokyny k práci na vyučovacej hodine,
  • porozumieť hlavnej myšlienke jednoduchého textu na známu tému,
  • porozumieť veľmi krátkym jednoduchým textom, napr. na plagátoch, pohľadniciach.

 

Produktívne činnosti a stratégie

 

Ústny prejav – výkonový štandard

 

Žiak na úrovni A1.1+ dokáže:

  • pozdraviť sa,
  • predstaviť sa,
  • opýtať sa ľudí, ako sa majú,
  • klásť jednoduché otázky z oblasti jeho každodenného života a osobných záujmov,
  • odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho každodenného života a osobných záujmov, napr. o sebe, o svojej rodine, o kamarátoch,
  • porozumieť a riadiť sa krátkymi a jednoduchými pokynmi,
  • vyjadriť, čo má a čo nemá rád,
  • porozumieť časovým údajom v rámci denného režimu, týždňa, mesiaca a roka,
  • jednoduchým spôsobom opísať seba, svoj domov, školu, spolužiakov,
  • dohovoriť sa jednoduchým spôsobom s partnerom v krátkom dialógu na známe témy.

 

Písomný prejav – výkonový štandard

 

Písanie sa začína nacvičovať pomocou aktivít, v ktorých žiak odpisuje alebo dopĺňa písmená, slová, neskôr krátke vety a nakoniec aj krátke, jednoduché odseky, pričom má k dispozícii správny vzor.

 

Žiak na úrovni A1.1+ dokáže:

  • správne napísať všetky písmená abecedy,
  • správne odpísať slová, krátke vety,
  • napísať vlastné meno, adresu, vek, dátum narodenia,
  • napísať krátky pozdrav a pohľadnicu.

 

 

Prehľad spôsobilostí a funkcií jazyka pre úroveň A1 až B2

 

 

Spôsobilosti a funkcie komunikácie stanovené pre úrovne A1 až B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky uvádza nasledujúca tabuľka (BEACCO, J.-C., BOUQUET, S., PORQUIER, R., 2004, s.63-66).

V rámci primárneho vzdelávania sa v cudzích jazykoch rozvíjajú iba spôsobilosti a funkcie špecifikované v časti obsahový štandard, v súlade s výkonovým štandardom v cudzom jazyku pre žiakov mladšieho školského veku.

 

 

Spôsobilosti

 

 

Funkcie

 

Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

 

 

Upútať pozornosť

Pozdraviť

Odpovedať na pozdrav

Rozlúčiť sa

Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie

 

 

Vypočuť si a podať informácie

 

 

 

 

Informovať sa

Potvrdiť (trvať na niečom)

Začleniť informáciu

Odpovedať na žiadosť

 

 

Vybrať si z ponúkaných možností

 

 

Identifikovať

Opísať

Potvrdiť/Odmietnuť (vyjadriť nesúhlas)

Opraviť (korigovať)

 

 

Vyjadriť svoj názor

Vyjadriť presvedčenie

Vyjadriť vzdor

Protestovať

Vyjadriť stupeň istoty

 

 

Vyjadriť svoj názor

Vyjadriť svoj súhlas

Vyjadriť svoj nesúhlas

 

Vyjadriť svoju vôľu

 

 

Vyjadriť svoje želania/túžby

Vyjadriť svoje plány (blízke a budúce)

 

 

Vyjadriť svoju schopnosť

 

 

Vyjadriť vedomosti/poznatky/zistenia

Vyjadriť neznalosť

Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť

 

 

Vnímať a prejavovať svoje city

 

 

Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie

Vyjadriť smútok, skľúčenosť

Vyjadriť sympatie

Vyjadriť fyzickú bolesť

Utešiť, podporiť, dodať odvahu

 

 

Vyjadriť očakávania a reagovať na ne

 

 

Vyjadriť nádej

Vyjadriť sklamanie

Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu

Ubezpečiť

Vyjadriť úľavu

Vyjadriť spokojnosť

Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si

Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niekým/s niečím

 

 

Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus

 

 

Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam

Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám rád

Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu

 

 

Reagovať vo vyhrotenej situácii

 

 

Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu

Reagovať na hnev, na zlú náladu niekoho iného

 

 

Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá alebo povinnosti

 

 

Vyjadriť príkaz/zákaz

Vyjadriť morálnu alebo sociálnu normu

Získať povolenie, súhlas

 

 

Dať súhlas, povoliť niečo

Odmietnuť

Zakázať

Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť zákaz

Sľúbiť

 

 

Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo povinností

 

 

Obviniť, obviniť sa, priznať sa

Ospravedlniť sa

Odmietnuť obvinenie

Vyčítať

 

 

Reagovať na príbeh alebo udalosť

 

 

Vyjadriť záujem o niečo

Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva

Vyjadriť prekvapenie

Vyjadriť, že ma niekto/niečo neprekvapil/-lo

Vyjadriť nezáujem

 

 

Ponúknuť a reagovať na ponuku

 

 

Žiadať od niekoho niečo

Odpovedať na žiadosť

Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal

Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo vykonali

Ponúknuť pomoc (urobiť niečo namiesto niekoho iného)

Navrhnúť, že niečo požičiam/darujem

Odpovedať na návrh niekoho iného

 

 

Reagovať na niečo, čo sa má udiať v budúcnosti

 

 

Varovať pred niekým/niečím

Poradiť

Dodať odvahu/Podporiť

Adresovať niekomu svoje želanie

 

 

 

Reagovať na niečo,

 

 

Spomenúť si na niečo/niekoho

 

 

 

čo sa udialo v minulosti

 

 

Vyjadriť, že som na niečo/niekoho zabudol

Pripomenúť

Kondolovať

Gratulovať

 

 

Reagovať pri prvom stretnutí

 

 

Predstaviť niekoho

Predstaviť sa

Reagovať na predstavenie niekoho

Privítať

 

 

Viesť korešpondenciu

 

 

Viesť korešpondenciu

Začať list

Ukončiť list

 

 

Telefonovať

 

 

Začať, udržiavať a ukončiť telefonický rozhovor

 

 

Vymieňať si názory, komunikovať s niekým

 

 

Začať rozhovor

Ujať sa slova v rozhovore

Vypýtať si slovo

Vrátiť sa k nedopovedanému, keď ma prerušili

Zabrániť niekomu v rozhovore

 

 

Vypracovať prezentáciu/prednášku

 

 

Uviesť tému, hlavnú myšlienku (hlavné myšlienky)

Oboznámiť s obsahom/osnovou

Rozviesť tému a osnovu

Prejsť z jedného bodu na iný

Ukončiť svoj výklad

 

 

Obohatiť / Doplniť štruktúrovanú prezentáciu/prednášku

 

 

Podčiarknuť / dať do pozornosti

Odbočiť od témy (digresia)

Vrátiť sa k pôvodnej téme

Uviesť príklad

Citovať

Parafrázovať

 

 

Zúčastniť sa na diskusii / Argumentovať

 

 

Navrhnúť novú tému / nové body diskusie

Odmietnuť diskutovať na ponúkanú tému/bod diskusie

Vrátiť sa k téme / k bodu diskusie

 

 

Presvedčiť sa v rozhovore, že moje slová/môj výklad/môj argument boli pochopené

 

 

Presvedčiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje vyjadrenia

Presvedčiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané

Požiadať o pomoc pri vyjadrovaní ohľadom problematického slova/vyjadrenia

Nahradiť zabudnuté/neznáme slovo

Hľadať slovo/vetu

Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru

 

 

Porozprávať niečo

 

 

Rozprávať príbeh

Začať príbeh, historku, anekdotu

Zhrnúť príbeh, historku

 

     

 

 

Obsahový štandard

 

COMPETENCE 1 : « RELATING WITH OTHERS IN A COMMUNICATIVE SITUATION »

 

 

 

Spôsobilosť č.1: « Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou » Spôsobilosti

 

 

Funkcie

 

Príklady slovných spojení a viet

 

Jazyk a jeho použitie

 

Relating with others in a communicative situation

Nadviazať kontakt v súlade s komunikačnou situáciou

 

Greetings

Pozdraviť

 

Hello./Hi.

Good morning.

Good afternoon.

Good evening.

 

 

Časovanie pomocného slovesa to be v jednoduchom prítomnom čase.

 

Expressing thanks and admiration

Poďakovať sa

 

Thank you./Thanks.

That’s ok.

 

 

Parting

Rozlúčiť sa

 

Good night.

Goodbye./Bye-bye./Bye.

 


 

 

 

COMPETENCE 2 : « LISTENING TO AND GIVING INFORMATION »

 

 

 

Spôsobilosť č. 2: « Vypočuť si a podať informácie » Spôsobilosti

 

 

Funkcie

 

Príklady slovných spojení a viet

 

 

Jazyk a jeho použitie

 

Listening to and giving information

Vypočuť si

a podať informácie

 

Asking for information and responding

Informovať

 

Are you a pupil ?

Is she your friend?

Where is my pen ?

Who is that?

What is it?

There is a school.

How many books are there?

 

Časovanie pomocného slovesa to be v jednoduchom prítomnom čase, tvorba otázky, záporu.

Väzba there is/there are – oznamovacia veta, otázka, zápor.

Opytovacie zámená who, what, where, how many, which, how, when.

 


COMPETENCE 3 : « CHOOSING FROM GIVEN POSSIBILITIES »

 

 

Spôsobilosť č. 3: «Vybrať si z ponúknutých možností » Spôsobilosti

 

 

Funkcie

 

Príklady slovných spojení a viet

 

 

Jazyk a jeho použitie

 

Choosing from given possibilities

Vybrať si

z ponúknutých možností

 

Identifying

Identifikovať

 

I want a blue sweater..

The red pen is on the table.

I’m nine years old.

 

Neurčitý a určitý člen.

Neurčité zámená some, any.

Predložky určujúce smer a miesto on, in, at, between, next to, from, in front of.

Základné číslovky 0-50.

 

 

Describing (a person, object)

Opísať

 

She has got long hair.

He is tall.

The house is big.

 

 

Prídavné mená.

Sloveso have got v oznamovacej vete a otázke.

 


 

COMPETENCE 4 : « EXPRESSING OPINION »

 

 

Spôsobilosť č. 4: « Vyjadriť svoj názor » Spôsobilosti

 

 

Funkcie

 

Príklady slovných spojení a viet

 

Jazyk a jeho použitie

 

Expressing opinion

Vyjadriť svoj názor

Expressing opinion

Vyjadriť svoj názor

 

She is a nice girl.

This is a good book.

These flowers are beautiful.

She is wearing a new dress.

 

Ukazovacie zámená this/these, that/those.

Jednotné a množné číslo pravidelných podstatných mien.

Základné podstatné mená s nepravidelným tvorením množného čísla.

Prítomný priebehový čas, tvorba otázky a záporu.

 


 

 

COMPETENCE 5 : « EXPRESSING WILLINGNESS »

 

 

 

Spôsobilosť č. 5 « Vyjadriť svoju vôľu » Spôsobilosti

 

 

Funkcie

 

Príklady slovných spojení a viet

 

 

Jazyk a jeho použitie

 

Expressing willingness

Vyjadriť svoju vôľu

 

Expressing desires

Vyjadriť svoje túžby

 

I want to watch TV.

He is writing a letter now.

 

Sloveso want to + neurčitok.

Príslovky času now, today.

 


 

 

COMPETENCE 6 : « EXPRESSING ABILITY »

 

 

Spôsobilosť č. 6: « Vyjadriť svoju schopnosť » Spôsobilosti

 

 

Funkcie

 

Príklady slovných spojení a viet

 

 

Jazyk a jeho použitie

 

Expressing ability

Vyjadriť svoju schopnosť

 

Expressing ability to do something

Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť

 

 

I can swim.

Can you speak English?

I can´t play the piano.

 

Časovanie modálneho slovesa can v prítomnom čase, tvorba otázky, záporu.

Spojky but, or.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

COMPETENCE 7 : « EXPRESSING FEELINGS »