Navigácia

O škole

Školský vzdelávací program - 2. časť a

PRÍRODOVEDA

Názov predmetu

PRÍRODOVEDA

Škola

Základná škola, Žakovce 70

Názov ŠkVP

1. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Kód a názov  ŠVP

ŠVP pre 1. stupeň ZŠ v Slovenskej republike

Stupeň vzdelania

ISCED – primárne vzdelanie

Dĺžka štúdia

4 roky

Forma štúdia

denná

Vyučovací jazyk

slovenský jazyk

 

I. Charakteristika predmetu

Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu.

            Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

 

Ročník

1.

2.

3.

4.

Spolu

Počet hodín - ŠVP

1

1

1

1

4

Počet hodín - ŠkVP

1

1

1

1

4

 

 

II. Ciele vyučovania

 

 

 

Všeobecné ciele vyučovania

1.

 

-viesť k spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímaniu pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody.

 - viesť k rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch.

- viesť k rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne.

- viesť k opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním.

- viesť k rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty.

- viesť k nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu.

- viesť k tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné prírodné javy a existencie.

- viesť k uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje.

- viesť k poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu.

 

2.

 

- rozvíjať ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy),

-naučiť sa porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie),

- naučiť sa identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov),

- vedieť identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo),

- učiť sa zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie),

- naučiť sa vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia),

- rozvíjať si schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou),

- dokázať zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).

 

3.

 

- správne si naplniť a vzájomne poprepájať základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť

 

 

flexibilnejšieho používania pojmov) – napríklad čo je koreň, stonka, list, kvet – ako spolu súvisia a prečo,...

-osvojiť si vybrané vedecké pojmy, na ktorých je možné rozvíjať prírodovedné schopnosti (s čím neskôr súvisí schopnosť abstrakcie) – napríklad čo je to magnetizmus, svetlo, zvuk, farba,...

- osvojiť si základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie

(s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, ...

- osvojiť si vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravinové reťazce, ekosystematické vzťahy,...

- modifikovať si obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť, ...

 

 

III. Kompetencie

 

 

 

Kľúčové kompetencie

 

1.

 

sociálne komunikačné kompetencie

  • dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor
  • identifikuje a správne používa základné pojmy
  • dokáže objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a procesov, podstatu procesov a vzťahov
  • vecne správne sa vyjadruje verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme
  • dokáže spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele metódy, výsledky a ich využitie

 

2.

 

kompetencia  učiť sa učiť sa

  • získava schopnosť sebareflexie  pri poznávaní svojich myšlienkových postupov
  • na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky
  • vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach
  • dokáže pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami

 

3.

 

spôsobilosť v oblasti informačných a komunikačných technológií

  •  prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií
  • vie využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie z rôznych zdrojov
  • prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovom učení

 

4.

 

spôsobilosť riešiť problémy

  • dokáže popísať problém
  • dokáže navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov

 

 

  • dokáže samostatne tvoriť na základe zistení, skúmaní alebo riešení úloh predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať

 

5.

 

osobné sociálne a občianske spôsobilosti

  • pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb
  • ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci

 

 

 

 

 

IV. Obsahový a výkonový štandard

 

PRÍRODOVEDA

 

Ročník: PRVÝ

Počet hodín: 1 hodina týždenne

 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

1. RASTLINY

 

 

Čím sa líšia rastliny od iných organizmov?

 

(Rastliny ako živé organizmy

Životné prejavy rastlín)

 

Žiak vie vymenovať, kde všade rastú rastliny, vie uviesť, že rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi chladných oblastiach, tiež vo veľmi teplých oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách. Vytvára súvislosti medzi predchádzajúcimi skúsenosťami a aktuálne získavanými vedomosťami. Žiak vie, že rastliny sú živými súčasťami prírody a to aj napriek tomu, že nie sú tak pohyblivé ako napríklad živočíchy alebo človek. S pomocou učiteľa žiak identifikuje niektoré zo základných životných prejavov rastlín.

 

 

Z akých častí sa skladá rastlina?

 

(Základná stavba rastlinného tela: koreň, stonka, list, kvet, plod)

 

Žiak vie, že rastliny sú si podobné základnou stavbou:  koreň, stonka, listy, kvety, plody.  Žiak vie uvedené časti rastliny na príklade určitého rastlinného druhu identifikovať.

 

Čo potrebuje rastlina na to, aby rástla?

 

(Základné podmienky pre rast rastliny: svetlo, teplo, voda, vzduch, pôda)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne na seba podobajú

 

okrem základnej stavby aj základnými charakteristikami spôsobu života. Vie, že rastliny potrebujú pre svoj život svetlo, teplo, vodu, vzduch a živiny. Ak nie je niektorá z uvedených podmienok poskytnutá, tak rastlina  nerastie, prípadne vädne až usychá.

 

Potrebujú všetky rastliny rovnaké množstvo vody?

(Význam vody pre rastliny

Vodné rastliny, suchomilné rastliny)

 

Žiak vie, že rastliny potrebujú pre svoj život vodu. Žiak vie, že rastliny sa môžu líšiť v tom, koľko vody pre svoj život potrebujú.  Žiak vie, že niektoré rastliny žijú pod vodou, iné na vode a niektoré vodu potrebujú v pôde. Vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú vo vode (lekno, žaburinka) a vie uviesť príklady rastlín, ktoré žijú na miestach s malým množstvom vody (skalnice, kaktusy).

 

Čím sa od seba rastliny odlišujú?

(Druhová rozmanitosť rastlín)

 

Žiak vie, že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných živých súčastí prírody. Žiak pozná 10 rastlín (vie ich pomenovať rodovým názvom), ktoré bežne pozoruje vo svojom okolí a vie vysvetliť, na základe ktorých znakov rozpoznal, že ide o daný druh.

 

Majú všetky rastliny rovnaké kvety?

(Kvety

Tvar a zloženie kvetov)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú rôznym tvarom, farbou a zložením kvetov.

 

Prečo rastliny kvitnú?

(Funkcia kvetov

Opeľovače)

 

Žiak vie, že rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku vyrastú nové rastliny. Žiak vie, že kvety môžu mať veľmi rôzne tvary, veľkosti, niekedy sú nenápadné, inokedy veľmi výrazné.  

 

Čím sa odlišujú plody rôznych rastlín?

(Rastlinné plody

Tvar a funkcia rastlinného plodu)

 

Žiak vie vysvetliť, že plod je tá časť rastliny, ktorá vzniká z kvetu po jeho opelení. Jednoducho vie opísať proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely.) Vie, že plod obsahuje semeno. Jednoduchým pozorovaním vie zistiť, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú plody, ktoré vznikli z kvetu a sú nositeľmi semien. Vie, že zo semena vyrastie nová rastlina.

 

2. ČAS

 

 

Ako sa menia rastliny počas roka?

(Ročné obdobia

Zmeny v prírode počas ročných období)

 

Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou, jesennou a zimnou prírodou, pričom sa pokúša o objasnenie toho, čo ovplyvňuje pozorované zmeny v prírode. Žiak si uvedomuje najmä to, že deň je v zime kratší ako v lete a teplota prostredia aj preto zostáva v zime na nižších teplotách (slnko kratšie hreje).  Uvedomuje si, že ročné obdobia sú dané a sú charakterizované špecifickými zmenami v prírode.

 

Ako je možné merať čas?

(Meranie času pomocou pravidelne sa opakujúcich javov)

 

Žiak vie, že čas plynie neustále a že je ho možné merať pomocou udalostí, ktoré sa neustále opakujú, sú pozorovateľné. Vie vysvetliť, že deň je časový úsek od východu slnka do nového východu slnka. . Žiak si vie uvedomiť, že ak chceme merať časový úsek kratší ako je jeden deň, napríklad jedna vyučovacia hodina, potrebujeme iné meradlo, napríklad v súčasnosti používané hodiny, alebo v minulosti používané presýpacie hodiny alebo slnečné hodiny. 

 

3. ŽIVOČÍCHY

 

 

Čo majú všetky živočíchy spoločné a čím sa odlišujú?

(Životné prejavy organizmov

Podobnosti a rozdiely v živočíšnej ríši)

 

Žiak vie vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. Medzi špecifikami živočíchov spomína aj získavanie potravy. Zároveň si žiak uvedomuje, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú a to nielen tvarom, ale najmä spôsobom života. Žiak vie, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú(tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny živočíchov – napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce. Pozorovaním skupiny živočíchov vie žiak samastatne vytvoriť opisnú charakteristiku danej skupiny – vie živočíchy porovnať a zistiť, v ktorých znakoch sa zhodujú (sú si podobné). Informácie si vie vyhľadať v rôznych informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvažovania.

 

Kde všade žijú živočíchy?

(Rôzne podmienky pre život živočíchov)

 

Žiak vie, že živočíchy sa odlišujú  tým, v akom prostredí žijú a že tomuto prostrediu sú prispôsobené. Vie, že živočíchy môžeme nájsť takmer všade, podobne ako rastliny. Vie vymenovať príklady živočíchov, ktoré žijú v rôznych prostrediach, napríklad: na súši (zajac), v pôde (dážďovka), vo vzduchu (sokol), vo vode (kapor); voveľmi chladných podmienkach (mrož), v tropických púšťach (škorpión).

 

Ktoré živočíchy žijú na súši?

Typickí zástupcovia suchozemských živočíchov

 

Žiak vie, že na súši žije najväčšie množstvo živočíchov. Vie, že dýchajú vzduch a živia sa potravou, ktorá je dostupná na súši, niekedy vo vode.

 

Žijú živočíchy v pôde?

(Typickí zástupcovia suchozemských živočíchov žijúcich v pôde

Spôsob života vybraných suchozemských živočíchov žijúcich v pôde)

 

Žiak vie, že mnohé živočíchy  žijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dážďovky.

 

Ktoré živočíchy žijú vo vzduchu?

(Typickí zástupcovia suchozemských lietajúcich živočíchov

Spôsob života vybraných suchozemských lietajúcich živočíchov)

 

Žiak vie, že živočíchy, ktoré je možné vidieť vo vzduchu žijú na súši a pre svoj život potrebujú dýchať vzduch. Žiak vie, že vo vzduchu hľadajú potravu alebo sa ním rýchlo premiestňujú. Jav vie jednoducho vysvetliť na lastovičke. Vo vzduchu loví hmyz, ktorým kŕmi svoje mláďatá. V zime vo vzduchu hmyz nelieta a tak sa lastovičky sťahujú do teplých krajín, kde je hmyzu vo vzduchu dostatok.

 

Ktoré živočíchy dokážužiť  vo vode?

(Typickí zástupcovia vodných živočíchov

Spôsob života vybraných vodných živočíchov)

 

Žiak vie, že okrem živočíchov, ktoré žijú na súši a dýchajú vzduch poznáme aj také,ktoré žijú vo vode. Vníma rozdiel medzi vodnými a suchozemskými živočíchmi.

 

Kde ešte žijú živočíchy?

(Parazity)

 

Žiak vie, že niektoré živočíchy sa prispôsobili životu na iných živočíchoch, kde získavajú aj potravu. Vie jav vysvetliť na vybranom živočíšnom druhu: voš detská. Vie objasniť význam hygieny pri prevencii rozmnožovania a šírenia vší. 

 

4. VODA

 

 

Čo žije vo vode?

 

(Voda ako priestor pre život rastlín a živočíchov

 

 

Spôsob života vybraných druhov rastlín a živočíchov viazaných na vodný zdroj)

 

Žiak vníma vodu ako priestor pre život rôznorodých rastlín a živočíchov.

 

 

Žiak vie vysvetliť význam vody pre rastliny a živočíchy.

 

 

Je ľad tiež voda?

 

(Zmena skupenstva vody z kvapalného na pevné

Mrznutie vody)

 

 

Žiak vie, že rastliny a živočíchy potrebujú pre svoj život

kvapalnú vodu. Žiak vie, že pri zahrievaní sa voda vyparuje a stáva sa z nej vodná para, ktorú nie je vidieť a pri ochladzovaní sa z vody stáva ľad. Žiak vie vymenovať, kde všade sa nachádza kvapalná voda a čím sa odlišuje od ľadu.

 

Čo to znamená, že sa voda vyparí?

(Zmena skupenstva vody z kvapalného na plynné

Vyparovanie vody)

 

Žiak vie, že voda sa vyparuje zahrievaním, ale vie aj to, že voda sa vyparí aj bez zahrievania, voda sa vyparuje neustále. Jav vie skúmať jednoduchými overovacími pokusmi. Žiak chápe, že voda pri vyparovaní nemizne, dostáva sa do vzduchu. Vyparovanie vody si dáva do súvislosti s tvorbou oblakov a následným dažďom.

 

Ako vzniká ľad?

(Vznik snehu, námrazy, cencúľov)

 

Žiak vie vysvetliť ako a kde vzniká ľad a vie, že zamrznutá voda môže mať rôznu podobu (ľadové kocky, zamrznuté jazero, cencúle, sneh, námraza na oknách, srieň, ľad v mrazničke, ľadovce na horách, na oceáne).

 

Odkiaľ pochádza voda z vodovodu?

Úprava vody – pitná voda)

 

Žiak vie, že človek potrebuje pre svoj život vodu, ktorá musí byť čistá, hovorím pitná. Vie vysvetliť, čím sa odlišuje pitná voda od iných druhov vody. Vie vysvetliť,  odkadiaľ sa berie voda, ktorá tečie vo vodovode, pričom spomína aj úpravu vody.

 

Koľko a akej vody musíme denne vypiť?

(Pitný režim)

 

Žiak vie, že človek musí denne vypiť určité množstvo vody a vie vysvetliť, aké tekutiny sú pre doplnenie zásob vody najvhodnejšie. Vie rozprávať o najčastejších tekutinách, ktorými si človek dopĺňa zásobu vody, vie ohodnotiť ich vhodnosť pitia vzhľadom na zdravie a vie vysvetliť, odkiaľ dané tekutiny pochádzajú, resp. ako sú pripravované (voda z vodovodu, minerálna voda, čaj, káva, mlieko a kakao, malinovky a kola). 

 

Aké živočíchy žijú vo vode?

(Vodné živočíchy

 Suchozemské živočíchy)

 

Žiak vie, že voda je priestor pre život rôznych druhov živočíchov.

 

5. HMOTA

 

 

Čo je to hmota?

(Plynné, kvapalné a pevné skupenstvo hmoty)

 

Žiak vie, že fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami, pričom tie môžu byť v   plynnom, kvapalnom a pevnom skupenstve.

 

Je hmota len to, čo dokážeme chytiť?

(Vlastnosti pevného, kvapalného a plynného skupenstva látok)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má pevné skupenstvo (je možné ho chytiť do ruky, má stály tvar, pričom tvar je možné meniť opracovávaním, pôsobením rôznych síl) a vie uviesť príklady látok, ktoré sú pevného skupenstva. Vie, že okrem pevného skupenstva poznáme aj kvapalné (príklad voda), ktoré dotykom cítime, ale tým, že mení tvar, tak ho nie je možné chytiť tak, ako pevné látky. Vie, že poznáme aj plynné skupenstvo (príklad vzduch) a aj napriek tomu, že ho nedokážeme chytiť do ruky, je to hmota, ktorá vypĺňa priestor všade okolo nás..

 

Môže hmota meniť tvar?

(Kvapalné skupenstvo)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má kvapalné skupenstvo (nie možné ho chytiť do prstov, nemá stály tvar, prispôsobuje svoj tvar tvaru nádoby, v ktorej sa nachádza) a vie uviesť príklady látok, ktoré sú kvapalného skupenstva.

 

Je hmota len to, čo vidíme?

(Plynné skupenstvo

Vzduch je hmota)

 

Žiak vie, že hmota v plynnom skupenstve je často neviditeľná, vzduch. Žiak vie dávať do súvislosti nadobudnuté poznatky s bežnou skúsenosťou – prítomnosť vzduchu dokazuje prievanom, ovievaním.

 

6. PLYNNÉ, KVAPALNÉ A PEVNÉ LÁTKY

 

 

Existujú aj iné plynné látky okrem vzduchu?

(Najčastejšie sa vyskytujúce plynné látky a ich vlastnosti)

 

Žiak vie okrem vzduchu uviesť aj iné plynné látky, ktoré pozná zo skúseností, napríklad zemný plyn v kuchynskom sporáku, hélium v jarmočnom balóne, kyslík v potápačskom prístroji). Uvedomuje si rozdiel v tom, že balón nafúknutý vydýchnutým vzduchom nelieta, ale balón z jarmoku (naplnený héliom) lieta.

 

Môže byť znečistená aj pôda?

 

(Znečistenie pôdy a jeho dôsledky)

 

Žiak vie, že aj pôda môže byť znečistená. Uvedomuje si,

 

že pôda je potrebná pre rastliny, čerpajú z nej živiny a tak si vytvára súvislosť s tým, že znečistená pôda môže spôsobiť úhyn rastlín, ktoré na nej rastú.

 

7. ĽUDSKÉ TELO

 

 

Prečo musí človek jesť a piť?

(Potrava ako zdroj energie a stavebného materiálu pre obnovu organizmu)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, prečo musí človek jesť a čo obsahuje potrava, ako a kde sa v organizme spracováva a na čo sa v organizme využíva. Žiak vie, že všetky živé organizmy potrebujú prijímať látky z prostredia a tiež do prostredia vylučujú látky, ktoré už nepotrebujú.

 

Prečo sa niektoré látky dajú jesť a iné nie?

(Potrava s rôznym obsahom výživných látok Obezita)

 

Žiak vie, že človek dokáže stráviť len určitý typ potravy, nedokáže stráviť napríklad to, čo iné živočíchy stráviť dokážu. Žiak vie, že rôzne druhy potravín sa vzájomne odlišujú nielen chuťou, tvarom a svojím pôvodom, ale aj obsahom živín (vie uviesť ilustratívne príklady rozdielov v potravinách). Žiak vie, že rôzne potraviny poskytujú človeku rôzne množstvo energie. Tie potraviny, ktoré obsahujú veľa tuku a cukru sú zdrojmi veľkého množstva energie. Žiak vie vysvetliť, že pri konzumácii veľkého mnoţstva potravy, resp. pri konzumácii potravy s veľkým množstvom energie sa táto ukladá v podobe tuku do ľudského organizmu ako zásoba energie; človek priberá na váhe.

 

Čo sú to vitamíny a kde sa nachádzajú?

(Vitamíny)

 

Žiak vie, že potrava obsahuje vitamíny a uvedomuje si, že vitamíny sú pre zdravý život dôležité. Vie, že vitamíny sa označujú veľkými tlačenými písmenami – A, B, C, D, E. Žiak vie, že niektoré potraviny vitamíny vôbec neobsahujú, ale obsahujú veľa tukov a cukrov. Uvedomuje si, že neustálou konzumáciou tohto typu potravín sa môže znížiť množstvo vitamínov v tele, čo spôsobí ochorenie organizmu.

 

 

PRÍRODOVEDA

 

Ročník: DRUHÝ

Počet hodín: 1 hodina týždenne

 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

1. RASTLINY

 

 

Z akých častí sa skladá rastlina?

 

(Základná stavba rastlinného tela: koreň, stonka, list, kvet, plod)

 

Žiak vie, že rastliny sú si podobné základnou stavbou:  koreň, stonka, listy, kvety, plody.  Žiak vie uvedené časti rastliny na príklade určitého rastlinného druhu identifikovať a uvedomuje si, že môžu mať rôzne tvary, veľkosti a farby. Rastlinné časti vie identifikovať na byline, drevine. Cieľavedome a detailne skúma a porovnáva rôzne rastliny a vie spontánne vyjadriť podobnosti a rozdiely.

 

Čo potrebuje rastlina na to, aby rástla?

(Základné podmienky pre rast rastliny: svetlo, teplo, voda, vzduch, pôda)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne na seba podobajú okrem základnej stavby aj základnými charakteristikami spôsobu života. Vie, že rastliny potrebujú pre svoj život svetlo, teplo, vodu, vzduch a živiny. Ak nie je niektorá z uvedených podmienok poskytnutá, tak rastlina neprosperuje, nerastie, prípadne vädne až usychá. Uvedené informácie vie primerane vysvetliť a s pomocou učiteľa vie realizovať pokus na overenie poznatku o tom, že rastlina potrebuje na rast svetlo (prípadne teplo, vodu, vzduch).

 

Čím sa od seba rastliny odlišujú?

(Druhová rozmanitosť rastlín)

 

Žiak vie, že rastliny majú veľa znakov spoločných a tým sa odlišujú od iných živých súčastí prírody. Žiak zároveň vie, že rastliny sa inými znakmi vzájomne odlišujú – žiak má osvojené základy poznávania druhovej rozmanitosti.

 

Majú všetky rastliny rovnaký koreň?

(Koreň rastliny

Tvar a funkcia koreňa)

 

Žiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa – čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. Uvedomuje si, že rôzne rastliny majú rôzne korene a danú skutočnosť  vie vedecky skúmať (objektívne s meraním a porovnávaním). Má osvojený poznatok, že rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou, pričom veľkosť súvisí s funkciou upevnenia v pôde (veľké rastliny potrebujú veľké korene). Vie vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a živín

 

z pôdy. To znamená, že vie napríklad vysvetliť, prečo majú rastliny z oblastí s nedostatkom vody hlbšie korene. Poznatky o funkcii koreňa vie využiť pri presádzaní  rastlín tak, aby rastlina po presadení prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v súvislosti s narušením koreňovej sústavy. Žiak je oboznámený s tým, že koreň môže mať aj zásobnú funkciu, vie v tejto súvislosti uviesť príklady koreňovej zeleniny.

 

Majú všetky rastliny rovnaké stonky?

(Rastlinná stonka

Tvar a funkcia stonky)

 

Žiak má osvojený poznatok o tom, že rastliny sa odlišujú stonkou. Okrem toho, že vie rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, vie detailným pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. Vie, že stromy majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. Vie vysvetliť, že niektoré stonky vytvárajú úponky, ktorými sa  prichytávajú o podklad a dostávajú sa tak vyššie, aby mali lepší prístup k svetlu.

 

Majú všetky rastliny rovnaké listy?

(Rastlinné listy

Tvar a funkcia listov)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba dajú rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou žilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj farbou. Pri poskytnutí viacerých rastlinných druhov vie vymenovať niektoré znaky, ktorými sa listovými čepeľami vzájomne tieto rastliny odlišujú a dané znaky primerane opísať. Žiak vie jednoducho vysvetliť, že funkciou listov je prijímať slnečné svetlo a preto sú listy ploché a široké – aby zachytili väčšie množstvo svetla. Poznatok vie využiť pri objasňovaní pozorovaných javov, napríklad vie vysvetliť na základe pozorovania, že ak rastline odstránime väčšie množstvo listov, tak uhynie, lebo nemá ako získavať slnečné svetlo.

 

Prečo rastliny kvitnú?

(Funkcia kvetov

Opeľovače)

 

Žiak vie, že rastliny tvoria kvety preto, aby vytvorili plody obsahujúce semená, z ktorých v ďalšom roku vyrastú nové rastliny. Žiak vie, že kvety môžu mať veľmi rôzne tvary, veľkosti, niekedy sú nenápadné, inokedy veľmi výrazné. Žiak si uvedomuje, že niektoré rastliny poznáme zvyčajne v kvete a iné poznáme skôr bez kvetov. Vie vysvetliť túto skutočnosť tým, že niektoré kvety kvitnú pomerne dlho a iné kvitnú veľmi krátko. Žiak vie, že v kvete sa nachádzajú tyčinky a na nich je peľ, ktorý opeľovače

 

prenášajú na iné kvety a len vtedy sa môže zmeniť kvet na plod. 

 

Čím sa odlišujú plody rôznych rastlín?

(Rastlinné plody

Tvar a funkcia rastlinného plodu)

 

Žiak vie vysvetliť, že plod je tá časť rastliny, ktorá vzniká z kvetu po jeho opelení. Jednoducho vie opísať proces opelenia pomocou vetra a opeľovačov (včely, čmele, motýle). Uvedenú informáciu vie spojiť s vlastnou minulou skúsenosťou s pozorovaním opeľovačov na kvetoch a vie vysvetliť, ako sa dostane peľ z jedného kvetu na druhý. Vie, že plod obsahuje semeno. Jednoduchým pozorovaním vie zistiť, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú plody, ktoré vznikli z kvetu a sú nositeľmi semien. Vie, že zo semena vyrastie nová rastlina. Vie vysvetliť, že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú tvarom, farbou, veľkosťou a inými charakteristikami plodu. Detailným pozorovaním zisťuje rôzne vlastnosti plodov, skúma, kde sú uložené semená a zamýšľa sa nad funkciou plodu, diskutuje s učiteľom a spolužiakmi, s pomocou učiteľa vyhľadáva informácie v sekundárnych zdrojoch (plod sa tvorí kvôli tomu, aby sa rastlina rozmnožovala ďalej do prostredia a preto majú niektoré semená rôzne nástroje na to, aby sa zachytávali na srsti zvierat a prenášali sa na väčšie vzdialenosti, aby mohli letieť vzduchom alebo obsahujú veľa zásobných látok, ktoré lákajú živočíchov, tie ich prenášajú, uskladňujú, konzumujú a tak aj na veľké vzdialenosti prenášajú).

 

Vznikne z každého semena nová rastlina?

(Semená

Rozmnožovanie rastlín)

 

Žiak vie, že poznáme zrelé a nezrelé plody a vysvetľuje zrelosť na rôznych príkladoch z bežného života (jablká, paradajky, jahody). Vie, že len zrelé plody obsahujú semená, ktoré vyklíčia. T. j. chápe, že aj semená musia dozrieť (vie uviesť príklad nezrelých semien v jablku, ktoré nemajú potrebnú tvrdosť, farbu, plnosť). Jednoduchým skúmaním vie zistiť, že nezrelé semená nevyklíčia.

 

Kedy semeno vyklíči?

(Podmienky klíčenia semien: teplo, voda, vzduch)

 

Žiak vie, že zrelým semenám je potrebné poskytnúť dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili. Žiak vlastnou výskumnou činnosťou s pomocou učiteľa zisťuje, že semeno nepotrebuje na vyklíčenie svetlo, určite potrebuje teplo, vodu a vzduch. Žiak vie, že čas, za ktorý vyklíčia rôzne druhy semien je rôzny. Žiak vie pozorovať klíčenie rôznych druhov

 

semien a viesť si záznamy z pozorovania, vytvoriť záver.

 

Vyklíčia aj poškodené semená?

(Klíčivosť semien)

 

Žiak vlastnou výskumnou činnosťou príde na to, že poškodené semená nevyklíčia. Samostatne vie navrhovať rôzne spôsoby poškodení a sleduje efekt na proces klíčenia (semená upravené varom, rozkrojené, rozdrvené, uloţené na dlhšiu dobu do slanej vody a podobne).

 

Rozmnožujú sa rastliny len semenami?

(Vegetatívne rozmnožovanie rastlín)

 

Žiak vie, že rastliny je možné rozmnožovať aj pomocou iných častí rastlín ako sú semená. Vie, že rastliny je možné rozmnožovať napríklad hľuzami (zemiak), poplazmi (jahoda) a odrezkami (maliny) . Žiak vie, že hľuzy, poplazy a odrezky neobsahujú semená. Žiak samostatne skúma, ktoré izbové rastliny je možné rozmnožovať odrezkami rôznych častí rastliny.

 

Ako dlho žijú rastliny?

(Dĺžka života rastlín.

Jednoročné, dvojročné a trváce rastliny)

 

Žiak vie, že niektoré rastliny žijú dlho a iné krátko a že dĺžka života rastliny závisí aj od druhu rastliny. Vie, že existujú aj rastliny, ktoré žijú len jeden rok, prípadne časť roka: vyrastú zo semena, zakvitnú, prinesú plody, v ktorých sú semená a uhynú. V ďalšom roku zo semien vyrastú nové rastliny. Vie, že niektoré rastliny nekvitnú každý rok, napríklad v prvom roku vôbec nezakvitnú, zhromažďujú látky do zásoby a zakvitnú až v ďalšom roku – napríklad mrkva.

 

Prečo padá lístie na jeseň?

(Vplyv zmien prostredia na rastliny)

 

Žiak po prebratí celého tematického celku vie, že rastliny sú si v mnohom podobné a tým sa odlišujú od iných častí prírody. Zároveň sú aj veľmi rôznorodé v tvaroch a spôsobe života. Vie, že rastliny sa menia vekom – rastú, menia tvar. Vie, že sa menia aj počas roka vplyvom počasia. Vie jednoducho vysvetliť cyklus listnatého stromu a dať ho do súvislosti s ročnými obdobiami a počasím, ktoré je v danom ročnom období typické. Vysvetľuje, že ak je počasie dlhodobo chladné a počas dňa získava rastlina len málo svetla, listy opadnú a zdá sa, akoby strom nežil, žije z celoročných zásob uložených v rôznych častiach rastliny.

 

 

2. ČAS

 

 

Ako sa menia rastliny počas roka?

 

(Ročné obdobia

Zmeny v prírode počas Ročných období)

 

Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou, jesennou a zimnou prírodou, pričom sa pokúša o objasnenie toho, čo ovplyvňuje pozorované zmeny v prírode. Žiak si uvedomuje najmä to, že deň je v zime kratší ako v lete a teplota prostredia aj preto zostáva v zime na nižších teplotách (slnko kratšie hreje). Žiak vie podrobne opísať zmeny na listnatom strome, ihličnatom strome a na vybraných bylinách. Uvedomuje si, že jar je čas klíčenia semien a intenzívneho rastu rastlín, ktoré neskôr kvitnú,prinášajú plody so semenami. Vie vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia a vie, že tvoria jeden rok. Uvedomuje si, že ročné obdobia sú dané a sú charakterizované špecifickými zmenami v prírode.

 

Ako zistím, aký starý je strom?

 

Prejavy veku rastlín)

 

Žiak vie, že trváce rastliny (napríklad stromy) sa menia nielen počas roka, ale aj v priebehu rokov a tak je podľa nich možné približne merať čas v rokoch. Uvedomuje si, že čím sú stromy vyššie a majú širší kmeň, tým sú staršie. Má poznatok o tom, že vek stromov je moţné zistiť z letokruhov a vie vysvetliť, ako letokruhy vznikli a prečo je možné nimi merať vek stromov.

 

3. ŽIVOČÍCHY

 

 

Ako žijú včely?

 

(Spôsob života spoločenstva)

 

Žiak vie opísať spôsob života včiel, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o organizačnej štruktúre včelej rodiny – rozpoznáva matku, trúda a robotnicu. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre včely prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života včiel v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch

 

Aký úžitok nám poskytujú zvieratá?

 

(Včely)

 

Žiak vie, že človek získava potravu rôznym spôsobom – pestovaním úžitkových rastlín, chovom domácich zvierat, ale čiastočne aj zberom divo rastúcich rastlín a ich plodov a lovom divo žijúcich

 

živočíchov (vie uviesť príklady). Žiak vie vysvetliť, aký úžitok človeku poskytuje chov nasledujúcich živočíchov: včely, kravy, ovce, sliepky, kone. Žiak vie, ako sa vyrába med a vie jednoducho opísať, ako sa včelár stará o včely a ako od včiel získava med.

 

4.  VODA

 

 

Čo žije vo vode?

 

(Voda ako priestor pre život rastlín a živočíchov

Spôsob života vybraných druhov rastlín a živočíchov viazaných na vodný zdroj)

 

 

 

 

 

 

Žiak vníma vodu ako priestor pre život rôznorodých rastlín a živočíchov, ktoré nie je často vidieť na prvý pohľad alebo voľným okom. Vie vymenovať zástupcov rastlín a živočíchov, ktoré sa najbežnejšie vyskytujú  v priehradách a rybníkoch, vie ich vizuálne rozpoznať (ryby – kapor a šťuka -t.j. dravá a nedravá ryba, vážka a jej larva vo vode, potočník – larva a dospelý jedinec, potápnik, korčuliarka, pijavica, žaba – skokan -žubrienka aj dospelá žaba, kačica potápka, labuť; riasy, žaburinka, tŕstie, vŕba). Žiak vie, že niektoré žijú priamo vo vode, iné vo vode prežívajú len časť života alebo sa pri vode zdržiavajú preto, lebo v nej nachádzajú zdroj obživy. Žiak vie vysvetliť význam vody pre rastliny a živočíchy.

 

Je ľad tiež voda?

 

(Zmena skupenstva vody z kvapalného na pevné

Mrznutie vody)

 

 

Žiak vie, že rastliny a živočíchy potrebujú pre svoj život kvapalnú vodu. Žiak vie, že pri zahrievaní sa voda vyparuje a stáva sa z nej vodná para, ktorú nie je vidieť a pri ochladzovaní sa z vody stáva ľad. Žiak vie vymenovať, kde všade sa nachádza kvapalná voda a čím sa odlišuje od ľadu.

 

 

Čo to znamená, že sa voda vyparí?

(Zmena skupenstva vody z kvapalného na plynné

 

Vyparovanie vody)

 

Žiak vie, že voda sa vyparuje zahrievaním, ale vie aj to, že voda sa vyparí aj bez zahrievania, voda sa vyparuje neustále. Jav vie skúmať jednoduchými overovacími pokusmi. Žiak chápe, že voda pri vyparovaní nemizne, dostáva sa do vzduchu. Vyparovanie vody si dáva do súvislosti s tvorbou oblakov a následným dažďom.

 

Ako vzniká ľad?

(Vznik snehu, námrazy,

Cencúľov)

 

Žiak vie vysvetliť ako a kde vzniká ľad a vie, že zamrznutá voda môže mať rôznu podobu (ľadové kocky, zamrznuté jazero, cencúle, sneh, námraza na oknách, srieň, ľad v mrazničke, ľadovce na horách, na oceáne). Pokúša sa o vysvetlenie ako a kde

 

vzniká sneh a skúma snehové vločky pri roztápaní a spätnom zamrazovaní. Zo skúmania vie vytvoriť záver.

 

Je voda aj vo vzduchu?

(Význam vody vo vzduchu

Kolobeh vody v prírode)

 

Žiak vie, že vo vzduchu sa nachádza vyparená voda, ktorá sa tam dostáva napríklad aj dýchaním. Vie jednoduchým pokusom dokázať, že človek vydychuje aj vodnú paru (spája informáciu s vlastnou skúsenosťou s dýchaním na sklo a kreslením obrázkov). Žiak vie jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode (z vyparenej vody vznikajú oblaky, z ktorých voda potom prší späť na zem).

 

Kde sa ešte nachádza voda?

(Voda v živých organizmoch

Príjem a vylučovanie vody rôznymi organizmami)

 

Žiak vie, že vodu potrebujú ako rastliny, tak aj živočíchy a človek. Vie vysvetliť, že vodu prijímame, ale použitú aj vylučujeme, sú v nej rozpustené rôzne nepotrebné látky. Žiak vie jednoduchým skúmaním dokázať prítomnosť vody v rastline a zovšeobecňuje záver o tom, že rastliny a živočíchy tiež obsahujú vodu.

 

Je voda aj vo vzduchu?

(Význam vody vo vzduchu

Kolobeh vody v prírode)

 

Žiak vie, že vo vzduchu sa nachádza vyparená voda, ktorá sa tam dostáva napríklad aj dýchaním. Vie jednoduchým pokusom dokázať, že človek vydychuje aj vodnú paru (spája informáciu s vlastnou skúsenosťou s dýchaním na sklo a kreslením obrázkov). Žiak vie jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode (z vyparenej vody vznikajú oblaky, z ktorých voda potom prší späť na zem).

 

5. HMOTA

 

 

Je hmota len to, čo dokážeme chytiť?

(Vlastnosti pevného, kvapalného a plynného skupenstva látok)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, aké vlastnosti má pevné skupenstvo (je možné ho chytiť do ruky, má stály tvar, pričom tvar je možné meniť opracovávaním, pôsobením rôznych síl) a vie uviesť príklady látok, ktoré sú pevného skupenstva. Vie, že okrem pevného skupenstva poznáme aj kvapalné (príklad voda), ktoré dotykom cítime, ale tým, že mení tvar, tak ho nie je možné chytiť tak, ako pevné látky. Vie, že poznáme aj plynné skupenstvo (príklad vzduch) a aj napriek tomu, že ho nedokážeme chytiť do ruky, je to hmota, ktorá vypĺňa priestor všade

 

okolo nás. Cielene vie žiak skúmať prítomnosť vzduchu v prostredí.

 

Je hmota len to, čo vidíme?

(Plynné skupenstvo

Vzduch je hmota)

 

Žiak vie, že hmota v plynnom skupenstve je často neviditeľná, aj keď poznáme aj plynné látky, ktoré sú farebné alebo voňavé a tak ich môžeme vnímať zmyslami. Vie uviesť príklad plynnej látky – vodnú paru a vzduch. Žiak vie dávať do súvislosti nadobudnuté poznatky s bežnou skúsenosťou – prítomnosť vzduchu dokazuje prievanom, ovievaním,či fúkaním vzduchu cez slamku do pohára s vodou.

 

Prečo sú okná zo skla a stoly z dreva?

(Pevné skupenstvo

Vlastnosti látok pevného skupenstva)

 

Žiak vie, že hmotu je možné spracovávať a vyrábať tak rôzne predmety, nástroje a stroje. Uvedomuje si, že podľa toho, aký má mať predmet, nástroj alebo stroj účel, vyberáme hmotu s takými vlastnosťami, ktorá je na daný účel najvhodnejšia.  Vie vymenovať najčastejšie používané materiály (drevo, kovy, sklo, plasty) a pozorovaním a porovnávaním vysvetliť rozdiely v ich vlastnostiach. Vie stručne opísať, aký majú uvedené materiály pôvod, z čoho sa získavajú a ako. Žiak dokáže porovnávať a hodnotiť kvalitu materiálov, z ktorých sú vyrobené predmety. Vie vytvoriť z pozorovania záver, v ktorom vyjadrí, čím sa odlišujú rôzne materiály. Žiak tak predmety spoznáva, nie rozpoznáva.

 

Prečo šumí ulita slimáka, ktorú vhodíme do octu?

(Zmena látok pôsobením iných látok – chemická zmena)

 

Žiak vie vysvetliť, že hmotu je možné meniť nielen pôsobením tepla, ale aj rôznych látok. Na príklade šumivej tablety vie vysvetliť,že z pevnej látky sa pri ponorení do vody uvoľňujú bubliny – plynná látka. Podobným spôsobom vie vysvetliť reakciu vápenca (ulity zo slimáka) s octom alebo odstránenie vodného kameňa z nádoby pomocou octu. Uvedomuje si, ţe pri horení sa látky menia, vie opísať zmenu vlastností látky pred horením a po horení (na príklade papiera alebo dreva).

 

 

6. RASTLINY  POLÍ  A  LÚK

 

 

Čo môžeme nájsť na lúke?

(Rôznorodosť lúčneho porastu)

 

Žiak vníma lúku ako priestor, na ktorom rastie množstvo rôznorodých rastlín a žije tu veľké množstvo rôznorodých živočíchov. Vie, že živočíchy tu žijúce majú stavbu tela a spôsob života prispôsobený lúčnemu porastu. Žiak vie, že prítomnosť rôznych druhov živočíchov je moţné zistiť podľa zvukov, ktoré z lúky vychádzajú. Vie aj to, že aj keď sa na prvý pohľad lúky na seba podobajú, môžu na nich rásť rôzne rastliny a môžu byť obývané rôznymi živočíchmi.

 

Aké rastliny rastú na lúke?

(Typické druhy lúčnych rastlín

Úvod do systematiky rastlín)

 

Žiak si uvedomuje rôznorodosť porastu na lúke a vie ju objektívne skúmať. Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (vlčí mak, zvonček konáristý, rumanček roľný, nevädza poľná, lipnica lúčna) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto rastlín. Žiak vie detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v druhoch rastlín, ktoré patria do toho istého rodu, napríklad mak siaty a vlčí mak.

 

7. TEPLO A TEPLOTA

 

Čo je to teplo a ako vzniká?

(Zmena ročných období

Teplotné zmeny počas roka

Slnko ako zdroj svetla a tepla)

 

Žiak vie, že počas roka sa menia ročné obdobia a že sa to prejavuje najmä tým, že sa mení teplota prostredia. Žiak vie, že v lete je teplo preto, lebo počas dňa slnko na zem svieti dlhšie a intenzívnejšie a počas zimy slabšie a kratšie (dni sú v zime kratšie). Žiak vie, že zdrojom tepla a svetla je slnko. Žiak vie, že pomocou slnečného svetla sa viac zahrievajú tmavé predmety ako svetlé a vie daný poznatok overiť praktickým skúmaním. Žiak vie, že okrem slnka vyžarujú teplo aj iné telesá napríklad radiátor, žehlička, žiarovka a vie, že teplo vzniká horením.

 

Ako je možné vytvoriť teplo?

(Tepelné zdroje

Vznik tepla v organizme)

 

Žiak vie, že človek potrebuje mať optimálnu teplotu, aby prežil a preto pri nižších teplotách využíva rôzne zdroje tepla. Žiak vie, že teplo je produkované horením rôznych horľavých látok, niektoré z nich vie vymenovať (drevo, papier, olej, benzín, nafta a pod.). Žiak vie, že teplo je možné vyrobiť rôznymi elektrickými zariadeniami (žiarovka, žehlička, rôzne

 

tepelné vyhrievače). V súvislosti s týmto poznatkom si uvedomuje, že rôzne elektrické zariadenia sa pri práci zahrievajú (počítač, CD prehrávač, mobilný telefón, mixér a pod.) Žiak tiež vie, že na zemi existujú sopky, ktoré chrlia lávu a tá je tiež zdrojom tepla. Vie, že toto teplo pochádza zvnútra zeme, podobne ako teplo z termálnych vodných prameňov a gejzírov. Žiak vie, že teplo vzniká aj pri rozklade látok a vie si tento poznatok overiť tým, že meria teplotu vo vnútri plného uzavretého smetného koša a porovnáva túto teplotu s okolitou teplotou. Žiak vie, že teplo je možné vytvoriť aj trením a túto vedomosť si vie overiť skúmaním vzniku tepla pri trení rôznych materiálov. Žiak vie, že človek sa môže zahriať aj teplým oblečením alebo prikrývkou, pričom vníma seba ako zdroj tepla a oblečenie ako prekážku v úniku tepla.

 

Čo je to horenie?

(Horenie

Horľavé látky

Požiarna bezpečnosť)

 

Žiak vie, že niektoré látky sú horľavé a iné nie. Vie, akým spôsobom je možné látky zapáliť a vie aj to, že látky na horenie potrebujú vzduch. Uvedomuje si nebezpečenstvo ohňa a vie sa bezpečne správať, aby predchádzal vzniku požiaru. Vie, čo má v prípade požiaru robiť.

 

Ako môžeme merať teplotu vody?

(Teplo a teplota

Teplomer

Teplota varu vody

Teplotamrznutia vody)

 

Žiak vie, že pomocou hmatu dokáže odhadnúť, či sú predmety chladnejšie alebo teplejšie ako jeho ruka. Žiak vie, že ak predmety vyžarujú viac tepla, majú vyššiu teplotu. Teplotu v tomto štádiu chápe ako merané teplo teplomerom. Žiak vie, že teplota sa meria teplomerom. Pozoruje, ako sa teplota na teplomere stúpa spolu so zahrievaním vody.

 

 

Akú teplotu má ľudské telo?

(Teplota ľudského tela

Lekársky teplomer)

 

Žiak vie, že ľudské telo má stálu teplotu, ktorá sa meria lekárskym teplomerom. Vie merať teplotu lekárskym teplomerom. Jednoduchým skúmaním v triede zisťuje, aké sú teplotné odchýlky u spolužiakov a zovšeobecňuje záver o hodnote normálnej telesnej teploty človeka. Vlastným skúmaním vie zistiť, či majú deti inú teplotu tela ako dospelí. Vlastným skúmaním tiež zisťuje, že teplota tela sa nemení ani tým, že sme v chladnom prostredí a ani tým, že sa vyhrievame na slnku. 

 

Čím sa odlišuje lekársky teplomer od teplomeru na meranie teploty vzduchu?

(Lekársky teplomer

Teplomer na meranie teploty vody

Meteorologický teplomer)

 

Žiak vie pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a vonkajším, meteorologickým teplomerom. Vysvetľuje, prečo sa teplota vriacej vody nedá merať lekárskym alebo meteorologickým teplomerom a prečo sa nedá teplota ľudského tela merať meteorologickým teplomerom alebo teplomerom na meranie teploty vody.

 

Prečo si meriame teplotu, keď sme chorí?

(Zmeny teploty ľudského tela

– znižovanie vysokej teploty)

 

Žiak vie, že niektoré choroby sa prejavujú tým, že sa zvýši telesná teplota. Žiak tiež vie, že zvýšená teplota je obranný mechanizmus človeka, ktorým bojuje proti ochoreniu.Žiak vie, že veľmi vysoká teplota je pre človeka nebezpečná a je potrebné ju znížiť. Vie vysvetliť, ako je možné znížiť vysokú teplotu pri ochorení (ochladenie vodou, zábaly, tabletky). Žiak vie, akú vysokú teplotu považujeme za zvýšenú a je prejavom ochorenia organizmu.

 

Ako je možné zvýšiť teplotu tela?

(Zmeny teploty ľudského tela

– zvyšovanie nízkej teploty)

 

Žiak vie, že človek, ktorému je zima (čo je prejavom toho, že si nedokáže udržať stálu teplotu tela) sa môže zahriať napríklad pohybom. Vie, že telo je možné zahriať aj tým, že ho prikryjeme, oblečieme a tento poznatok vysvetľuje tým, že ľudské telo produkuje teplo a prikrývkou a oblečením zabraňujeme úniku tepla do prostredia. Žiak vie, že telo je možné zahriať aj trením, čo vie demonštrovať šúchaním dlaní a meraním teploty v dlani pred a po vzájomnom šúchaní dlaní.

 

8. PLYNNÉ, KVAPALNÉ A PEVNÉ LÁTKY

 

Ako zistím, kde sa nachádza vzduch?

(Vzduch ako plynná látka)

 

Žiak vie, že vzduch je hmota, ktorá vypĺňa priestor podobne ako kvapalné a pevné látky. Žiak si osvojí pojem plynná látka a vie vlastnosti plynnej látky porovnať s vlastnosťami pevných a kvapalných látok. Vie vysvetliť, že plynné látky je možné vnímať zmyslami podobne ako pevné a kvapalné. Žiak argumentuje vlastnou skúsenosťou, ako dôkaz prítomnosti vzduchu používa skúsenosť s vetrom, prievanom, fúkaním vzduchu cez slamku do vody.

 

 

Čo je to vietor?

(Vietor ako pohybujúci sa vzduch

Vznik pohybu vzduchu)

 

Žiak si uvedomuje, že vzduch môže byť pokojný ako voda v pohári, ale keď sa pohybuje je ním možné hýbať vecami, podobne ako vodou, ktorá prúdi z hadice. Žiak si uvedomuje, že vietor je pohybujúci sa vzduch. Vie vysvetliť, že čím je pohyb vzduchu rýchlejší, dokáže hýbať s väčšími predmetmi, pri vysvetľovaní používa dôkazy z vlastnej skúsenosti. Vie zostrojiť nástroj na meranie rýchlosti vetra, čím meria aj jeho silu.

 

Čím sa odlišuje teplý a studený vzduch?

(Vlastnosti teplého a studeného vzduchu)

 

Žiak sa pokúša o vysvetlenie toho, prečo sa hýbe záclona nad radiátorom a dáva si vedomosti do súvislosti s fungovaním teplovzdušného balóna. Jednoduchými overovacími pokusmi zisťuje, že teplý vzduch stúpa hore a vzniká tým prúd vzduchu podobný vetru.

 

Ako sa znečisťuje vzduch a ako sa čistí?

(Zdroje znečistenia vzduchu

Filtrácia vzduchu

Meranie znečistenia vzduchu

Dôsledky znečistenia vzduchu)

 

Žiak vie, že vzduch môže obsahovať rôzne súčasti, ktoré sú tak drobné, že sa udržia vo vzduchu a nie sú v ňom viditeľné. Niektoré z týchto súčastí nie sú nebezpečné a neznamenajú znečistenie, iné sú pomerne nebezpečné. Žiak si uvedomuje, že vzduchom sa napríklad rozširujú rôzne ochorenia a preto je potrebné v uzavretej miestnosti kýchať do vreckovky, aby sa ich do vzduchu dostalo čo najmenej. Žiak vie vymenovať niekoľko ďalších zdrojov znečistenia vzduchu a vie diskutovať o tom, ako by bolo možné vzduch čistiť.

 

Ako zistíme, či je voda znečistená?

(Znečistenie vody rozpustnými, nerozpustnými látkami a mikroorganizmami

Dôsledky znečistenia rôznych vodných zdrojov)

 

Žiak vie opísať vlastnosti čistej vody. Žiak vie, že niektoré látky, ktoré vodu znečisťujú je vo vode vidieť a niektoré viditeľné nie sú. Vie uviesť príklad s čajom – ak do vody vložíme vrecko s čajom, voda sa zafarbí a zrakom, čuchom a chuťou je možné zistiť, že voda nie je čistá. Ak ale dáme do vody soľ, zrakom a čuchom to nezistíme, zistíme to chuťou. Žiak vie, že niektoré látky, ktoré vložíme do vody zostávajú na jej povrchu alebo klesajú ku dnu. Žiak sa pokúša o vysvetlenie toho, ako je možné rôzne druhy znečistenia z vody odstrániť a svoje predpoklady si overuje jednoduchým praktickým skúmaním. Žiak si uvedomuje, že znečistenie, ktoré nie je možné zistiť žiadnym zo zmyslov je nebezpečné, voda môže obsahovať zárodky ochorení, preto je dobré piť vodu

 

z overených zdrojov. Žiak si uvedomuje význam pitnej vody pre človeka.

 

Aké iné kvapalné látky okrem vody poznáme?

(Najčastejšie sa vyskytujúce kvapalné látky a ich vlastnosti)

 

Žiak vie vymenovať aj iné kvapalné látky, ktoré pozná zo skúseností (napríklad benzín,ocot, alpa, mlieko, med) a vie rozprávať o ich využití, čím zdôrazňuje rôzne vlastnosti daných látok. Vie vysvetliť, prečo si myslí, že sú kvapalné, svoje vysvetlenie vie demonštrovať.  

 

9. VODA

 

Prečo sú niektoré vody pitné a iné nie?

(Rozpustnosť a nerozpustnosť látok vo vode

Pitná voda)

 

Žiak vie, že niektoré predmety na vode plávajú, iné neplávajú. Žiak vie skúmaním zistiť a zovšeobecniť závery o tom, ktoré látky na vode plávajú a ktoré nie. Vie, že voda nie je pitná, ak v nej plávajú viditeľné nečistoty, tiež vie, že voda nemusí byť pitná, ak v nej neplávajú viditeľné nečistoty. Žiak vie, že niektoré látky sa vo vode rozpúšťajú a iné nie. Žiak chápe, že rozpúšťaním látka nezmizla, len nie je niektorými zmyslami viditeľná.

 

Čo sa deje s cukrom, ktorý nasypeme do čaju?

(Rozpustnosť a nerozpustnosť látok vo vode)

 

Žiak vie na príklade prípravy sypaného čaju s cukrom a citrónom vysvetliť, čo sa deje s vodou a látkami, ktoré do vody postupne pridávame. O rozpúšťaní a nerozpúšťaní látok vie plynulo rozprávať, pričom vysvetľuje, ako je možné prítomnosť určitých látok dokázať jednoduchým zmyslovým vnímaním.

 

Ako je možné čistiť vodu (filtrácia)?

(Filtrácia)

 

Žiak si osvojuje pojem filtrácia. Žiak vie skúmaním prísť na to, ako je možné viditeľné súčasti čaju z vody odstrániť (čajové lístky, kôstky z citróna). Žiak vlastným skúmaním zisťuje, že látky, ktoré sú vo vode rozpustené prechádzajú aj cez husté filtre (látka spôsobujúca farbu, vôňu, chuť čaju).

 

Ako bez ochutnania zistím, či je voda v pohári slaná

(Kryštalizácia)

 

(Kryštalizácia)

 

Žiak vie získať z vody rozpustené látky kryštalizáciou a tento proces vysvetľuje tak, že voda sa vyparuje a látka, ktorá je vo vode rozpustená sa vypariť nemôže a preto zostáva na podklade. Žiak vlastnou

 

výskumnou činnosťou vie zistiť, ako je možné kryštalizáciu urýchliť a čím sa spomaľuje. Zároveň žiak chápe, že voda, ktorá sa z pohára pri kryštalizácii odstránila sa vyparila a spája tento poznatok s vedomosťou a zmene skupenstva vody. Žiak vie prísť na niekoľko spôsobov, ako je možné zistiť, či je voda v pohári slaná a to bez ochutnania.

 

Prečo je dažďová voda vhodnejšia na pranie ako voda zo studne?

(Mäkká voda

Kolobeh vody v prírode – súvislosť s vyparovaním)

 

Žiak skúmaním zisťuje, že čím viacej rozpustných látok voda obsahuje, tým menej sa mydlo vo vode napení. Žiak dáva informáciu do súvislosti s tým, že najvhodnejšia voda na pranie je dažďová a pokúša sa v diskusii o vysvetlenie (porovnáva napenenie mydla v dažďovej vode a v minerálke). Žiak si objasňuje spôsob vzniku dažďovej vody a pokúša sa o komplexné vysvetlenie kolobehu vody v prírode..

 

Aký je rozdiel medzi rozpúšťaním a roztápaním cukru?

(Rozpúšťanie a roztápanie)

 

Žiak vie, že látky, ktoré vložíme do vody a vo vode sa rovnomerne rozptýlia (nie je vidieť ich čiastočky) sa vo vode rozpustili. Vie vysvetliť, že ak pevnú látku zahrievame, mení skupenstvo podobne, ako keď zahrievame ľad a mení sa na kvapalnú vodu. Uvedený poznatok vie vysvetliť napríklad na rozpúšťaní cukru v čaji a roztápaní cukru pri výrobe karamelu. Vie vysvetliť, že ak chceme z tekutého cukru urobiť znovu tuhý, musíme ho ochladiť, ale ak chceme získať cukor rozpustený vo vode, musíme vodu vypariť.

 

Čo sa deje s látkami pri rozpúšťaní?

(Rozpustnosť a časticové zloženie látok)

 

Žiak vie, že látky sa skladajú z drobných častíc, ktoré nie sú voľným okom viditeľné. Žiak si osvojuje vysvetlenie, že pri rozpúšťaní sa drobné častice jednej látky dostávajú medzi častice inej látky a tak nie je možné identifikovať, kde presne sa nachádza jedna a kde druhá látka, látka je rozpustená.

 

Čo je to vodný kameň a kde sa tvorí?

(Vodný kameň)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo je to vodný kameň a ako vzniká. Žiak vie, že vodný kameň je rozpustný v rôznych kyslých látkach, napríklad sa dá odstrániť ctom, citrónovou šťavou alebo kyslým džúsom. Uvedené poznatky získava skúmaním správania sa vodného kameňa v rôznych látkach. Žiak vie, že ak varí minerálnu vodu, vytvorí sa veľa vodného

 

kameňa, ak varí dažďovú vodu, vytvorí sa málo vodného kameňa a túto skutočnosť vie jednoducho vysvetliť.

 

10. ĽUDSKÉ TELO

 

Prečo kašleme a kýchame?

(Význam čistoty ovzdušia

Kašeľ

Kýchanie

Kvapôčková infekcia)

 

Žiak vie vysvetliť, že so vzduchom sa do tela môžu dostať rôzne nečistoty a dokonca aj pôvodcovia rôznych ochorení, ktorí sú tak drobní, že nie sú viditeľní. Žiak vie, že väčšie množstvo týchto nečistôt sa zachytáva v nosovej dutine, z kadiaľ sa dostáva spolu s hlienom von. Žiak vie vysvetliť, ako sa prostredníctvom kýchania a kašľania dostávajú nečistoty von z dýchacieho systému.

 

11. ŽIVOČÍCHY

 

Ako žijú včely?

(Včely ako spoločenský hmyz)

 

Žiak vie opísať spôsob života včiel, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o organizačnej štruktúre včelej rodiny – rozpoznáva matku, trúda a robotnicu. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre včely prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života včiel v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.

 

12. VLASTNOSTI  LÁTOK

 

Bude sa topiť snehuliak rýchlejšie, ak ho prikryjeme kabátom?

(Teplo a chlad ako nedostatok tepla)

 

Žiak vie, že niektoré látky zadržiavajú teplo a uvedomuje si, že tieto materiály používame ako pri udržiavaní tepla, tak aj chladu (vysvetľuje jav tým, že materiál v jednom prípade zabraňuje úniku tepla z predmetu a v druhom prípade zabraňuje prieniku tepla k predmetu).  Žiak si uvedomuje, že prikrývka a oblečenie nezahrievajú človeka, len zabraňujú úniku tepla, ktoré človek tvorí. Daný poznatok vytvára na základe vlastnej výskumnej činnosti, kde zisťuje, že látky a predmety, ktoré teplo neprodukujú sa prikrytím nezahrievajú.

 

Prečo sa domy obkladajú polystyrénom?

(Tepelná izolácia budov)

 

Žiak vie vysvetliť, aký význam má izolácia domu a to prostredníctvom porovnávania vonkajšej a vnútornej teploty. Situáciu vie vysvetliť v oboch prípadoch – keď je vnútorná teplota v dome vyššia ako v okolitom prostredí a keď je vnútorná teplota v dome nižšia ako v okolitom prostredí.  Poznatky získava skúmaním a hľadaním v sekundárnych zdrojoch (knihy, internet, beseda a iné). Žiak diskutuje o tom, ktoré materiály by boli vhodné na stavbu domu, ak by sme chceli ušetriť energiu na kúrenie.

 

Prečo je možné niektoré objekty zahriať prikrývkou a iné nie?

(Tepelná izolácia zdrojov tepla

Tepelná izolácia objektov, ktoré nie sú zdrojmi tepla)

 

Žiak si uvedomuje, že prikrývka ľudské telo nezahrieva, len zabraňuje úniku tepla, ktoré si ľudské telo vyrába. Žiak vie vysvetliť, že ak nie je predmetom teplo produkované, predmet sa jednoduchým prikrytím nezahrieva. Žiak skúma jav experimentovaním a vytvára primerané závery.

 

13. VLASTNOSTI LÁTOK - HUSTOTA

 

Čo je hustejšie, voda alebo olej?

(Pomerné meranie hustoty

Látok)

 

Žiak nachádza spôsob, akým je možné relatívne merať hustotou dvoch kvapalných látok. Žiak vie odlíšiť pojem hustota v odbornom a hovorovom diskurze, na základe jednoduchých pokusov vie vysvetliť, že teplá voda má menšiu hustotu ako studená.

 

Prečo sú predmety vo vode ľahšie ako na vzduchu?

(Hustota látok a vztlaková sila)

 

Žiak samostatne pozoruje a zovšeobecňuje jav pôsobenia vztlakovej sily vo vode, vie vysvetliť ako súvisí veľkosť sily, ktorá nadnáša telesá v kvapaline od hustoty danej kvapaliny. Žiak vie navrhnúť postup, ako  porovná veľkosť vztlakovej sily pôsobiacej v kvapalinách rôznej hustoty.

 

Prečo nemôžeme dávať fľaše plné malinovky do mrazničky?

(Zmena hustoty látok pôsobením tepla)

 

Žiak vie vysvetliť, ako sa mení hustota vody pri zmene teploty vody, vie vysvetliť, prečo pláva ľad na vode. Na základe vedomostí o zmene hustoty vody pri zmene teploty vie žiak zostrojiť jednoduchý „vodný teplomer“ a vyskúšať jeho funkčnosť, využíva pri tom informácie o konštrukcii ortuťového teplomeru.

 

 

Je možné chodiť po vode?

(Povrchové napätie vody

Zmena povrchového napätia vody)

 

Žiak vie vysvetliť, ako sa prejavuje povrchové napätie vody a ako je možné ho meniť. Žiak pomocou povrchového napätia vody vysvetľuje pohyb hmyzu po hladine vody,  tvorbu bublín zo saponátovej vody.

 

Ako sa správajú plynné látky vo vode?

(Porovnávanie hustoty látok rôznych skupenstiev)

 

Žiak cieľavedome skúma správanie sa vzduchu, ktorý sa dostane do vody (napríklad fúkaním pomocou slamky). Žiak sa snaží o vysvetlenie, že vzduch je taký „ľahký“, že z vody uniká. Žiak zovšeobecňuje poznatok, že plynné látky sú vždy ľahšie ako kvapalné a pevné látky. 

 

 

PRÍRODOVEDA

 

Ročník: TRETÍ

Počet hodín: 1 hodina týždenne

       
 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

1. RASTLINY

 

 

Z akých častí sa skladá rastlina?

 

(Základná stavba rastlinného tela: koreň, stonka, list, kvet, plod)

 

Žiak vie, že rastliny sú si podobné základnou stavbou:  koreň, stonka, listy, kvety, plody.  Žiak vie uvedené časti rastliny na príklade určitého rastlinného druhu identifikovať a uvedomuje si, že môžu mať rôzne tvary, veľkosti a farby. Rastlinné časti vie identifikovať na byline, drevine i machu. Cieľavedome a detailne skúma a porovnáva rôzne rastliny a vie spontánne vyjadriť podobnosti a rozdiely.

 

Čo potrebuje rastlina na to, aby rástla?

(Základné podmienky pre rast rastliny: svetlo, teplo, voda, vzduch, pôda)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne na seba podobajú okrem základnej stavby aj základnými charakteristikami spôsobu života. Vie, že rastliny potrebujú pre svoj život svetlo, teplo, vodu, vzduch a živiny. Ak nie je niektorá z uvedených podmienok poskytnutá, tak rastlina neprosperuje, nerastie, prípadne vädne až usychá.

 

Uvedené informácie vie primerane vysvetliť a s pomocou učiteľa vie realizovať pokus na overenie poznatku o tom, že rastlina potrebuje na rast svetlo (prípadne teplo, vodu, vzduch).

 

Majú všetky rastliny rovnaké listy?

(Rastlinné listy

Tvar a funkcia listov)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba dajú rozlišovať napríklad tvarom listovej čepele, kresbou žilnatiny a rôznosťou zúbkovania na okraji listu, ako aj farbou. Pri poskytnutí viacerých rastlinných druhov vie vymenovať niektoré znaky, ktorými sa listovými čepeľami vzájomne tieto rastliny odlišujú a dané znaky primerane opísať. Žiak vie jednoducho vysvetliť, že funkciou listov je prijímať slnečné svetlo a preto sú listy ploché a široké – aby zachytili väčšie množstvo svetla. Poznatok vie využiť pri objasňovaní pozorovaných javov, napríklad vie vysvetliť na základe pozorovania, že ak rastline odstránime väčšie množstvo listov, tak uhynie, lebo nemá ako získavať slnečné svetlo.

 

Majú všetky rastliny rovnaké kvety?

(Kvety

Tvar a zloženie kvetov)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne od seba odlišujú rôznym tvarom, farbou a zložením kvetov. Pri porovnávaní kvetov si okrem farby všíma tvar a počet lupeňov a farbu a počet tyčiniek. Vie, že na povrchu tyčiniek je peľ, ktorý môže mať rôznu farbu. Vie, že niektoré rastliny majú samostatné kvety a iné ich majú zoskupené do súkvetí. Vie pozorovať aj veľmi drobné kvety nevýrazných farieb, napríklad kvet liesky, orecha, skorocelu, žihľavy či rôznych druhov tráv. Jednoducho vie vysvetliť funkciu kvetu – z kvetu sa vyvíjajú plody, ktoré obsahujú semená.

 

Vznikne z každého semena nová rastlina?

(Semená

Rozmnožovanie rastlín)

 

Žiak vie, že poznáme zrelé a nezrelé plody a vysvetľuje zrelosť na rôznych príkladoch z bežného života (jablká, paradajky, jahody). Vie, že len zrelé plody obsahujú semená, ktoré vyklíčia. T. j. chápe, že aj semená musia dozrieť (vie uviesť príklad nezrelých semien v jablku, ktoré nemajú potrebnú tvrdosť, farbu, plnosť). Jednoduchým skúmaním vie zistiť, že nezrelé semená nevyklíčia.

 

Kedy semeno vyklíči?

(Podmienky klíčenia semien: teplo, voda, vzduch)

 

Žiak vie, že zrelým semenám je potrebné poskytnúť dostatok vhodných podmienok na to, aby vyklíčili. Žiak vlastnou výskumnou činnosťou s pomocou učiteľa zisťuje, že semeno nepotrebuje na vyklíčenie svetlo,

 

určite potrebuje teplo, vodu a vzduch. Žiak vie, že čas, za ktorý vyklíčia rôzne druhy semien je rôzny. Žiak vie pozorovať klíčenie rôznych druhov semien a viesť si záznamy z pozorovania, vytvoriť záver.

 

Prečo padá lístie na jeseň?

(Vplyv zmien prostredia na rastliny)

 

Žiak po prebratí celého tematického celku vie, že rastliny sú si v mnohom podobné a tým sa odlišujú od iných častí prírody. Zároveň sú aj veľmi rôznorodé v tvaroch a spôsobe života. Vie, že rastliny sa menia vekom – rastú, menia tvar. Vie, že sa menia aj počas roka vplyvom počasia. Vie jednoducho vysvetliť cyklus listnatého stromu a dať ho do súvislosti s ročnými obdobiami a počasím, ktoré je v danom ročnom období typické. Vysvetľuje, že ak je počasie dlhodobo chladné a počas dňa získava rastlina len málo svetla, listy opadnú a zdá sa, akoby strom nežil, žije z celoročných zásob uložených v rôznych častiach rastliny.

 

2. ČAS

 

 

Ako sa menia rastliny počas roka?

 

(Ročné obdobia

Zmeny v prírode počas

Ročných období)

 

Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi jarnou, letnou, jesennou a zimnou prírodou, pričom sa pokúša o objasnenie toho, čo ovplyvňuje pozorované zmeny v prírode. Žiak si uvedomuje najmä to, že deň je v zime kratší ako v lete a teplota prostredia aj preto zostáva v zime na nižších teplotách (slnko kratšie hreje). Žiak vie podrobne opísať zmeny na listnatom strome, ihličnatom strome a na vybraných bylinách. Uvedomuje si, že jar je čas klíčenia semien a intenzívneho rastu rastlín, ktoré neskôr kvitnú,prinášajú plody so semenami. Vie vysvetliť, čo sú štyri ročné obdobia a vie, že tvoria jeden rok. Uvedomuje si, že ročné obdobia sú dané a sú charakterizované špecifickými zmenami v prírode.

 

Ako je možné merať čas?

(Meranie času pomocou pravidelne sa opakujúcich javov)

 

Žiak vie, že čas plynie neustále a že je ho možné merať pomocou udalostí, ktoré sa neustále opakujú, sú pozorovateľné. Vie vysvetliť, že deň je časový úsek od východu slnka do nového východu slnka. Vie, že takýchto dní prejde v roku 365. Žiak si vie uvedomiť, že ak chceme merať časový úsek kratší ako je jeden deň, napríklad jedna vyučovacia hodina, potrebujeme iné meradlo, napríklad v súčasnosti používané hodiny alebo v minulosti používané presýpacie hodiny alebo slnečné hodiny. 

 

Ako funguje kyvadlo?

(Kyvadlo)

 

Žiak cielene skúma, akým spôsobom funguje kyvadlo. Na základe riadeného skúmania zisťuje, od čoho závisí rýchlosť kmitania kyvadla. Vie vysvetliť, ako je možné kyvadlo skonštruovať a vie o jeho fungovaní plynulo rozprávať.

 

Ako sa meria čas presýpacími hodinami?

(Presýpacie hodiny)

 

Žiak vie vysvetliť, ako fungujú presýpacie hodiny a vie skúmať, od čoho závisí rýchlosť presýpania presýpacích hodín. Cielene skúma to, či po presypaní polovice množstva piesku prešla polovica celkového času presýpania hodín a snaží sa o vysvetlenie.  Žiak dokáže skonštruovať jednoduché presýpacie hodiny a merať s nimi kratšie a dlhšie časové udalosti.

 

Ako meriame čas slnečnými hodinami?

(Slnečné hodiny)

 

Žiak skúma slnečné hodiny dlhodobým pozorovaním a vytvára záver, v ktorom sa snaží o vlastné vysvetlenie fungovania slnečných hodín. Žiak má osvojenú vedomosť, že slnko sa počas dňa zdanlivo pohybuje po oblohe oblúkom vždy tým istým smerom (od východu na západ). Žiak vie, že smer tieňa predmetov sa počas dňa mení a dáva túto informáciu do súvislosti s tým, ako sa „pohybuje“ slnko po oblohe. Žiak vie vyskúmať, či je tieň určitého predmetu v určitej hodine počas dňa vţedy otočený tým istým smerom a či je rovnako dlhý.

 

Ako meriame čas hodinami?

(Meranie času hodinami

Hodina, minúta, sekunda)

 

Žiak pozná celé hodiny a identifikuje ich na analógových a neskôr aj na digitálnych hodinách. Veľmi jednoducho vie vysvetliť, ako fungujú mechanické hodiny (pomocou pružiny a ozubených kolies, ktoré sa otáčajú v pravidelných intervaloch a hýbu ručičkami) a porovnať tento princíp s tým, ako fungujú presýpacie a slnečné hodiny. Vie vysvetliť, že jedna celá hodina prejde vtedy, keď sa veľká ručička jeden krát pretočí okolo ciferníka. Vie, že jeden celý deň prejde vtedy, keď prejde celý ciferník malá ručička dva krát, deň má 24 hodín.

 

3.  ŽIVOČÍCHY

 

 

Ako rýchlo dospievajú mláďatá zvierat?

 

(Dĺžka života, rast a vývin mláďat rôznych druhov živočíchov)

 

Žiak vie, akého veku sa môže dožiť človek, kedy je považovaný za bábätko, kedy za dieťa, kedy za dospelého. Žiak bude vedieť, že živočíchy sa dožívajú rôzneho veku, niektoré žijú dlhšie ako človek a niektoré žijú kratšie až oveľa kratšie, napríklad len niekoľko dní.

 

Vie, že živočíchy dospievajú rýchlejšie, čo sa prejavuje osamostatňovaním sa od svojich rodičov. Žiak vie o danej téme diskutovať, uvedomuje si, že je to podobné ako s rastlinami – aj tie žijú rôzne dlho a za svoj život sa snažia rozmnožiť.

 

Čím sa živia živočíchy?

 

(Rôzne spôsoby zabezpečovania potravy)

 

Žiak vie, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj spôsobom získavania potravy. Vie, že niektoré sa živia rastlinami, niektoré lovia iné živočíchy a poznáme aj také, ktoré sa živia odumretými rastlinami, či živočíchmi. Vie uviesť príklady zo života (napríklad: kôň, ktorý hryzie trávu; slimák, ktorý hryzie list; motýľ, ktorý pije nektár; pavúk, ktorý loví hmyz do siete; líška, ktorá loví zajaca; sokol, ktorý loví myš; muchy na hnilom ovocí.

 

Prečo niektoré živočíchy lovia iné živočíchy?

(Mäsožravce

Charakteristika získavania potravy vybraných živočíšnych druhov)

 

Žiak dáva do súvislosti vonkajšiu stavbu živočícha, spôsob pohybu v prostredí a to, čím sa živí. Vie vysvetliť, že tie živočíchy, ktoré lovia iné musia byť rýchle a silné, musia sa vedieť dobre orientovať i maskovať v prostredí. Uvedomuje si, že niektoré živočíchy si na lov iných druhov vytvárajú rôzne zariadenia, či pasce (pavúk, mravcolev). Žiak vie uviesť niekoľko príkladov živočíchov, ktoré sa živia živočíšnou potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu tohto druhu potravy prispôsobujú. Informácie tohto typu získa o nasledujúcich druhoch: pavúk, kobylka, užovka, žaba, šťuka, sokol, vlk, líška, medveď, rys.

 

Ktoré živočíchy sa živia rastlinami?

(Bylinožravce

Charakteristika získavania potravy vybraných živočíšnych druhov)

 

Žiak vie uviesť niekoľko príkladov živočíchov, ktoré sa živia rastlinnou potravou a vysvetliť, ako sa získavaniu tohto druhu potravy prispôsobujú. Vie, čím sa živia nasledovné druhy a prispôsobenie získavaniu potravy na nich vysvetlí: dážďovka zemná, slimák záhradný, mlynárik kapustný, včela medonosná, kapor obyčajný, hus domáca, zajac poľný, myš poľná, veverica obyčajná, srna hôrna, kôň a krava. Vysvetľovanie žiaka je jednoduché, napríklad: veverica sa živí rôznymi rastlinnými plodmi ako sú žalude, semená v šiškách a podobne. Preto má silné zuby, aby mohla získať semená aj z tvrdých obalov. Veverica si vytvára zásoby na zimu, preto musí nosiť väčšie množstvo semien, na čo jej slúžia lícne vaky.

 

Ako sa pohybujú živočíchy, ktoré nemajú nohy?

 

(Spôsob pohybu živočíchov

Význam pohybu živočíchov)

 

Žiak vie, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú aj tým, ako sa pohybujú. V súvislosti s predchádzajúcimi

 

témami vie vysvetliť, že niektoré živočíchy sa musia pohybovať veľmi rýchlo, ak chcú uloviť korisť alebo sú častou korisťou, iné sa pohybujú pomaly a proti lovcom sa bránia iným spôsobom – výstražným zafarbením, obsahom jedovatých látok a podobne. Vie uviesť príklady. Žiak vie, že pohyb živočíchom zabezpečujú rôzne časti tela. Tento jav vie samostatne skúmať a živočíchy kategorizovaťpodľa toho, čím sa pohybujú – napríklad podľa časti tela, ktorou sa pohybujú (krídla, plutvy, končatiny a pod.), podľa počtu končatín (napríklad rak (8+2), pavúk (8), mravec (6), pes (4), sliepka (2)), ktorými sa pohybujú, podľa spôsobu pohybu (skákanie, bežanie, plazenie a pod.). Informácie dávajú do súvislosti s tým, kde živočíchy žijú. 

 

Čo majú všetky živočíchy spoločné a čím sa odlišujú,

(Životné prejavy organizmov

Podobnosti a rozdiely v živočíšnej ríši

Základ systematiky stavovcov: obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce)

 

Žiak vie vysvetliť, čím sa živočíchy a rastliny vzájomne podobajú a čím sa vzájomne odlišujú. Medzi špecifikami živočíchov spomína aj získavanie potravy. Zároveň si ţiak uvedomuje, že živočíchy sa vzájomne od seba odlišujú a to nielen tvarom, ale najmä spôsobom života. Žiak vie, že živočíchy, ktoré sa vzájomne na seba viac podobajú (tvarom tela, spôsobom života) patria do tej istej skupiny živočíchov – napríklad obojživelníky, plazy, ryby, vtáky, cicavce. Pozorovaním skupiny živočíchov vie žiak samostatne vytvoriť opisnú charakteristiku danej skupiny – vie živočíchy porovnať a zistiť, v ktorých znakoch sa zhodujú (sú si podobné). Informácie si vie vyhľadať v rôznych informačných zdrojoch a overiť si tak spôsob vlastného uvažovania.

 

Prečo sa hady vyhrievajú na kameňoch?

(Plazy

Chladnokrvný živočích)

 

Žiak vie opísať skupinu plazov a vie vymenovať troch zástupcov (užovka, vretenica, jašterica), ktorí do danej skupiny patria. Živočíchy vie vizuálne rozpoznať. Chápe a vie jednoducho vysvetliť, čo to znamená, že plazy sú chladnokrvné (vysvetľuje, že plazy sú v chlade strnulé, lebo si nevedia vytvoriť vlastné teplo tak, ako to dokáže človek). Žiak dáva informácie do súvislosti s tým, kde je možné plazy najčastejšie nájsť (na skalách, múroch, chodníkoch, kde sa vyhrievajú.

 

Dokážu lietať všetky vtáky?

(Vtáky)

 

Žiak vie opísať skupinu vtákov a vie vymenovať piatich zástupcov (napríklad: vrabec, drozd, lastovička, sokol, labuť). Vie opísať spôsob života daných živočíchov, uvedomuje si, že sa vzájomne odlišujú napríklad spôsobom získavania potravy (dravé a nedravé vtáky).

 

Zároveň vie, že všetky vtáky kladú vajcia a vie opísať, ako sa vtáky o vajcia a neskôr o mláďatá starajú. Žiak vie, že rôzne druhy vtákov hniezdia na rôznych miestach a je ich možné rozpoznať aj podľa typu hniezda a podľa tvaru, veľkosti a sfarbenia vajec. Vie,že  medzi vtáky patria aj nelietavé živočíchy, napríklad pštros a tučniak, ktoré majú perie a zobák tak, ako ostatné vtáky. Uvedené živočíchy vie vizuálne rozpoznať.

 

4. HMOTA

 

 

Čo je to hmota?

(Živé organizmy a neživá príroda

Plynné, kvapalné a pevné skupenstvo hmoty)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť rozdiel medzi živými a neživými prírodnými objektmi. Vie vymenovať niektoré zo základných životných prejavov organizmov ako je príjem potravy a vody, vylučovanie nestrávených zvyškov, rast, pohyb, rozmnožovanie. Vie o téme diskutovať. Uvedomuje si, že tak ako sa vzájomne od seba odlišujú rôzne rastlinné a živočíšne druhy, tak sa od seba odlišujú aj rôzne materiály. Jednou z vlastností je skupenstvo. Vie, že fyzický svet je tvorený rôznymi hmotami, pričom tie môžu byť  plynnom, kvapalnom a pevnom skupenstve.

 

Môže sa hmota meniť?

(Vlastnosti látok a zmeny vlastností látok)

 

Žiak vie vymenovať niektoré základné vlastnosti materiálov (priesvitné, priehľadné, tvrdé, mäkké, ohybné a pod. ) a vie predmety podľa týchto vlastností triediť, pričom si stanovuje kritériá triedenia. Žiak si uvedomuje, že niektoré vlastnosti materiálov je možné meniť, napríklad vplyvom tepla alebo vody.

 

Ako môže meniť teplo vlastnosti materiálov?

(Zmena skupenstva vplyvom tepla)

 

Žiak vie, že hmota sa mení vplyvom tepla pričom mení skupenstvá. Vie, že niektoré látky sa prirodzene vyskytujú len v pevnom skupenstve, iné v kvapalnom a ďalšie v plynnom, uvádza príklady. Vie vysvetliť, že zvyšovaním teploty sa pevné skupenstvo mení na kvapalné, čomu hovoríme topenie. Uvedený jav vysvetľuje na príklade roztápania kocky ľadu a dáva jav do súvislosti s beţnou skúsenosťou – topenie čokolády v dlani, roztápanie tuku na panvici, roztápanie sviečky pri horení.

 

 

5. RASTLINY  POLÍ  A  LÚK

 

 

Čím sa odlišuje pole od lúky?

(Rôznorodosť lúčneho porastuv porovnaní s poľnou

monokultúrou)

 

Žiak vie, že polia vytvoril človek, aby mal kde pestovať plodiny, ktoré potrebuje nasvoju obživu. Žiak vie, že na poliach rastú iné rastliny ako na lúke, a že na polia vysadil rastliny človek, pričom na lúkach rastú prirodzene. Vie, že na poli zvyčajne rastie len jedna plodina, ostatné rastliny rastú len na okrajoch polí. Žiak vie, že polia sú zvyčajne postrekované rôznymi chemickými prípravkami, aby sa v nich nemnoţili škodce. Dieťa si uvedomuje, že ten istý živočích vyskytujúci sa prirodzene na lúke je na poli považovaný za škodcu. Žiak vie pozorovaním zistiť, že na poliach je pozorovateľne menej druhov živočíchov, na medziach je ich viac, podobne na lúkach.

 

6. TEPLO A TEPLOTA

 

 

Ako môžeme merať teplotu vody?

(Teplo a teplota

Teplomer

Teplota varu vody

Teplot amrznutia vody)

 

Žiak vie, že pomocou hmatu dokáže odhadnúť, či sú predmety chladnejšie alebo teplejšie ako jeho ruka. Žiak vie, že ak predmety vyžarujú viac tepla, majú vyššiu teplotu. Teplotu v tomto štádiu chápe ako merané teplo teplomerom. Žiak vie, že teplota sa meria teplomerom. Žiak vie merať teplotu vody teplomerom a pozorovaním zisťuje, že ak je voda taká chladná, že v nej plávajú kocky ľadu má 0°C a keď vrie má 100°C. Pozoruje, ako sa teplota na teplomere stúpa spolu so zahrievaním vody.

 

Ako funguje teplomer?

(Konštrukcia vodného teplomeru

Princíp merania teploty teplomerom)

 

Žiak vie skonštruovať jednoduchý teplomer pomocou sklenej fľašky, vody, slamky a plastelíny. Vie, že zahrievaním vody vo fľaške stúpa hladina v slamke a naopak. Stúpanie hladiny vody v slamke vysvetľuje tým, že voda sa teplom rozpína.

 

Čím sa odlišuje lekársky teplomer od teplomeru na meranie teploty vzduchu?

(Lekársky teplomer

Teplomer na meranie teploty vody

Meteorologický teplomer)

 

Žiak vie pozorovaním zistiť rozdiel medzi lekárskym teplomerom, teplomerom na meranie teploty vody a vonkajším, meteorologickým teplomerom. Vysvetľuje, prečo sa teplota vriacej vody nedá merať lekárskym alebo meteorologickým teplomerom a prečo sa nedá teplota ľudského tela merať meteorologickým teplomerom alebo teplomerom na meranie teploty vody.

 

 

 

7. PLYNNÉ, KVAPALNÉ A PEVNÉ LÁTKY

 

 

Aký je rozdiel medzi tým, že voda tečie a piesok sa sype?

(Rozdiel medzi pevnými a kvapalnými látkami)

 

Detailným pozorovaním a skúmaním vie zistiť, aký je rozdiel medzi tekutými a sypkými látkami, čím špecifikuje rozdiely v pevnom a kvapalnom skupenstve na úrovni vlastných schopností. Pri pozorovaní sa sústreďuje na to, že kvapalné látky nie je možné navrstviť, na strane druhej pevné látky nevytvárajú kvapky. Pri skúmaní sleduje prienik látky cez rôzne deravé a pórovité materiály a vytvára závery o rôznych vlastnostiach tekutých a sypkých látok.

 

Čo je to stojatá voda?

(Tečúca a stojatá voda)

 

Žiak si osvojuje pojem stojatá voda, vie vysvetliť, že ide o vodu, ktorá nemá prítok a odtok, ide o vodu, ktorá neprúdi, ktorej nepribúda a neubúda prítokom a odtokom. Informácie vie demonštrovať na pohári, ktorý nemá dierku a na pohári s dierkou, do ktorej vteká voda. Žiak si dáva informácie do súvislosti so stojatými vodami v rybníkoch, jazierkach, mlákach a objasňuje si predstavu o pohybe vody v prírode.

 

Aké iné pevné látky poznáme?

(Najčastejšie sa vyskytujúce pevné látky a ich vlastnosti)

 

Žiak vie vymenovať rôzne látky, ktoré sú pevného skupenstva a vie vysvetliť, aký je ich pôvod. Vie vysvetliť, že látky sa vzájomne od seba odlišujú rôznymi vlastnosťami, uvedomuje si aj to, že niektoré objekty sú živé (resp. živé boli) a iné sú neživé (ani živé neboli). Na základe uvedeného kritéria vie triediť objekty, napríklad si uvedomuje, že látky typu drevo, kožušina, či vlna pochádzajú zo živých organizmov (boli živé)

 

Ako zistím, v ktorej nádobe je viac vody, vzduchu alebo pôdy?

(Meranie objemu a hmotnosti látok)

 

Žiak vie diskutovať o možnostiach merania množstva látok rôzneho skupenstva. Oboznamuje sa s pojmami hmotnosti a objemu. Pokúša sa vytvoriť postup merania množstva rôznych látok na konkrétnom príklade (najskôr tri rovnaké plastové fľaše –jedna plná vzduchu, jedna plná vody a posledná plná piesku; následne zložitejší príklad: jedna prázdna plastová fľaša, jedna menšia fľaša plná vody a iná plastová fľaša plná piesku).

 

Ako zistím, ktorý z dvoch kameňov je väčší?

(Meranie objemu látok odmerným valcom)

 

Žiak vie merať objem látok odmerným valcom (vníma zvyšovanie hladiny vody ako zväčšovanie množstva látky, ide o pomerné meranie). Skúma, ako sa zvyšuje hladina vody v odmernom valci pri vložení rôznych pevných látok. S pomocou učiteľa zovšeobecňuje záver, že čím väčší neplávajúci predmet do vody vložíme, tým vyššie vystúpi hladina v odmernom valci.

 

Sú väčšie predmety vždy aj ťažšie?

(Meranie hmotnosti látok rovnoramennými váhami)

 

Žiak chápe, ako fungujú rovnoramenné váhy. Skúma meranie hmotnosti rôznych pevných a kvapalných látok (pomerným meraním), zisťuje, že nie vždy sú väčšie predmety aj ťažšie. Vie zo skúmania vytvoriť záver, že niektoré predmety sú vzhľadom na svoju veľkosť ťažké (zatiaľ nepoužíva pojmy objem a hustota). Žiak skúma meranie hmotnosti vody a zisťuje, že ak chce napríklad zistiť, či je ťažšia voda v pohári alebo kameň, od vody v pohári musí „odpočítať“ hmotnosť pohára a to tým, že pohár vloží aj na druhú stranu rovnoramenných váh.

 

8. ĽUDSKÉ TELO

 

 

Ako sa človek pohybuje?

(Kostra – opora pre svaly

Význam pohybu pre zdravie človeka)

 

Žiak vie, že pohyb je jeden zo základnýchžţivotných prejavov organizmov. Dostatok pohybuje je predpokladom zdravia. Žiak vie, že pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté na oporu – kostru. Žiak vie vysvetliť, že človek má veľké množstvo menších kostí preto, aby bol ohybnejší. Vie vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele. 

 

Ako sa človek orientuje v prostredí?

(Ľudské zmyslové orgány

Reakcia človeka na podnety z prostredia)

 

Žiak vie, že kontakt s prostredím nám poskytujú najmä zmyslové orgány. Žiak vie vysvetliť, ako vplýva na človeka strata niektorého zo zmyslov, vie vysvetliť, ako je potrebné sa o jednotlivé zmyslové orgány starať, aby si zachovávali funkčnosť. Žiak porovnáva ľudské zmyslové orgány (ich kvalitu) so zmyslovými orgánmi rôznych druhov živočíchov a uvedomuje si, že jednotlivé zmysly sú vyvinuté vzhľadom na spôsob ţivota daného druhu. Žiak zisťuje vlastnou výskumnou činnosťou, aké rôzne informácie je možné získať o predmetoch rôznymi zmyslovými orgánmi, analyzuje, či je moţné získať určitý druh informácie viacerými zmyslovými orgánmi.

 

 

Ako funguje zrak?

(Zrak, zrakový orgán – oko

Funkcia zrakového orgánu

Odhadovanie vzdialeností

Krátkozrakosť a ďalekozrakosť

Starostlivosť o zrak)

 

Žiak vie vysvetliť, na čo človeku slúži zrak. Vie jednoducho vysvetliť funkciu zrakového orgánu a skúma prečo má človek dve oči (zisťuje funkciu odhadovania vzdialenosti).  Uvedomuje si, že bez svetla človek nemôže nič vidieť a čím je svetlo slabšie, tým viac sa oči namáhajú. Žiak pozná pojmy krátkozrakosť a ďalekozrakosť a vie ich vysvetliť ako poruchy funkcie zraku (vrodené alebo získané nesprávnymi životnými návykmi).

 

Ako funguje sluch?

(Sluch, sluchový orgán – ucho

Funkcia sluchového orgánu

Zvuk ako chvenie hmoty)

 

Žiak vie vysvetliť, ako funguje ucho ako zmyslový orgán sluchu. Žiak skúma pôsobenie zvukov a zovšeobecňuje, že zvuk je chvenie hmoty, ktoré sa prenáša na ušný bubienok. Žiak skúma význam ušnice u človeka a porovnáva ušnice človeka s ušnicami rôznych zvierat.

 

Ako fungujú chuť a čuch?

(Chuťové a čuchové orgány

Funkcia chuti a čuchu

Význam chuti a čuchu prečloveka)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, ako fungujú chuť a čuch a aký majú význam pri spoznávaní prostredia. Žiak na základe vlastného skúmania zisťuje rozloženie analyzátorov chutí na jazyku a overuje si poznatky získané vlastným skúmanímv sekundárnych zdrojoch. Žiak vie vysvetliť nebezpečenstvo spojené so stratou chuti a čuchu.

 

Ako funguje hmat?

(Hmat

Význam hmatu pre človeka

Funkcie koţe

Citlivosť pokožky)

 

Žiak vie vysvetliť funkciu kože pre ľudský organizmus. Medzi rôznymi funkciami spomína aj zmyslovú funkciu. Vie, že pomocou hmatu zisťujeme rôzne vlastnosti prostredia – kvalitu materiálov, ale aj teplotu materiálov a prostredia. Žiak vie skúmať citlivosť pokoţky na rôznych miestach na tele a pokúša sa o vysvetlenie zistených rozdielov.

 

Ako človek reaguje na prostredie?

(Funkcia reflexu

Význam reflexu pre život človeka

Nervová sústava a mozog)

 

Žiak vie vysvetliť, že informácie z jednotlivých zmyslových orgánov sa pomocou nervovej sústavy dostávajú do mozgu, kde sú spoznávané, porovnávané, spracované, zapamätané. Žiak vie vysvetliť, ako funguje reflex a aký má pre človeka význam. Žiak vie opísať, ako vyzerá nervová sústava človeka a akú funkciu má mozog.

 

Ako funguje srdce?

(Srdce a jeho funkcia v tele človeka

Starostlivosť o srdce)

 

Žiak vie, že srdce je tvorené svalom, je duté a má funkciu pumpy na krv. Vie, kde sa srdce v tele nachádza, aké je veľké a aký má tvar. Žiak vie, že srdcový sval nie je možné ovládať vôľou, ale je ho možné vytrénovať podobne, ako iné svaly v tele – aby bolo silné a zdravé. Vie vysvetliť, ako je možné rozvíjať srdcové svalstvo a vie vysvetliť, aký význam má silné a zdravé srdce pre človeka.

 

Aký význam má pre človeka krv?

 

(Funkcia a zloženie krvi

Červené krvinky

Biele krvinky

Krvné doštičky

Význam darcovstva krvi)

 

Žiak vie, že všetky látky potrebné pre ľudský organizmus

 

sú po tele rozvádzané krvou. Vie opísať základné zložky krvi a význam jednotlivých zložiek – červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Žiak vie, že v krvi sa nachádza napríklad voda, cukor, soľ, vitamíny – t.j. rôzne látky, ktoré je potrebné dopraviť z miesta prijatia (resp. výroby) na miesto využitia (resp. vylúčenia). Žiak vie vysvetliť nebezpečenstvo úniku väčšieho množstva krvi z tela. Žiak vie vysvetliť význam darcovstva krvi. 

 

Čo je to krvný obeh?

(Krvný obeh

Okysličovanie organizmu

Cievy – tepny a žily)

 

Žiak vie vysvetliť, že krv prúdi po tele v cievach, vie cievny systém schematicky zaznačiť (v schéme nechýba srdce a cievny systém je uzatvorený). Vie, že cievy sú napojené na srdce, ktoré zabezpečuje to, aby krv cirkulovala po celom tele. Žiak vie, že krv sa cievami dostáva do pľúc, kde sa z nadychovaného vzduchu dostáva do krvi kyslíka ten je rozvádzaný po tele. Žiak vie, že kyslík sa v jednotlivých častiach tela spotrebováva a krv bez kyslíka sa znovu dostáva do pľúc, aby sa okysličila (naviazala na seba pri dýchaní kyslík).

 

Čo je to krvný tlak?

(Prejavy srdcovej činnosti

Srdcový tep

Krvný tlak

Zmeny srdcovej činnosti)

 

Žiak vie, že srdcová činnosť sa prejavuje na tele merateľnými javmi – napríklad tepom a tlakom krvi. Žiak vie vysvetliť, čo je srdcový tep a čo je to tlak krvi. Žiak vie merať srdcový tep a vie vysvetliť význam merania krvného tlaku pri pravidelných prehliadkach u lekára. Žiak vie vysvetliť, prečo sa zvyšuje srdcový tep a krvný tlak zvyšovaním námahy.                                                                                                                              

 

Ako sa rodí nový človek?

(Rozmnožovanie človeka

Rast a vývin

Vývin pred narodením

Vývin po narodení

Význam zdravej stravy pre vývin človeka)

 

Žiak vie, že na splodenie nového potomka je potrebný dospelý muž a dospelá žena. Vie, že na rozmnožovanie má človek v tele rozmnožovaciu sústavu, pričom muţská sa od ženskej líši. Žiak vie vysvetliť, že po oplodnení ženy mužom sa dieťa vyvíja v tele matky. Vie, že proces vývinu dieťaťa pred narodením trvá 9 mesiacov. Žiak vie opísať, ako sa dieťa v tele matky vyvíja, ako je vyživované a ako významná je zdravá životospráva ženy v tomto období. Žiak vie vysvetliť, že vyvinuté dieťa žena porodí v nemocnici za asistencie lekárov. Žiak vie vysvetliť rozdiely medzi dospelým človekom, dieťaťom a novorodencom. Vie, že novorodenci sú na matke závislí a postupne sa vyvíjajú, rastú, menia sa, na čo potrebujú vyváženú stravu a vyvážený pohyb. 

 

9. VODA

 

Aké živočíchy žijú vo vode?

(Vodné živočíchy

Suchozemské živočíchy)

 

Žiak vie, že voda je priestor pre život rôznych druhov živočíchov. Vie, že niektoré sú vodnými živočíchmi a iné, aj napriek tomu, že ich nájdeme len pri vode, sú suchozemské. Vie jednoducho vysvetliť rozdiel medzi vodnými a suchozemskými živočíchmi na základe poznatku o spôsobe dýchania živočíchov. Žiak vie zistiť z rôznych druhov sekundárnych zdrojov, ako dýchajú rôzne druhy živočíchov, ktoré môžeme nájsť pri vodných zdrojoch. Žiak vie, že v rôznych druhoch vodných zdrojov žijú rôzne druhy živočíchov.

 

Aké živočíchy nájdeme v potoku?

(Tečúca a stojatá voda

Prepojenie zdrojov vody

Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v tečúcich vodách)

 

Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi tečúcou a stojatou vodou. Vie vysvetliť putovanie vody od prameňa až po more. Žiak vie navrhnúť postup, ktorým by zistil, či je tečúca voda studenšia ako stojatá, resp. navrhovať realizáciu podobných výskumných aktivít. Cieleným pozorovaním zisťuje, aké rôzne vodné živočíchy je možné nájsť v potoku, pričom využíva poznatky o tom kde v potoku sa môžu živočíchy skrývať. Vie vymenovať niekoľko typických zástupcov vodných živočíchov typických pre slovenské potoky: pstruh, škľabka, rak, krivák, pijavica a opísať ich spôsob života v potoku. Uvedených zástupcov vie vizuálne rozpoznať a pomenovať rodovým menom. 

 

Aké živočíchy nájdeme v rybníku?

(Spôsob života vybraných zástupcov živočíchov žijúcich v stojatých vodách)

 

Žiak vie vymenovať niekoľko špecifických zástupcov rýb žijúcich v stojatých vodách: kapor, šťuka, úhor, sumec. Žiak vie opísať ich spôsob života a vzájomne ich porovnať. Detailným pozorovaním rôznych druhov rýb vie zhodnotiť, ktoré znaky sú pre ryby spoločné a čím sa vzájomne odlišujú.

 

Aké živočíchy žijú v mori?

(Spôsob života vybraných zástupcov

živočíchov žijúcich v mori)

 

Žiak vie, že živočíchy žijúce v mori by v sladkých vodách neprežili a naopak. Vie, že v moriach žije mnoho živočíchov, ktoré sú podobné tým, ktoré žijú v sladkých vodách, ale žijú tam aj druhy, ktoré v sladkých vodách nežijú; porovnáva najmä ryby. Vie vymenovať a vizuálne rozpoznať niekoľko typických zástupcov morských živočíchov (žralok, treska, losos, raja, morský koník, medúza, sépia, koraly) a vie stručne opísať ich spôsob života.

 

Existujú živočíchy, ktoré môžu žiť vo vode aj na súši?

 

(Vodný ekosystém –fauna -spôsoby viazania sa na vodné prostredie)

 

Žiak vie vysvetliť, že pri vodnom zdroji môžeme okrem vodných živočíchov stretnúť aj tie, ktoré vo vode alebo pri

 

vode hľadajú obživu alebo sa vo vode rozmnožujú, ale nedokážu pod vodu žiť. Vie uviesť príklady živočíchov z jednej aj druhej skupiny (skokan, mlok, potočník, potápnik, komár, vážka, korčuliarka, užovka, kačica, hus, labuť). Napríklad vie, že kačice, ktoré plávajú po vodnom zdroji sú suchozemské živočíchy, ktoré vo vodnom zdroji hľadajú potravu, samotné by pod vodou neprežili. Vie opísať spôsob života dvoch vybraných živočíchov – užovka obyčajná (suchozemský živočích) a skokan zelený (obojživelník).

 

Dokážu žaby dýchať pod vodou ako ryby?

(Obojživelníky)

 

Žiak vie, že okrem vodných a suchozemských živočíchov poznáme aj obojživelníky a vie vysvetliť, že obojživelník je živočích, ktorý určitý čas svojho života žije pod vodou a v dospelosti žije na súši. Vie opísať životný cyklus žaby a objasniť na ňom uvedený pojem „obojživelník“. Vizuálne rozpoznáva najznámejšie druhy obojživelníkov a pomenováva ich rodovými menami – skokan, ropucha, rosnička, mlok.

 

Je kačica vodný živočích, keď ju nájdeme len pri vode?

(Vodný zdroj ako zdroj obživy)

 

Žiak vie, že pre niektoré druhy živočíchov je voda zdrojom potravy, pričom sa pri vode a vo vode môžu živiť živočíšnou alebo rastlinnou potravou. Vie uviesť príklady živočíchov ((korčuliarka obyčajná, užovka obyčajná, kačica, hus, labuť), ktoré týmto spôsobom života žijú a vie opísať ako sa prispôsobujú životu pri vode.

 

Prečo je pri vode veľa komárov?

(Vodný zdroj ako priestor pre rozmnožovanie)

 

Žiak vie, že v blízkosti vodných zdrojov sa nachádzajú aj drobnejšie druhy živočíchov, ktoré potrebujú vodu pre rozmnožovanie Vie uviesť tri príklady: komára, vážku a potočníka. Pozná rozmnožovací cyklus uvedených druhov a uvedomuje si, že mláďatá (larvy) sa na svojich rodičov nepodobajú. Žiak si dáva získané informácie do súvislosti s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré má (napríklad prítomnosť veľkého množstva komárov pri vodných zdrojoch rôzneho druhu).

 

10. VLASTNOSTI  LÁTOK - HUSTOTA

 

 

Prečo niektoré predmety na vode plávajú a iné nie?

 

 

(Hustota látok – pomer hmotnosti a objemu látok)

 

Žiak vie, že tie látky, ktoré sa zdajú na určitý objem ľahké plávajú na vode a tie, ktoré sa zdajú na ten istý objem ťažké, klesajú ku dnu (napríklad prázdny obal z kindervajíčka a taký istý obal naplnený vodou alebo

 

pieskom; drevená a kovová guľôčka rovnakej veľkosti). Žiak sa pokúša o vysvetlenie princípu rôznej hustoty látok (chápe, že určitá hmotnosť jednej látky môže zaberať iný objem ako tá istá hmotnosť druhej látky).

 

Ako spraviť z neplávajúceho predmetu plávajúci?

(Pomer hustoty látok

Nadľahčovanie)

 

Žiak vie realizovať skúmanie zamerané na objasňovanie toho, ktoré predmety na vode plávajú a ktoré nie, kedy plávajú a kedy nie. Vlastným skúmaním zisťuje, že predmety, ktoré v čistej vode neplávajú môžu plávať napríklad v slanej vode a pokúša sa o vysvetlenie pozorovaného javu (napríklad žiak zistí, že ak namiesto vody použije olej, ten istý predmet, ktorý na vode plával na oleji plávať nebude). Žiak zisťuje, že duté predmety, predmety plné vzduchu na vode plávajú a je ich moţné použiť na nadľahčovanie neplávajúcich predmetov.

 

Ako spraviť z plávajúceho predmetu neplávajúci?

(Pomer hustoty látok)

 

Žiak vie, že ak má predmet rovnakú hmotnosť na určitý objem ako má voda, vo vode sa vznášajú (ani neplávajú, ani neklesajú ku dnu ). Žiak rieši výskumnú úlohu a vie vytvoriť zo skúmania záver, ktorý primerane zakreslí a prezentuje.

 

Čo sa deje s vodou, keď sa vyparuje?

(Zmena hustoty látok pri zmene skupenstva z kvapalného na plynné

Časticové zloženie látok)

 

Žiak vie, že látky sa skladajú z častíc a vie túto predstavu prezentovať kresbou na základe svojho naivného vnímania časticového zloženia látok. Žiak vie vysvetliť, že keď vodu zahrievame, jednotlivé častice sa od seba odďaľujú a potrebujú väčší priestor. Žiak vie, že voda sa dostáva pri vyparovaní do vzduchu, uvedomuje si, že nezaniká, len prestáva byť viditeľná .

 

Čo sa deje s látkami pri ochladzovaní?

(Zmena hustoty látok pri zmene skupenstva z plynného

na kvapalné

Časticové zloženie látok)

 

Žiak vie, že látky ochladzovaním zaberajú menší priestor, výnimkou je zamrznutá voda. Žiak si predstavuje, že pri ochladzovaní sa jednotlivé častice dostávajú bližšie k sebe a tak potrebujú menší priestor. Žiak o jave zisťuje informácie v rôznych druhoch sekundárnych zdrojoch). Žiak vie jav vysvetliť aj v opačných podmienkach – pri zahrievaní pevných látok.

 

Čo sa deje s látkami pri roztápaní?

(Topenie ako zmena skupenstva tej istej látky)

 

Žiak vie, že látka pri topení mení svoje skupenstvo, je to stále tá istá látka, len je zahriata alebo ochladená a je teda plynná, kvapalná alebo pevná. Svoje vysvetlenie spája s vlastnou skúsenosťou s topením látok vplyvom

 

tepla (zmrzlina, krémy v tortách, čokoláda v dlani, mastné oká na kuracej polievke a pod.)

 

11.  JEDNODUCHÉ STROJE

 

 

Ako fungujú ozubené kolesá?

(Ozubené súkolesie ako jednoduchý mechanizmus

Konštrukcia ozubeného súkolesia a spôsob fungovania)

 

Žiak vie, že pomocou ozubených súkolesí vieme meniť smer pohybu predmetov a tiež rýchlosť pohybu predmetov. Žiak si uvedomuje, že jedno ozubené koleso nemá praktický význam, že musia byť viaceré v súčinnosti – tzv. súkolesia. Žiak vie samostatne skúmať zmenu rýchlosti otáčania ozubených kolies pri použití rovnako veľkých, menších a väčších ozubených kolies. Samostatne skúma v domácnosti sa vyskytujúce predmety, ktoré ozubené kolesá využívajú a opisuje spôsob, akým sú kolesá v predmete využívané. Funkciu ozubeného súkolesia vysvetľuje na bicyklových prevodoch.

 

Kde sa využívajú ozubené kolesá?

(Využitie ozubených kolies v bežnom živote)

 

Žiak vie skúmať predmety a zisťovať, či využívajú na svoju funkciu ozubené kolesá. O skúmaní vie diskutovať. Vie vymenovať predmety, kde sa ozubené kolesá využívajú (bicykel, hodinky, ručný mixér, ručná vŕtačka, vodný a veterný mlyn) a vie vysvetliť, ako sa tam princíp ozubených kolies využíva. Samostatne vyhľadáva informácie o využití ozubených kolies v praxi. 

 

12. SILY

 

 

Čo to znamená, že materiál je elektricky vodivý?

(Elektrická energia

Elektrický prúd

Elektricky vodivé a nevodivé materiály

Význam elektrickej energie pre človeka)

 

Žiak vie, že elektrická energia sa vyrába v elektrárňach a vie opísať spôsob, ako sa rozvádza do domácností. Žiak vie vysvetliť význam elektrickej energie pre súčasného človeka a vie zhodnotiť, aké dôsledky by mal náhly výpad elektrickej energie. Žiak vie, že niektoré látky vedú elektrický prúd a niektoré nevedú. Vie zostrojiť jednoduchý elektrický obvod (plochá batéria, vodiče a žiarovka) a vie pomocou tohto jednoduchého obvodu zisťovať, ktoré látky sú elektricky vodivé a ktoré nie.

 

Čo je to trenie?

(Trenie

 

Časticové zloženie látok)

 

Žiak vie vysvetliť, čo je to trenie a kde  všade sa trenie využíva. Pri objasňovaní trenia žiak používa aj predstavu o časticovom zložení látok.

 

Ako zvyšujeme a ako znižujeme trenie?

(Zvyšovanie a znižovanie trenia

Praktický význam vysokého trenia

Praktický význam nízkeho trenia)

 

Žiak vie skúmať trenie dvoch materiálov a zisťovať, ktoré materiály zvyšujú a ktoré znižujú trenie. Zisťuje informácie o trení v rôznych informačných zdrojoch a vie zovšeobecniť získané informácie a vymenovať javy a predmety, kde je pre dobrú funkčnosť potrebné zvyšovať trenie a kde je, naopak, potrebné trenie znižovať.

 

Čo je to elektrický izolant?

(Elektrický izolant

Bezpečnosť práce s elektrickými zariadeniami)

 

Žiak vie, že elektrický prúd je životu nebezpečný a vie predchádzať styku s vysokým napätím. Žiak vie vysvetliť, prečo sú vodiče elektrického prúdu obalené v umelej hmote, pričom využíva poznatky získané vlastným skúmaním. Žiak vie využiť informácie o elektrických izolantoch na ochranu vlastného zdravia pred pôsobením elektrického prúdu.

 

13. VESMÍR

 

 

Čím sa odlišujú hviezdy od planét?

(Planéta

Hviezda

Galaxia

Súhvezdie)

 

Žiak vie, že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou. Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Žiak rozpoznáva základné súhvezdia zimnej a letnej oblohy (súhvezdie Orion, súhvezdie Veľký voz) a vie pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas roka.

 

Je mesiac planéta alebo hviezda?

(Slnečná sústava

Prirodzené družice planét

Kométa)

 

Žiak vie, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. Žiak vie vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej osi. Žiak vie, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje.

 

Prečo cez deň nevidieť hviezdy na oblohe?

 

(Rotácia Zeme okolo vlastnej osi –

striedanie dňa a noci)

 

Žiak vie, že zemeguľa rotuje okolo vlastnej osi, čo spôsobuje striedanie dňa a noci. Vie, že Zem sa otočí okolo vlastnej osi za 24 hodín. Žiak vie vysvetliť, prečo je

 

cez deň svetlo a v noci tma a ako tento jav súvisí s tým, že cez deň nie je na oblohe vidieť hviezdy. Spontánne vytvára predpoklady a pri diskusii argumentuje vlastnou skúsenosťou. Žiak vie striedanie dňa a noci demonštrovať na modeli Slnečnej sústavy.

 

Prečo je v zime chladnejšie ako v lete?

(Naklonenie Zemskej osi

Rotácia Zeme okolo Slnka

Striedanie ročných období)

 

Žiak vie, že zemská os je naklonená a zároveň vie, že Zem rotuje okolo Slnka (vie, že Zem obletí okolo Slnka za jeden rok). Žiak vie vysvetliť a názorne na modeli ukázať, čo spôsobuje zniţovanie a zvyšovanie teploty pri zmene ročných období na Zemi. 

 

 

PRÍRODOVEDA

 

Ročník: ŠTVRTÝ

Počet hodín: 1 hodina týždenne

 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

1. RASTLINY

 

 

Čím sa líšia rastliny od iných organizmov?

 

(Rastliny ako živé organizmy

Životné prejavy rastlín)

 

Žiak vie vymenovať, kde všade rastú rastliny, vie uviesť, že rastliny rastú aj vo vode, na skalách, vo veľmi chladných oblastiach, tiež vo veľmi teplých oblastiach, v močariskách, ale aj na iných rastlinách. Vytvára súvislosti medzi predchádzajúcimi skúsenosťami a

aktuálne získavanými vedomosťami. Žiak vie, že rastliny sú živými súčasťami prírody a to aj napriek tomu, že nie sú tak pohyblivé ako napríklad živočíchy alebo človek. S pomocou učiteľa žiak identifikuje niektoré zo základných životných prejavov rastlín.

 

 

Z akých častí sa skladá rastlina?

 

(Základná stavba rastlinného tela: koreň, stonka, list, kvet, plod)

 

Žiak vie, že rastliny sú si podobné základnou stavbou:  koreň, stonka, listy, kvety, plody.  Žiak vie uvedené časti rastliny na príklade určitého rastlinného druhu identifikovať a uvedomuje si, že môžu mať rôzne tvary, veľkosti a farby. Rastlinné časti vie identifikovať na

 

byline, drevine i machu. Cieľavedome a detailne skúma a porovnáva rôzne rastliny a vie spontánne vyjadriť podobnosti a rozdiely.

 

Čo potrebuje rastlina na to, aby rástla?

(Základné podmienky pre rast rastliny:

svetlo, teplo, voda, vzduch, pôda)

 

Žiak vie, že rastliny sa vzájomne na seba podobajú okrem základnej stavby aj základnými charakteristikami spôsobu života. Vie, že rastliny potrebujú pre svoj život svetlo, teplo, vodu, vzduch a živiny. Ak nie je niektorá z uvedených podmienok poskytnutá, tak rastlina neprosperuje, nerastie, prípadne vädne až usychá. Uvedené informácie vie primerane vysvetliť a s pomocou učiteľa vie realizovať pokus na overenie poznatku o tom, že rastlina potrebuje na rast svetlo (prípadne teplo, vodu, vzduch).

 

Potrebujú rastliny rovnaké množstvo svetla a tepla?

(Význam svetla pre rastliny

Rastliny krátkych dní

Rastliny dlhých dní)

 

Žiak vie, že tie rastliny, ktoré prirodzene rastú na tienistých miestach neprežijú na miestach s priamym slnečným svetlom a naopak. Danú informáciu vie pozorovať v prírode a potvrdiť si tak vedomosť skúsenosťou. Uvedomuje si, že poznáme aj rastliny, ktoré rastú a kvitnú na jar alebo na jeseň, keď je deň ešte krátky a počasie chladnejšie a potom sú rastliny, ktoré kvitnú počas leta, kedy je deň dlhý a teplý. Vie uviesť niekoľko príkladov rastlín, napríklad snežienky, reďkovka, chryzantémy alebo paprika.

 

Majú všetky rastliny rovnaký koreň?

(Koreň rastliny

Tvar a funkcia koreňa)

 

Žiak vie vysvetliť dve základné funkcie koreňa – čerpanie živín z pôdy a upevnenie rastliny v pôde. Uvedomuje si, že rôzne rastliny majú rôzne korene a danú skutočnosť  vie vedecky skúmať (objektívne s meraním a porovnávaním). Má osvojený poznatok, že rôzne korene sa líšia napríklad veľkosťou, pričom veľkosť súvisí s funkciou upevnenia v pôde (veľké rastliny potrebujú veľké korene). Vie vysvetliť, prečo majú rastliny hlbšie, širšie rozvetvené korene a to v súvislosti s funkciou koreňa pri získavaní vody a živín z pôdy. To znamená, že vie napríklad vysvetliť, prečo majú rastliny z oblastí s nedostatkom vody hlbšie korene. Poznatky o funkcii koreňa vie využiť pri presádzaní  rastlín tak, aby rastlina po presadení prosperovala a ak neprosperuje, vie tento jav vysvetliť v súvislosti s narušením koreňovej sústavy. Žiak je oboznámený s tým, že koreň môže mať aj zásobnú funkciu, vie v tejto súvislosti uviesť príklady koreňovej zeleniny.

 

Majú všetky rastliny rovnaké stonky?

(Rastlinná stonka

Tvar a funkcia stonky)

 

Žiak má osvojený poznatok o tom, že rastliny sa odlišujú stonkou. Okrem toho, že vie rozdeliť rastliny na byliny a dreviny a tie na kry a stromy, vie detailným pozorovaním zistiť, akými rôznymi vlastnosťami sa stonky odlišujú. Vie, že stromy majú rôznu výšku, hrúbku, odlišujú sa kôrou. Vie, že byliny môžu mať napríklad dutú alebo plnú stonku, môžu byť na priereze okrúhle, oválne, hranaté, môžu mať na stonke chĺpky, iné môžu byť bez chĺpkov a podobne. Žiak vie pozorovať, že niektoré stonky sa vetvia a iné nie, informácie primerane reprodukuje. Vie vysvetliť, že niektoré stonky vytvárajú úponky, ktorými sa  prichytávajú o podklad a dostávajú sa tak vyššie, aby mali lepší prístup k svetlu.

 

2. ČAS

 

 

Ako zistím, aký starý je strom?

 

(Prejavy veku rastlín)

 

Žiak vie, že trváce rastliny (napríklad stromy) sa menia nielen počas roka, ale aj v priebehu rokov a tak je podľa nich možné približne merať čas v rokoch. Uvedomuje si, že čím sú stromy vyššie a majú širší kmeň, tým sú staršie. Má poznatok o tom, že vek stromov je moţné zistiť z letokruhov a vie vysvetliť, ako letokruhy vznikli a prečo je možné nimi merať vek stromov.

 

3. ŽIVOČÍCHY

 

 

Žijú živočíchy v pôde?

(Typickí zástupcovia suchozemských živočíchov žijúcich v pôde

Spôsob života vybraných suchozemských živočíchov žijúcich v pôde)

 

Žiak vie, že mnohé ţivočíchy ţijú v pôde, vie uviesť príklad krta a dážďovky. Vie, že živočíchy žijúce v pôde tiež potrebujú dýchať vzduch, vytvárajú si pod zemou komôrky. Vie vysvetliť, že ak ich zaleje voda, utopili by sa. Spája vedomosť so skúsenosťou a objasňuje jav na dážďovke.

 

Prečo niektoré živočíchy žijú v skupinách?

 

(Živočíšne spoločenstvá)

 

Žiak vie, že niektoré živočíchy žijú v skupinách a vie jednoducho vysvetliť význam tohto zhlukovania, napríklad na svorke vlkov, stáda koni a kŕdli lastovičiek. Žiak vie, že živočíchy sa môžu zhlukovať len v určitom čase a pre určitý účel alebo žijú v spoločenstvách celý život. Žiak vie, že k živočíchom patria aj drobné organizmy, napríklad hmyz. Tiež vie, že niektoré druhy hmyzu vytvárajú spoločenstvá, napríklad mravce a

 

včely. Vie vysvetliť, aký význam má pre tieto živočíchy tvorba spoločenstiev.

 

Ako žijú mravce?

 

(Mravce ako spoločenský hmyz

 

Spôsob života spoločenstva)

 

Žiak vie opísať spôsob života mravcov, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o organizačnej štruktúre mraveniska a o jednotlivých kastách mravcov. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre mravce prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života rôznych druhov mravcov v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.

 

Ako žijú včely?

 

(Včely ako spoločenský hmyz

 

Spôsob života spoločenstva)

 

Žiak vie opísať spôsob života včiel, rozmnožovací cyklus, spôsob získavania potravy a orientáciu v priestore. Pri vysvetľovaní používa informácie o organizačnej štruktúre včelej rodiny – rozpoznáva matku, trúda a robotnicu. Nakoniec vie zhodnotiť, ako je život v spoločenstve pre včely prospešný, pričom vytvára vlastný úsudok a vyhľadáva informácie o spôsobe života včiel v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.

 

4. VODA

 

 

Je voda aj vo vzduchu?

(Význam vody vo vzduchu

Kolobeh vody v prírode)

 

Žiak vie, že vo vzduchu sa nachádza vyparená voda, ktorá sa tam dostáva napríklad aj dýchaním. Vie jednoduchým pokusom dokázať, že človek vydychuje aj vodnú paru (spája informáciu s vlastnou skúsenosťou s dýchaním na sklo a kreslením obrázkov). Žiak vie jednoducho vysvetliť kolobeh vody v prírode (z vyparenej vody vznikajú oblaky, z ktorých voda potom prší späť na zem).

 

Prečo je morská voda slaná (Koľko soli obsahuje morská voda?)?

(Morská voda

Získavanie soli z morskej vody

Príprava pitnej vody z morskej vody

 

 

Modelovanie kolobehu vody v prírode)

 

Žiak vie, že morská voda je slaná a je to spôsobené tým, že je v nej rozpustená soľ. Vie, že živočíchy, ktoré žijú v mori by vo vode bez soli neprežili a naopak. Žiak vie vysvetliť, ako je možné z morskej soli získať soľ a zisťuje aj to, ako je možné z morskej vody vyrobiť pitnú vodu. Uvedenú informáciu si overuje jednoduchým skúmaním a upevňuje si poznatok, že z morskej vody sa odparuje len voda a tak morská voda v plynnom skupenstve je len čistou vodnou parou (ak ju vieme

 

zachytiť, získavame čistú vodu – čo je v podstate modelovanie kolobehu vody v prírode).

 

Aký je rozdiel medzi minerálnou vodou a vodovodnou vodou?

(Vznik minerálnej vody

Podzemná voda)

 

Žiak diskutuje o tom, aký pôvod má minerálna voda (ako sa minerálna voda dostala z prírody do fliaš v obchodoch); aký pôvod má studničná voda. Žiak vie, že vodovodná voda obsahuje málo rozpustných látok a preto je vhodná na pitie. Tiež vie, ţe veľké množstvo rozpustných látok vo vode, ktorú pijeme často môže spôsobiť poškodenie organizmu.

 

Kedy je voda čistá?

(Mikroorganizmy

Mikroorganizmy ako pôvodcovia ochorení

Bunka ako stavebná jednotka organizmov)

 

Žiak vie, že voda obsahuje aj živočíchy, ktoré sú voľným okom neviditeľné a môžu spôsobovať ochorenia, ak človek vodu z takéhoto zdroja vypije. Žiak vie, že viactakýchto druhov živočíchov sa nachádza v stojatých vodách ako v tečúcich vodách a môžu sa nachádzať aj v studniach, či prameňoch. Žiak vie, že prítomnosť týchto organizmov sa dá zistiť a po overení, že je zdroj vody pitný je možné vodu piť priamo z prameňa. Žiak vie, že živočíchy tohto druhu môžu byť zloţené aj len z jednej bunky;  žiak má vytvorenú prvotnú predstavu o tom, že organizmy sú zloţené z buniek. Jednoducho opisuje, čo je to bunka.

 

Prečo voda v rybníku zozelenie?

(Vodný ekosystém – flóra

Riasy a sinice

Sinice ako pôvodcovia ochorení)

 

Žiak vie, že okrem drobných živočíchov môže voda obsahovať aj rovnako drobné rastliny (zložené napríklad len z jednej bunky). Vo vodnom zdroji vie pozorovať, kde sa riasy vytvárajú a spája túto informáciu s vlastnou skúsenosťou s riasami prítomnými v rôznych vodných zdrojoch (napríklad prírodných bazénoch). Pozorovaním vie zistiť, že riasy sa netvoria v potokoch (v rýchlo tečúcich vodách), naopak, môžu sa vytvoriť v nádobách, v ktorých bola naliata studničná voda a boli vystavené teplu (poznatok dokáţe zistiť experimentom, ktorý si s pomocou učiteľa sám navrhne). Žiak  zovšeobecňuje, že riasy sa rozmnožujú v stojatých, dostatočne teplých vodách a z rôznych sekundárnych informačných zdrojov zisťuje, že premnoženie rias môže spôsobiť úhyn vodných živočíchov žijúcich v danom vodnom zdroji. Na strane druhej, žiak vie, že riasy sú zdrojom potravy pre viaceré druhy živočíchov.

 

5. HMOTA

 

 

Kde vzniká svetlo?

(Zdroje svetla)

 

Žiak vie, že hlavným zdrojom svetla je slnko, ale medzi zdroje patria napríklad aj hviezdy, žiarovky či oheň. Cieľavedome skúma, ktoré predmety svetlo vytvárajú a ktoré ho len odrážajú.

 

Prečo vytvárajú niektoré predmety tiene?

(Putovanie svetla priestorom

Tiene)

 

Žiak dokáže vysvetliť, aký je rozdiel medzi priesvitnými a priehľadnými predmetmi. Pokúša sa o vysvetlenie toho, čo sa deje so svetlom, ktoré dopadá na priehľadné, priesvitné a nepriesvitné predmety. Vie cielene skúmať tvorbu tieňa a vie zo svojho skúmania vytvoriť záver, v ktorom jednoducho objasní podmienky, v ktorých tiene vznikajú, kedy sa predlžujú a kedy sa skracujú.

 

Existujú predmety, ktoré tiene nevytvárajú?

(Priehľadné, priesvitné, nepriehľadné a nepriesvitné materiály

Pôsobenie svetla na prekážku z rôznych materiálov)

 

Žiak vie vlastným skúmaním zistiť, kedy sa tieň predmetu nevytvára a pokúša sa o vysvetlenie toho, prečo to tak je. žiak chápe, že tieň sa vytvára za predmetom pri pôsobení svetla na predmet, pričom predmet je pre svetlo prekážkou.

 

Je možné so svetlom hýbať?

(Odraz svetla)

 

Žiak dokáže vysvetliť, že svetlom je možné hýbať tak, že hýbeme s celým svetelným zdrojom a tak môžeme presunúť svetlo aj tam, kde nie je. Uvedomuje si, že s niektorými svetelnými zdrojmi hýbať nemôžeme – napríklad slnkom. Žiak vie vysvetliť, že svetlo zo slnka môžeme na iné miesta presmerovať, napríklad pomocou zrkadla, od ktorého sa svetlo odráža.

 

6. RASTLINY POLÍ A LÚK

 

 

Aké živočíchy žijú na lúke?

(Typické druhy živočíchov žijúcich na lúkach

Spôsob ţivota lúčnych

živočíchov

Úvod do systematiky živočíchov)

 

Žiak si uvedomuje, že na lúke žijú rôznorodé živočíchy a vie túto rôznorodosť objektívne skúmať. Žiak vie druhovú rôznorodosť dokázať tým, že vie vymenovať (nazvať rodovými názvami) 5 typických zástupcov slovenských lúk (koník lúčny, lienka sedembodková, voška ružová, mlynárik kapustný, kvetárik dvojtvarý) a opísať rozdielne a zhodné znaky týchto živočíchov. O živočíchoch získava samostatne ďalšie informácie a vie rozprávať o spôsobe ich života. Žiak vie detailným pozorovaním a porovnávaním identifikovať rozdiely v

 

živočíšnych druhoch, ktoré patria do tej istej skupiny živočíchov, ale sú odlišnými druhmi (rôzne druhy pavúkov, motýľov, koníkov, mravcov a pod.).

 

Aké živočíchy žijú na poli?

(Typické druhy živočíchov žijúcich na poliach

Spôsob života poľných živočíchov)

 

Žiak vie vymenovať (pomenovať rodovým menom) 5 zástupcov živočíchov, ktoré žijú na poliach (zajac poľný, králik poľný, sokol sťahovavý, hraboš poľný, škrečok poľný), vie ich opísať a vie povedať, čím sa živia. Informácie vie spájať a vytvárať tak jednoduchý potravinový reťazec. O živočíchoch vie nájsť informácie v encyklopédii.

 

Aké rastliny rastú na poli?

(Význam poľnej monokultúry

Najvýznamnejšie poľné plodiny a ich využitie)

 

Žiak vie, že polia vznikli z lúk, pričom pôvodné rastliny boli vytlačené na medze. Vie vysvetliť, aké pozitíva má pestovanie monokultúry. Pozná 5 druhov plodín, ktoré sa na poliach pestujú najčastejšie (kukurica, repka olejná, slnečnica, cukrová repa, obilie), vie ich opísať a vymenovať využitia danej rastliny. O obilninách vie, že poznáme rôzne druhy, napríklad pšenicu, raž, jačmeň a ovos a vie, aké rôzne použitie majú dané obilniny.

 

Čím sa odlišujú liečivé byliny od iných rastlín?

(Liečivé rastliny

Najvýznamnejšie liečivé rastliny a ich spôsob využitia)

 

Žiak vie vysvetliť význam liečivých rastlín pre človeka. Vo vysvetlení zdôrazňuje to, že rastliny obsahujú látky, ktoré pomáhajú liečiť zranenia a ochorenia. Vie, že rôzne  rastliny majú rôzny účinok, používajú sa na rôzne účely.  Rozpoznáva najčastejšie používané liečivé byliny a pomenováva ich rodovými menami: repík lekársky, lipa malolistá, materina dúška, ruţa šípová a skorocel kopijovitý. Vie, kde je možné rastliny nájsť a podľa ktorých znakov je možné ich rozpoznať. Pracuje s atlasom rastlín a samostatne zisťuje, na čo sa liečivá bylina používa. Zisťuje, kde v okolí školy a bydliska sa nachádzajú uvedené liečivé byliny.

 

Ako zbierať a uskladňovať liečivé byliny?

(Zbieranie a uskladňovanie liečivých rastlín)

 

Žiak vie, že liečivé účinky môžu mať rôzne časti rastlín – korene, listy, kvety, plody. Na príklade repíka, lipy, ruže šípovej a skorocelu vie vysvetliť, ktoré časti rastlín sa zbierajú. Žiak si uvedomuje, že je nebezpečné zbierať rastliny, ktoré nepoznáme, lebo poznáme aj jedovaté rastliny, ktorú môžu spôsobiť otravu až smrť. Žiak vie opísať postup, ako je potrebné rastliny sušiť a uskladňovať.

 

 

Ako sa pripravuje čaj z liečivých bylín?

(Rozpustné a nerozpustné látky – príprava výluhu

Zvyšovanie rozpustnosti látok – príprava čaju)

 

Žiak skúma, koľko látok sa uvoľňuje z liečivých rastlín do vody, ak sušené rastliny zalejeme studenou, teplou a horúcou vodou (pozoruje intenzitu zafarbenia). Na základe záveru zo skúmania zdôvodňuje, prečo je potrebné používať pri príprave čaju horúcu vodu. Žiak skúma, ako sa rozpúšťajú látky zo sušeného čaju v studenom a teplom alkohole a ako v oleji. Vytvára z pozorovania závery a pri ich tvorbe využíva vedomosti o rozpustnosti látok vo vode.

 

7. TEPLO A TEPLOTA

 

 

Čo je to teplo a ako vzniká?

(Zmena ročných období

Teplotné zmeny počas roka

Slnko ako zdroj svetla a tepla)

 

Žiak vie, že počas roka sa menia ročné obdobia a že sa to prejavuje najmä tým, že sa mení teplota prostredia. Žiak vie, že v lete je teplo preto, lebo počas dňa slnko na zem svieti dlhšie a intenzívnejšie a počas zimy slabšie a kratšie (dni sú v zime kratšie). Žiak vie, že zdrojom tepla a svetla je slnko. Žiak vie, že pomocou slnečného svetla sa viac zahrievajú tmavé predmety ako svetlé a vie daný poznatok overiť praktickým skúmaním. Žiak vie, že okrem slnka vyţarujú teplo aj iné telesá napríklad radiátor, žehlička, žiarovka a vie, že teplo vzniká horením.

 

8. PLYNNÉ, KVAPALNÉ A PEVNÉ LÁTKY

 

 

Čo je to pôda?

(Pôda

Vznik pôdy)

 

Žiak vie uviesť pôdu ako príklad pevnej látky. Žiak vie vysvetliť, že pevné látky sa dajú rozdrobiť na menšie časti, niektoré jednoduchšie a iné ťažšie, rozdrobovaním sa však nestávajú tekutými. Vie vysvetliť, že dlhodobým rozdrobovaním kameňov, z ktorých sú pohoria vzniká pôda. Žiak vie v súvislosti s tvorbou pôdy jednoducho vysvetliť, prečo sú kamene v potokoch okrúhle.

 

Je pôda všade rovnaká?

(Vlastnosti pôdy)

 

Žiak vie cielene skúmať rôzne druhy hornín a vyslovovať závery o ich rôznych vlastnostiach. Vie zhodnotiť, či ide o tvrdé kamene tým, že sa pokúša robiť úlomkom kameňa ryhu do skla (zaváraninový pohár) a sleduje, ktoré kamene sa rozpúšťajú v octe, ktoré čiastočne a ktoré vôbec. Snaží sa detailne skúmať rozdiely v stavbe kameňov a snaží sa o kategorizáciu nájdenej vzorky kameňov vzhľadom na rôzne vlastnosti.

 

Žiak si uvedomuje, že z rôznych druhov kameňov môţu vznikať rôzne druhy pôdy. Skúma vlastnosti pôdy, zisťuje rozdiely vo farbe, vo veľkosti čiastočiek a skúma  ako rôzne pôdy prepúšťajú vodu.

 

Môže byť znečistená aj pôda?

(Znečistenie pôdy a jeho dôsledky)

 

Žiak vie, že aj pôda môže byť znečistená a ako toto znečistenie môže vzniknúť (napríklad nelegálnymi skládkami, vylievaním toxických látok do prírody). Žiak vie vysvetliť, že z pôdy sa môžu škodlivé látky dostať do spodných vôd a z tadiaľ do prameňov. Uvedomuje si, že pôda je potrebná pre rastliny, čerpajú z nej živiny a tak si vytvára súvislosť s tým, že znečistená pôda môže spôsobiť úhyn rastlín, ktoré na nej rastú alebo sa toxické látky môžu dostať do rôznych častí rastlín, ktoré potom konzumujú živočíchy a človek a môžu spôsobiť otravu.

 

9. ĽUDSKÉ TELO

 

 

Čo sa deje s jedlom,ktoré zjeme?

(Tráviaca sústava človekaProces trávenia

potravín)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje s jedlom, ktoré zjeme. Uvedomuje si, že jedloobsahuje látky, ktoré v organizme využívame a tie si človek v organizme ponecháva a zvyšok vylučuje stolicou. Žiak pozná základné súčasti tráviacej sústavy (ústna dutina, hltan, ţalúdok, črevá, konečník) a na schéme ich vie rozpoznať, pričom vysvetľuje, čo sa deje s potravou v žalúdku a kde sa potrebné látky vstrebávajú do krvi, ktorá ich rozvádza na všetky miesta v organizme, kde sa tieto látky využívajú.

 

Čo sú to jedy?

(Jedy

Drogy)

 

Žiak vie, že okrem toho, že poznáme zdravé potraviny obsahujúce živiny a vitamíny potrebné pre rast a obnovu organizmu a menej zdravé potraviny, poznáme aj potraviny, ktoré sú pre človeka jedovaté. Žiak vie, že jedovaté sú potraviny, ktoré obsahujú látky, ktoré spôsobujú poškodenie organizmu. Tie sa môžu vyskytovať v potrave prirodzene alebo sa tam vytvoria nevhodným skladovaním. Žiak vie uviesť príklady jedovatých rastlín a ich plodov, jedovatých húb, ale aj zle skladovaných potravín (huby uskladnené v nepriedušnom vrecku, plesnivý chlieb, hnilé jablko). Žiak vie, ţe niektoré látky sú jedmi vtedy, keď ich zjeme veľké množstvo, napríklad soľ, ale aj vitamíny, lieky v

 

 

nadmernom množstve, kombinácie liekov alebo alkohol a iné drogy.

 

Kde sa tvorí moč a stolica?

(Vylučovacia sústava

Moč

Význam tvorby moču a stolice)

 

Žiak vie, že z krvi sa nevyužité a odpadové látky dostávajú z organizmu pomocou obličiek, v ktorých sa tvorí moč. Žiak vie vysvetliť, že krv koluje celým telom, prechádza obličkami, v ktorých sa z nej odstraňujú škodlivé látky a nadbytočná voda, vzniká moč, ktorý sa vylučuje z tela von.

 

Kedy a prečo sa potíme?

(Pot

Význam tvorby potu)

 

Žiak vie, že okrem stolice a moču človek vylučuje aj pot. Žiak chápe, že potom sa z tela nevylučujú nepotrebné látky, potenie vysvetľuje ako proces, pri ktorom sa organizmus ochladzuje. Dáva informáciu do súvislosti s tým, že človek sa potí vtedy, keď je mu teplo. Žiak si jednoduchým skúmaním overuje, že telo vylučuje vodu v plynnom skupenstve neustále.

 

Prečo človek dýcha?

(Dýchacia sústava

Význam kyslíka pre ľudský organizmus)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, čo sa deje so vzduchom, ktorý vdýchneme. Uvedomuje si, že vydychovaný vzduch je iný ako vdychovaný. Vie, že zo vzduchu človek využíva len jednu jeho časť – kyslík. Vie, aké základné súčasti má dýchacia sústava a vie, kde sa v tele nachádza hlavná časť dýchacej sústavy – pľúca.

 

Ako zistíme, že človek dýcha?

(Proces dýchania)

 

Žiak vie vymenovať základné prejavy dýchania človeka (dvíhanie a klesanie hrudníka, prúd vdychovaného a vydychovaného vzduchu, vydychovaná vodná para). Uvedené informácie zisťuje (prípadne si ich len overuje) skúmaním na ľudskom tele.

 

Prečo bije srdce rýchlejšie, keď sme udýchaní?

(Súčinnosť dýchania a srdcovej činnosti)

 

Žiak skúma, ako sa zrýchľuje dýchanie a zároveň aj srdcová činnosť pri zvyšovaní námahy. S pomocou učiteľa vytvára záver, že človek pri zvýšenej námahe rýchlejšie dýcha a aj srdce mu rýchlejšie bije. Pokúša sa o vysvetlenie na základe vedomostí a skúseností, ktoré o dýchaní žiak má. Žiak získava dodatočné informácie zo sekundárnych zdrojov.

 

Ako sa človek pohybuje?

 

(Kostra – opora pre svaly

Význam pohybu pre zdravie človeka)

 

Žiak vie, že pohyb je jeden zo základných životných

 

prejavov organizmov. Dostatok pohybuje je predpokladom zdravia. Žiak vie, že pohyb zabezpečujú svaly, ktoré sú upnuté na oporu – kostru. Žiak vie vysvetliť, že človek má veľké mnoţstvo menších kostí preto, aby bol ohybnejší. Vie vymenovať najzákladnejšie kosti v ľudskom tele. 

 

Potrebujeme svaly na každý pohyb?

(Svaly – pohybová sústava)

 

Žiak si uvedomuje, že svaly potrebujeme na veľmi rôzne pohyby. Vie uviesť niekoľko príkladov rôznych pohybov – tie, ktoré ovládame vôľou (chôdza, úsmev, hryzenie, žmurkanie, hovorenie), aj tie, ktoré vôľou nie sú ovládané (napríklad pohyb srdca, pohyb čriev).

 

Máme kosti v celom tele?

(Správna životospráva pre zdravú opornú

sústavu

Liečenie zlomenín kostí)

 

Žiak vie, že kosti sú oporou pre svaly a sú rozmiestnené po celom tele. Žiak vie, že kosti obsahujú veľa vápnika, ktorý potrebuje človek prijímať v potrave, aby mal kosti dostatočne pevné. Vie, že kosti sa môžu pri neopatrnom páde zlomiť, ale vedia sa aj späť zrásť, pri zrastaní však kosť nemôže byť namáhaná, aby nevznikol krivý zrast. Žiak skúma význam opozitnej pozície palca voči ostatným prstom, uvedomuje si významtohto druhu pohyblivosti (skúma, koľko bežných úkonov nie je možné robiť bez použitia palca). 

 

Prečo sú niektorí ľudia silnejší a iní slabší?

(Vývin svalstva cvičením)

 

Žiak vie, že svalovú sústavu je možné rozvíjať a to pravidelným cvičením a správnou stravou. Žiak vie celkovo objasniť význam pohybu pre zdravie človeka. Žiak vie, že muži majú prirodzene viac vyvinuté svaly ako ženy.

 

 

10. JEDNODUCHÉ STROJE

 

 

 

Ako funguje páka?

(Páka ako jednoduchý mechanizmus

Konštrukcia páky a spôsob fungovania)

 

Žiak vie, že ak chce nadvihnúť veľký predmet, môže na to použiť brvno a menšiu podperu (pevný bod). Toto zariadenie nazýva pákou. Žiak vie cieľavedome skúmať fungovanie páky, vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, že čím ďalej od pevného bodu páky pôsobíme silou, tým ťažší predmet vieme zdvihnúť.

 

 

Kde sa používa páka?

(Využitie páky v bežnom živote)

 

Žiak vie skúmať predmety a zisťovať, či využívajú na svoju funkciu páku. O skúmaní  vie diskutovať. Vie vymenovať predmety, kde sa páka využíva (rovnoramenná hojdačka, rovnoramenné váhy, nožnice, kliešte, veslo, kľučka) a vie vysvetliť, ako sa tam princíp páky využíva. Samostatne vyhľadáva informácie o využití páky.

 

Ako funguje naklonená rovina?

(Naklonená rovina ako jednoduchý

mechanizmus

Konštrukcia naklonenej roviny a spôsob

fungovania)

 

Žiak vie vysvetliť, že použitím naklonenej roviny si vieme uľahčiť prácu, vysvetľuje na príklade s vytiahnutím nákladu, ktorý inak nezodvihneme po naklonenej rovine. Pri skúmaní sily, ktorú musí vynaložiť pri ťahaní predmetu po naklonenej rovine používa silomer. Uvedomuje si, že silomer vyjadruje silu, akou naň pôsobí predmet. Vie cieľavedome skúmať naklonenú rovinu a jej fungovanie pri zmene uhla, pri znížení trenia povrchu naklonenej roviny. Zo skúmania vie vytvoriť primeraný záver.

 

Kde sa využíva naklonená rovina?

(Využitie naklonenej roviny v bežnom živote)

 

Žiak vie skúmať predmety a zisťovať, či využívajú na svoju funkciu naklonenú rovinu. O skúmaní vie diskutovať. Vie vymenovať predmety, kde sa naklonená rovina využíva (svahové cesty – serpentíny, skrutka, sekera, pluh, klin) a vie vysvetliť, ako sa tam princíp naklonenej roviny využíva. Samostatne vyhľadáva informácie o využití naklonenej roviny v praxi. 

 

Ako funguje kladka?

(Kladka ako jednoduchý mechanizmus

Konštrukcia kladky a spôsob fungovania)

 

Žiak vie jednoducho vysvetliť, že kladka uľahčuje prácu tým, že pri zdvíhaní nákladu pôsobíme menšou silou, ale zdvíhame predmet pomaly. Pomocou cievky, ceruzky a špagátu vie vysvetliť, ako sa kladka konštruuje. Žiak vie, že poznáme voľnú a pevnú kladku a vie opísať rozdiel v konštrukcii a v miere uľahčenia práce. Skúma pôsobenie kladky na predmety a vie vytvoriť zo svojho skúmania závery.

 

 

Kde sa využíva kladka?

(Využitie kladky v bežnom živote)

 

Žiak vie vymenovať predmety, kde sa naklonená rovina využíva (žeriav, posilňovací stroj, lanovka, horolezectvo – karabíny, napínanie lán a vedenia pomocou kladky) a vie vysvetliť, ako sa tam princíp kladky využíva. Samostatne vyhľadáva informácie o využití kladky v praxi.

 

11. SILY

 

 

Prečo padajú predmety k zemi?

(Gravitačná sila

Veľkosť a smer sily)

 

Žiak vie vysvetliť, že príčinou pádu telies k zemi je pôsobenie sily, ktorú nazývame gravitačnou. Vie, že ak pôsobíme na padajúci predmet nejakou silou proti smeru pôsobenia gravitačnej sily, je možné pád predmetov spomaliť, zastaviť alebo spôsobiť opačný smer pohybu. To znamená, že žiak implicitne chápe, že sila má aj určité smerovanie, nielen veľkosť, aj keď tento poznatok nevyjadruje.  Veľkosť a smer pôsobenia gravitačnej sily, skúmanie pádu predmetov

 

Padajú všetky predmety k zemi rovnako rýchlo?

(Gravitačná sila a hmotnosť predmetov)

 

Žiak vlastnou výskumnou činnosťou zisťuje, ktoré predmety padajú rýchlejšie a ktoré pomalšie, pričom si sám navrhuje objektívny spôsob merania rýchlosti padania predmetov. Žiak sa následne snaží vysvetliť (zovšeobecnením výsledkov merania), ktoré predmety padajú rýchlejšie a prečo. Žiak si vie overiť výsledky svojho skúmania hľadaním informácií v rôznych sekundárnych informačných zdrojoch.

 

Aké sú to magnetické materiály?

(Magnetická sila

Magnet

Magnetické a nemagnetické materiály)

 

Žiak vie, čo je to magnet a ako pôsobí na rôzne materiály. Vie, že magnety majú dva póly a vie vysvetliť, ako sa dva magnety vzájomne k sebe správajú pri rôznych vzájomných pozíciách. Žiak vie cieľavedome skúmať, ktoré predmety sú magnetické a ktoré nie sú magnetické a zovšeobecňuje záver, že všetky magnetické predmety sú kovové, ale nie všetky kovové predmety sú magnetické. Žiak jednoznačne rozlišuje pojmy magnet a magnetický materiál. 

 

Ako pôsobí magnetická sila?

(Magnetizácia magnetických materiálov

Magnetické pole Zeme

Kompas)

 

Žiak vie, že kovové predmety je možné zmagnetizovať a tie sa dočasne správajú samy ako magnety. Žiak vie, že zemeguľa má svoje vlastné magnetické pole, vďaka ktorému fungujú kompasy. Žiak vie vysvetliť funkciu kompasu, vie zostrojiť jednoduchý kompas a skúmať na ňom pôsobenie magnetického poľa Zeme a magnetického poľa rôznych druhov magnetov.

 

12. VESMÍR

 

 

Čo je to vesmír?

 

(Vesmír

Vesmírne telesá

Vákuum

Čierne diery)

 

Žiak vie vysvetliť, čo je to vesmír a to prostredníctvom

 

opisu jeho súčastí a vzájomného usporiadania týchto súčastí. Vie, že vo vesmíre nie je vzduch, ten je sústredený v podobe atmosféry okolo planét. Žiak taktiež vie, že vo voľnom vesmíre nepôsobí gravitačná sila. Vie vysvetliť, že gravitačná sila pôsobí len do určitej vzdialenosti od vesmírnych telies. Má základnú informáciu o čiernych dierach a ich v vplyve na hmotu.

 

Čím sa odlišujú hviezdy od planét?

(Planéta

Hviezda

Galaxia

Súhvezdie)

 

Žiak vie, že Zem je planéta a Slnko je hviezda a vie vysvetliť, aký je rozdiel medzi planétou a hviezdou. Žiak vie vysvetliť rozdiel medzi Slnečnou sústavou, galaxiou (Mliečna dráha) a súhvezdím. Žiak rozpoznáva základné súhvezdia zimnej a letnej oblohy (súhvezdie Orion, súhvezdie Veľký voz) a vie pozorovať pohyb súhvezdí po oblohe počas roka.

 

Je mesiac planéta alebo hviezda?

(Slnečná sústava

Prirodzené družice planét

Kométa)

 

Žiak vie, že Slnečná sústava má osem planét, ktoré obiehajú okolo Slnka v rôznej vzdialenosti. Vie planéty vymenovať. Žiak vie vysvetliť, že Mesiac je prirodzenou družicou Zeme a vie, že aj ostatné planéty Slnečnej sústavy majú prirodzené družice, niektoré ich majú dokonca niekoľko. Žiak vie vysvetliť, ako sa planéty Slnečnej sústavy pohybujú okolo Slnka a ako samy rotujú okolo vlastnej osi. Žiak vie, čo je to kométa a ako sa vo vesmíre pohybuje.

 

Môže žiť človek vo vesmíre?

(Podmienky života vo vesmíre

Skúmanie vesmíru – ďalekohľad, hvezdáreň,

umelá družica, vesmírna stanica, rakety,

raketoplány)

 

Žiak vie, že živé organizmy potrebujú pre svoj život kyslík a preto kvôli absencii atmosféry vo voľnom vesmíre neprežijú. Žiak vie, že ak chce človek vystúpiť do vesmíru, musí mať zabezpečené dýchanie prostredníctvom skafandra. Okrem kyslíka skafander poskytuje človeku ochranu pred chladom (žiak vie, že vo vesmíre je veľmi chladno). Žiak vie rozprávať o tom, ako človek skúma vesmír zo zeme (ďalekohľady, hvezdárne, planetáriá) a ako ho skúma z vesmíru. Vie vysvetliť, čo je to umelá družica, čo je to vesmírna stanica a kde sa nachádza a aké majú dané zariadenia funkcie.

 

 

 

V. Metódy a formy práce

 

Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania:

 

 

Názov tematického celku

 

Stratégia vyučovania

 

Metódy a formy práce

Rastliny

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, diskusia, opakovanie a upevňovanie učiva.

Skupinová práca, samostatná práca, individuálna práca, práca vo dvojiciach.

Živočíchy

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, diskusia, opakovanie a upevňovanie učiva.

Skupinová práca, samostatná práca, individuálna práca, práca vo dvojiciach.

Voda

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, pokus, diskusia, pozorovanie opakovanie a upevňovanie učiva.

Skupinová práca, samostatná práca, práca vo dvojiciach.

Hmota

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, didaktické hry, diskusia, opakovanie a upevňovanie učiva.

 

Skupinová práca, samostatná práca, individuálna práca,  práca vo dvojiciach.

Plynné, kvapalné a pevné látky

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, didaktické hry, diskusia, opakovanie a upevňovanie učiva.

 

 

Skupinová práca, samostatná práca, individuálna práca,  práca vo dvojiciach.

Rastliny polí a lúk

 

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, pokus, diskusia, pozorovanie opakovanie a upevňovanie učiva.

Skupinová práca, samostatná práca, práca vo dvojiciach.

Ľudské telo

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, pokus, diskusia, pozorovanie opakovanie a upevňovanie učiva.

Skupinová práca, samostatná práca, práca vo dvojiciach.

Vesmír

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, pokus, diskusia, pozorovanie opakovanie a upevňovanie učiva.

Skupinová práca, samostatná práca, práca vo dvojiciach.

Sily

 

Motivačný  rozhovor, motivačné rozprávanie, rozhovor, rozprávanie, vysvetľovanie, manipulácia s predmetmi, pokus, diskusia, pozorovanie opakovanie a upevňovanie učiva. Skupinová práca, samostatná práca, práca vo dvojiciach.

 

 

VI. Hodnotenie predmetu

 

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní v súlade s Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy , ktoré schválilo MŠ  SR pod č.:2011-3121/12824:4-921 s platnosťou od 1.5.2011. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období. Hodnotenie v predmete Prírodoveda sa vykonáva klasifikáciou.

 

Povinná časť hodnotenia: 

1. Písomná práca  -     4 – krát za školský rok

2. Ústna odpoveď –    4 - krát za školský rok

3. Projektové úlohy -   2 – krát za školský rok

 

Voliteľná časť:

        4. Príprava na hodiny – informácie z rôznych encyklopédií, internetu, rôzne obrázky

 

 

Hodnotenie písomných prác:

100% – 90 %    1

                                    89% - 75%        2                             

                                   74% - 50%        3                           

                                    49% - 25%        4                           

                                   24% -  0%         5   

                        

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 

VII. Učebné zdroje

 

 

Učebnice  a učebné texty

 

Materiálne učebné prostriedky

 

Ďalšie zdroje

 

Učebnice

  • Wiegerová, A. – Česlová, G: Prírodoveda pre 1. ročník základných škôl,
  • Wiegerová, A. – Česlová, G. – Kopáčová, J.: Prírodoveda pre 2. ročník základných škôl
  • Wiegerová, A. – Česlová, G: Prírodoveda pre 3. ročník základných škôl
  • Wiegerová, A. – Česlová, G: Prírodoveda pre 4. ročník základných škôl
  • Stanko, J. – Stanková, A.: Prírodoveda pre 3. ročník základných škôl
  • Stanko, J.- Stanková,A.:

      Prírodoveda pre 4. ročník                 základných škôl                 

Odborná literatúra

  • Veľká detská encyklopédia,
  • Už to viem, Mladé letá 2000
  • Veľká kniha otázok a odpovedí, Perfekt, 1994

 

 

  • obrázkový materiál,
  • dataprojektor,
  • prezentácie,
  • demonštračné pomôcky
  • počítač, notebook,
  • interaktívny projektor

 

 

  • pracovné listy vytvorené učiteľom
  • knižnica
  • internet
  • detský časopis

 

 

VLASTIVEDA

Názov predmetu

VLASTIVEDA

Škola

Základná škola, Žakovce 70

Názov ŠkVP

1. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Kód a názov  ŠVP

ŠVP pre 1.stupeň ZŠ v Slovenskej republike

Stupeň vzdelania

ISCED 1 – primárne vzdelanie

Dĺžka štúdia

4 rokov

Forma štúdia

denná

Vyučovací jazyk

slovenský jazyk

 

I. Charakteristika predmetu

 

Vlastiveda je predmetom, ktorý skúma reálny svet, v ktorom sa žiak bezprostredne pohybuje. Je to blízke alebo menej vzdialené okolie domu, školy, obce alebo regiónu, v ktorom žiak žije. V krátkosti to môžeme nazvať ako objavovanie reálneho sveta žiakmi v určitom čase a priestore, vzájomné ovplyvňovanie sa človeka a prírody. Práve čas a priestor sú chápané ako základné kategórie spoločenského života, ktorými si ľudia môžu odovzdávať svoje informácie. Je v nich sprostredkovaný aj rozdielny život ľudí v jednotlivých kultúrach. Súčasťou vlastivedy je spoznávanie minulosti, vzácnych predmetov, ktoré nám vypovedajú o živote našich predkov, ale aj významných osobností. Vnímať, spoznávať a vytvoriť si kladný vzťah ku krajine, v ktorej žiak žije, je hlavnou úlohou vo všetkých troch ročníkoch primárneho vzdelávania.

Určité vlastivedné poznávanie začína už v detstve, v priestore a okolí dieťaťa, ktorý sa vyznačuje množstvom zaujímavých vecí, kde dieťa získava odpoveď na množstvo otázok. Obsah vlastivedy v primárnom vzdelávaní je naplnený emotívnym (dobrodružným) poznávaním, pozorovaním a hodnotením javov a dojmov z krajiny, v ktorej žije. S tým úzko súvisí aj poznávanie seba samého, svojho miesta v rodine a v komunite, v ktorej žije. Poznávanie svojej krajiny v jednotlivých ročných obdobiach s dôrazom na starostlivosť a bezpečnosť o zdravie, vytvára predpoklady pre vnímanie vzájomného vzťahu človeka a prírody. Človek aj príroda sa mení v čase, a práve preto vnímanie svojej obce, regiónu, ale aj celej vlasti musí byť spojené s poznaním histórie. Vlastiveda má aj činnostné zameranie. Odporúčame preto aj vychádzky s vlastivednými námetmi. Ak to nie je možné z bezpečnostného hľadiska, vhodné sú aj multimediálne prezentácie. Ideálne je prepojenie vychádzok s prírodovedným, kultúrnym a historickým vzdelávaním. Vlastiveda inak nazývaná aj »Objavujeme Slovensko« je rozdelená na tri veľké celky: Príroda Slovenska, Ľudia a Slovensko v minulosti a dnes. V časti »Príroda Slovenska« je základom spoznávanie určitých prírodných krás (napr. pohoria, jaskyne) najmä prostredníctvom povestí, rozprávania prostredníctvom obrázkov a i. Slovensko v minulosti a dnes sú historické príbehy. Ich pilier tvoria významné udalostí v histórii Slovákov v istom časovom slede. Žiaci sa oboznamujú s najvýznamnejšími a najatraktívnejšími časťami regiónov. Tieto môžu byť realizované prostredníctvom modelových výletov.

 

Ročník

1.

2.

3.

4.

Spolu

Počet hodín - ŠVP

-

1

1

1

3

Počet hodín - ŠkVP

1

1

1

1

4

 

 

 

II. Ciele vyučovania

 

Motivácia k objavovaniu prírody a ľudských výtvorov v blízkom, ale i vzdialenom okolí je vo vlastivede dokumentovaná zaujímavým spôsobom učenia sa. Dôležitým cieľom je spoznávať sociokultúrny priestor života dieťaťa a genézu tohto priestoru. Mimoriadna pozornosť je venovaná orientácii v priestore a čase. Rozvoj poznania dieťaťa v danom sociokultúrnom priestore zodpovedá mentálnej prezentácii pojmového aparátu, s ktorým dokáže narábať a chápať jeho význam. Dieťa si ozrejmuje vlastnú kultúru, učí sa narábať s historickými prameňmi, je schopné sa v nej orientovať a hodnotiť na svojej primeranej úrovni. Vníma a zaujíma postoj k multikultúrnej otvorenosti. Prostredníctvom príbehov, rozprávok, piesní, pozorovaní, žiaci získavajú vzťah ku kraju, v ktorom žijú. Vo vyučovaní vlastivedy v 2. ročníku ZŠ je pozitívne, ak vedia žiaci rozprávať o svojom kraji, v ktorom žijú, vedia pomenovať jeho jednotlivé časti. Vedia odlíšiť vzťahy, väzby (prírodného a spoločenského rázu) v krajine svojho okolia, vo svojej obci, doma i v škole. Pri každej vhodnej téme môžu žiaci použiť poznatky, ktoré načerpali zo svojich pozorovaní a osobných skúseností. Žiaci majú vedieť pomenovať a odlíšiť, čo vytvorila príroda, a čo človek. Porozprávať o premenách prírody počas roka. Vyhľadať v kalendári významné dni. Orientovať sa v kraji pomocou svetových strán a významných objektov. Veku primerane charakterizovať svoju obec. Po objavnom spoznaní kraja, v ktorom žiaci žijú, sa postupne pútavou formou oboznamujú so zaujímavými časťami Slovenska. Žiaci majú pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pamiatky, ktoré už nie sú z ich bezprostredného okolia. Ukázať na „obrázkovej mape“ (prispôsobenej obsahu vlastivedy v 3. ročníku) vybraté pohoria, jaskyne, rieky, mestá a i. Opísať ich pomocou obrázkov – pokúsiť sa na nich rozlíšiť už na pohľad rozdielne alebo spoločné znaky. Stručne povedať obsah povesti na vybratú tému. Porozprávať o významných historických udalostiach.

Výučba vlastivedy v 4. ročníku ZŠ je zameraná na zážitkové poznávanie oblastí Slovenska. Pre žiakov je pri tom dôležité orientovať sa na mape, vedieť čítať mapu s porozumením a rozprávať o obrázkoch, fotografiách, porovnávať jednotlivé oblasti s krajom, v ktorom žiak žije. Jej hlavným cieľom je podporovať chuť učiť sa, získavať zaujímavé informácie, triediť ich, využívať v kontextových situáciách. Rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať, všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho premeny, prejavovať záujem o spôsob života ľudí v blízkom okolí (v triede, škole, obci) a vedieť spolupracovať. Akceptovať ľudí, ktorí prišli na Slovensko z iných štátov a naučiť sa ich tolerovať.

 

Súhrn cieľov:

  •  poznať priestor, v ktorom žiak žije,
  •  orientovať sa v priestore a čase,
  •  orientovať sa v mape, narábať s veku primeranými historickými prameňmi,
  •  rozvíjať si vzťah ku krajine a spoločnosti prostredníctvom príbehov, rozprávok,
  •  rozvíjať schopnosť využívať poznatky a zistenia zo svojich skúseností, pozorovaní, objavovaní,
  •  vnímať vzťah prírody a človeka, vzájomné ovplyvňovanie sa
  •  využívať zdroje informácií na opisovanie charakteristík prostredia, ich porovnávanie,
  •  vnímať ľudí aj z iných kultúrnych oblastí.

 

III. Kompetencie

 

 

 

Kľúčové kompetencie

1.

 

Prostredníctvom učenia sa a činnosti si žiaci rozvíjajú jednotlivé druhy funkčnej gramotnosti a komunikatívne kompetencie tým, že majú možnosť slovne alebo písomne prezentovať svoje skúsenosti z navštívenej oblasti na Slovensku alebo interpretovať prečítanú alebo vypočutú povesť, pieseň, báseň viažucu sa k regiónu alebo k vlasti. Vlastivedné učivo o Slovensku rozvíja aj čitateľskú gramotnosť. Žiaci majú možnosť interpretovať umelecké texty z literatúry alebo odborné texty, prostredníctvom opisu obrázkov, diagramov, kresieb a pod.. .

2.

 

Ďalšou dôležitou kompetenciou je rozvíjanie kultúrnej kompetencie, pretože spoznávanie vlasti sa rozvíja nielen priamym pozorovaním alebo získavaním informácií z textu, ale aj využitím ľudovej slovesnosti výtvarného, hudobného, dramatického, alebo filmového umenia

3.

 

Vzťah k prírode a k ľuďom rozvíja základy personálnej a interpersonálnej kompetencie, podporuje motiváciu a rôzne stratégie „učiť sa“, hľadá možnosti a limity k samostatnému, sebavedomému vystupovaniu a konaniu, k efektívnej bezproblémovej (nekonfrontačnej) komunikácii, schopnosti objavovať a poznávať všetko, čo ho zaujíma, k čomu má pozitívny vzťah, prípadne v čom by mohol v budúcnosti uspieť. Schopnosť pracovať samostatne i tímovo

4.

 

Poznámka: Témy nie je nutné preberať následne, ale výberovo. Závisí to od aktuálnosti sviatkov, ročných období a významných udalosti, ktoré sa udiali. Napríklad stala sa nejaká významná udalosť na Slovensku, tak jej budeme venovať pozornosť. Inokedy samotní žiaci prinášajú do školy veľa otázok a chcú na ne odpovede. Výber kultúrnych a prírodných zaujímavosti ponechávame na učiteľov a žiakov.

 

 

Predmetové kompetencie

1.

 

-      poznať priestor, v ktorom žiak žije,

  •  orientovať sa v priestore a čase,

 

2.

 

-      orientovať sa v mape, narábať s veku primeranými historickými prameňmi

3.

 

-      rozvíjať si vzťah ku krajine a spoločnosti prostredníctvom príbehov, rozprávok,

       schopnosť využívať poznatky a zistenia zo svojich skúseností, pozorovaní, objavovaní,

  •  vnímať vzťah prírody a človeka, vzájomné ovplyvňovanie sa,

 

4.

 

-      využívať zdroje informácií na opisovanie charakteristík prostredia, ich porovnávanie,

       vnímať ľudí aj z iných kultúrnych oblastí.

 

 

 

 

IV. Obsahový a výkonový štandard

 

OBSAH  VZDELÁVANIA  VLASTIVEDY – 1. ročník:

 

Kraj, kde žijem

Škola a jej okolie. Moja trieda. Obec, v ktorej žijem. Spoznávanie, opis, charakteristika a rozprávanie o kraji, v ktorom žiaci žijú. Premeny prírody, kraja počas roka. Príroda, ľudia, kultúra, doprava, pamätihodnosti a zaujímavosti z blízkeho okolia. Hodnota práce a peňazí. Starostlivosť o svoje prostredie. Náčrt cesty do školy.

Objavujeme Slovensko

Objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska. Naše starobylé a svetoznáme pamiatky a ich krása. Krátka cesta do minulosti, spoznávanie sveta našich predkov.

Cestujeme po Slovensku

Oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu, vlastivedné osobitosti každého územia. Spoznávanie našej vlasti prostredníctvom povestí, rozprávok a hier (aj s využitím mapy).

Kraj, kde žijem

Škola a jej okolie. Moja trieda. Prvá vlastivedná vychádzka.

Objavujeme premeny okolo nás

Čo vytvorila príroda a človek. Čím je zaujímavý kalendárny rok a školský rok.

Cesta do školy a domov

Poznávanie cesty do školy Môj tieň smeruje na sever (svetové strany). Okolie školy a bydliska (orientácia v okolí).

Nakreslím si cestu do školy - povrch, lesy, lúky, polia, záhrady a parky okolia. (Čo rastie v našom okolí), rieka, potok. Pozorujeme oblohu (pranostiky, počasie a predpoveď počasia). Pozorujeme oblohu (Slnko, Mesiac a hviezdy na oblohe). Ako sa staráme o naše okolie a životné prostredie.

Čo a ako sa deje v našom okolí

Kalendár – jeseň, zima, jar, leto.

Moje mesto alebo moja dedina (miesto, kde žijem). Ľudia v mojom okolí (úcta k starším obyvateľom). Spomíname si našich predkov. Čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.) história, povesti, piesne, šport a kultúra. Kde zavolať pomoc a kto nám pomáha (tiesňové linky), starostlivosť o zdravie.

Zvyky a tradície

Vianočný čas (aké sú tajomstvá Vianoc, Silvestra, Nového roka a Troch kráľov). Tešíme sa na prázdniny.

Čo sa mi v našom kraji najviac páči

 

Vlastiveda

 

Ročník: prvý

Počet hodín: 1 hodinu týždenne

 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

1. Kraj, kde žijem

 

 

Trieda, škola. Škola. Školský dvor, objekty v okolí školy, pred školou, za školou.

Prostredie v okolí školy – stromy, budovy.

 

Opísať prostredie triedy, školy, okolia školy, obce.

Zakresliť na plánik rozloženie tried na chodbe, v triede rozloženie stolov, tabule a pod.

Vyhodnotiť miesta nebezpečné v triede a v škole a určiť pravidlá správania sa pre vlastnú bezpečnosť aj bezpečnosť spolužiakov.

 

 

Svetové strany, poludňajší tieň, krajina, orientácia podľa svetových strán, trieda, škola, dopravné značky.

 

Určiť smer na sever podľa poludňajšieho tieňa.

Určiť svetové strany v krajine a polohu významných objektov v miestnej krajine.

Nakresliť schému cesty do školy, vyznačiť na nej objekty, zaujímavé miesta, vyhodnotiť nebezpečné miesta, zakresliť na ceste priechody, križovatky, dopravné značky, semafory.

 

 

Les, lúka, park, rieka, jazero, ročné obdobia, kalendárny rok, mesiace, sviatočné dni, ako prieskum, fotografie prírody, kresby prírody

 

Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy, vedieť ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov opísať rastliny.

Urobiť si atlas z fotografií, kresieb alebo listov stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť.

 

2. Objavujeme Slovensko

 

 

Príbeh, povesť, pamätné budovy, sochy, významné osobnosti histórie, vedy, kultúry, športu, umenia

 

Urobiť zbierku informácií o významných ľuďoch obce vytvoriť portfólio významných miest alebo zaujímavých miest – nakreslených alebo odfotografovaných

 

Obec, ulice, domy, významné budovy – pošta, polícia, škola, miestny úrad,

Ľudia v mojom okolí, spolužiaci, spolužiaci z iných krajín, prisťahovalci, multikultúra.

 

Poznávame rastliny a živočíchy ktoré žijú na našom území.

 

Chránené rastliny a živočíchy. Poznávame hrady a zámky v blízkom okolí.

 

3. Cestujeme po Slovensku

 

 

Príbeh, povesť, pamätné budovy, sochy, významné osobnosti histórie, vedy, kultúry, športu, umenia

 

 

Vedieť jednoduché značky, označujúce v mapách kostoly, hrady jaskyne  a pod.   

 

4. Objavujeme premeny okolo nás

 

 

Obloha, počasie, oblaky, pranostika, prvky počasia, predpoveď počasia.

Slnko, mesiac, hviezdy.

 

 

Na základe záznamov zo sledovania počasia v priebehu jedného týždňa vyhodnotiť zmeny počasia, zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny oblakov, zmeny oblohy.

 

Krajina, životné prostredie, znečistené prostredie, zničené prostredie, ochrana životného prostredia

 

 

Vyhodnotiť miesta v obci alebo v škole, ktoré sú znečistené, zdevastované a urobiť návrh na zmenu.

 

5. Čo a ako sa deje v našom okolí

 

 

Kalendár – jeseň, zima, jar, leto.

 

 

Vedieť charakterizovať ročné obdobia, aké športy pestujeme, ako sa obliekame.

 

Ľudia v mojom okolí (úcta k starším obyvateľom).

 

 

Slušné správanie.

 

Moje mesto alebo moja dedina (miesto, kde žijem).

 

 

Zmeny, ktoré si všímame počas celého roka.

 

Spomíname si našich predkov. Čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.) história, povesti, piesne, šport a kultúra.

 

 

Vedieť čo znamená sviatok Pamiatka zosnulých. Poznať históriu Podolínca, zaujímať sa o život v meste.

 

Kde zavolať pomoc a kto nám pomáha (tiesňové linky), starostlivosť o zdravie.

 

 

Poznať čísla tiesňových volaní, kedy ich používame a vedieť ako ich používame.

 

6. Zvyky a tradície

 

 

Sviatočné dni, tradície, kalendár,

 

Vymenovať známe sviatočné dni. Opísať tradície (v obci, v rodine), ktoré sa k nim viažu.

 

 

 

 

7. Čo sa mi v našom kraji najviac páči

 

 

Napísať, nakresliť príbeh na tému: „čo sa mi v našej obci páči a čo nepáči“.

 

Diskusia o napísaných príbehoch.

 

 

 

OBSAH VZDELÁVANIA VLASTIVEDY – 2. ročník

 

Kraj, kde žijem

Škola a jej okolie. Moja trieda. Obec, v ktorej žijem. Spoznávanie, opis, charakteristika a rozprávanie o kraji, v ktorom žiaci žijú. Premeny prírody, kraja počas roka. Príroda, ľudia, kultúra, doprava, pamätihodnosti a zaujímavosti z blízkeho okolia. Hodnota práce a peňazí. Starostlivosť o svoje prostredie. Náčrt cesty do školy.

Objavujeme Slovensko

Objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska. Naše starobylé a svetoznáme pamiatky a ich krása. Krátka cesta do minulosti, spoznávanie sveta našich predkov.

Cestujeme po Slovensku

Oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu, vlastivedné osobitosti každého územia. Spoznávanie našej vlasti prostredníctvom povestí, rozprávok a hier (aj s využitím mapy).

Kraj, kde žijem

Škola a jej okolie. Moja trieda. Prvá vlastivedná vychádzka.

Objavujeme premeny okolo nás

Čo vytvorila príroda a človek. Čím je zaujímavý kalendárny rok a školský rok.

Cesta do školy a domov

Poznávanie cesty do školy Môj tieň smeruje na sever (svetové strany). Okolie školy a bydliska (orientácia v okolí).

Nakreslím si cestu do školy - povrch, lesy, lúky, polia, záhrady a parky okolia. (Čo rastie v našom okolí), rieka, potok. Pozorujeme oblohu (pranostiky, počasie a predpoveď počasia). Pozorujeme oblohu (Slnko, Mesiac a hviezdy na oblohe). Ako sa staráme o naše okolie a životné prostredie.

Čo a ako sa deje v našom okolí

Kalendár – jeseň, zima, jar, leto.

Moje mesto alebo moja dedina (miesto, kde žijem). Ľudia v mojom okolí (úcta k starším obyvateľom). Spomíname si našich predkov. Čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.) história, povesti, piesne, šport a kultúra. Kde zavolať pomoc a kto nám pomáha (tiesňové linky), starostlivosť o zdravie.

Zvyky a tradície

Vianočný čas (aké sú tajomstvá Vianoc, Silvestra, Nového roka a Troch kráľov). Tešíme sa na prázdniny.

Čo sa mi v našom kraji najviac páči

 

Vlastiveda

 

Ročník: druhý

Počet hodín: 4 hodiny týždenne

 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

1. Kraj, kde žijem

 

Trieda, škola. Škola. Školský dvor, objekty v okolí školy, pred školou, za školou.

Prostredie v okolí školy – stromy, budovy.

 

Opísať prostredie triedy, školy, okolia školy, obce.

Zakresliť na plánik rozloženie tried na chodbe, v triede rozloženie stolov, tabule a pod.

Vyhodnotiť miesta nebezpečné v triede a v škole a určiť pravidlá správania sa pre vlastnú bezpečnosť aj bezpečnosť spolužiakov.

 

 

Svetové strany, poludňajší tieň, krajina, orientácia podľa svetových strán, trieda, škola, dopravné značky.

 

 

Určiť smer na sever podľa poludňajšieho tieňa.

Určiť svetové strany v krajine a polohu významných objektov v miestnej krajine.

Nakresliť schému cesty do školy, vyznačiť na nej objekty, zaujímavé miesta, vyhodnotiť nebezpečné miesta, zakresliť na ceste priechody, križovatky, dopravné značky, semafory.

 

 

Les, lúka, park, rieka, jazero, ročné obdobia,

 

 

kalendárny rok, mesiace, sviatočné dni, ako prieskum, fotografie prírody, kresby prírody.

 

Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy, vedieť

 

ich porovnať, v čom sa líšia, podľa obrázkov opísať rastliny.

Urobiť si atlas z fotografií, kresieb alebo listov stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť.

 

2. Objavujeme Slovensko

 

 

Príbeh, povesť, pamätné budovy, sochy, významné osobnosti histórie, vedy, kultúry, športu, umenia

 

Urobiť zbierku informácií o významných ľuďoch obce vytvoriť portfólio významných miest alebo zaujímavých miest – nakreslených alebo odfotografovaných

 

 

Obec, ulice, domy, významné budovy – pošta, polícia, škola, miestny úrad,

Ľudia v mojom okolí, spolužiaci, spolužiaci z iných krajín, prisťahovalci, multikultúra.

 

 

Poznávame rastliny a živočíchy ktoré žijú na našom území.

 

Chránené rastliny a živočíchy. Poznávame hrady a zámky v blízkom okolí.

 

3. Cestujeme po Slovensku

 

Príbeh, povesť, pamätné budovy, sochy, významné osobnosti histórie, vedy, kultúry, športu, umenia

 

 

Vedieť jednoduché značky, označujúce v mapách kostoly, hrady jaskyne  a pod.   

 

4.  Objavujeme premeny okolo nás

 

 

Obloha, počasie, oblaky, pranostika, prvky počasia, predpoveď počasia.

Slnko, mesiac, hviezdy.

 

 

Na základe záznamov zo sledovania počasia v priebehu jedného týždňa vyhodnotiť zmeny počasia, zaznačiť do merania zvolenými znakmi zmeny oblakov, zmeny oblohy.

 

Krajina, životné prostredie, znečistené prostredie, zničené prostredie, ochrana životného prostredia

 

 

 

Vyhodnotiť miesta v obci alebo v škole, ktoré sú znečistené, zdevastované a urobiť návrh na zmenu.

 

 

5. Čo a ako sa deje v našom okolí

 

Kalendár – jeseň, zima, jar, leto.

 

 

Vedieť charakterizovať ročné obdobia, aké športy pestujeme, ako sa obliekame.

 

Ľudia v mojom okolí (úcta k starším obyvateľom).

 

Slušné správanie.

 

Moje mesto alebo moja dedina (miesto, kde žijem).

 

 

Zmeny, ktoré si všímame počas celého roka.

 

Spomíname si našich predkov. Čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.) história, povesti, piesne, šport a kultúra.

 

 

Vedieť čo znamená sviatok Pamiatka zosnulých. Poznať históriu Podolínca, zaujímať sa o život v meste.

 

Kde zavolať pomoc a kto nám pomáha (tiesňové linky), starostlivosť o zdravie.

 

 

Poznať čísla tiesňových volaní, kedy ich používame a vedieť ako ich používame.

 

6. Zvyky a tradície

 

Sviatočné dni, tradície, kalendár,

 

Vymenovať známe sviatočné dni. Opísať tradície (v obci, v rodine), ktoré sa k nim viažu.

 

 

7. Čo sa mi v našom kraji najviac páči

 

Napísať, nakresliť príbeh na tému: „čo sa mi v našej obci páči a čo nepáči“.

 

Diskusia o napísaných príbehoch.

 

 

 

 

Objavujeme Slovensko - Slovensko moja vlasť – 3. ročník

 

Ako sa vyznať vo svojom okolí, mapa, plán.

Príbehy Slovenska na obrázkoch.

Slovensko na mape a obrázkoch, internete, knihách, rozprávkach, CD, DVD.

Za tajomstvami prírody Slovenska.

Poznávame dejiny Slovenska

Časové súvislosti.

Obyvateľstvo Slovenska v historických obdobiach.

Naše starobylé pamiatky a ich krása

Povesti z veľkých a starých miest Slovenska. Svetoznáme pamiatky Slovenska (UNESCO). Slávne hrady, zámky a povesti o nich. Výber podľa učiteľa .

 

Vlastiveda

 

Ročník: tretí

 Počet hodín: 1 hodina týždenne

 

 

 

Obsahový štandard

 

Výkonový štandard

 

1. Objavujeme Slovensko - Slovensko moja vlasť

 

 

Krajina, svetové strany, povrch, obraz krajiny.

 

Opísať (porozprávať vlastnými slovami) obraz pozorovanej krajiny. Porovnať rôzne obrazy krajiny. Vedieť určiť svetové strany podľa poludňajšieho tieňa. Všímať si zaujímavosti krajiny a jej zmeny.

 

 

Plán

 

Nakresliť rozmiestnenie nábytku v triede (vytvoriť plán triedy).

 

Význam plánu, mapové znaky, orientácia podľa plánu.

 

Čítať plán podľa mapových znakov, orientovať sa podľa plánu. Vytvoriť plán známeho prostredia.

 

Ako vzniká mapa, mapové znaky, grafická mierka mapy, vzdialenosť objektov na mape.

 

Orientovať sa na pláne. Vyhľadávať ďalšie znaky na pláne (podľa vysvetliviek) a opísať, čo na danej mape zobrazujú. Podľa mierky odmerať skutočnú vzdialenosť objektov zobrazených na pláne.

 

 

Kde sa nachádza Slovensko. Glóbus.

 

Určiť Slovensko na glóbuse alebo mape sveta.

 

Krásy našich hôr, pohoria, chránené územia.

 

Určiť na mape pohoria, ktoré sa nachádzajú v okolí trás z Bratislavy do Košíc. Vyhľadať o nich ďalšie dostupné informácie, prezentovať ich. Pomenovať na mape chránené územia, národné parky.

Zdôvodniť, prečo sú chránené. Naučiť sa pravidlá „správania sa“ v chránených oblastiach.

 

Krásy našich hôr, pohoria, chránené územia.

 

Určiť na mape pohoria, ktoré sa nachádzajú v okolí trás z Bratislavy do Košíc. Vyhľadať o nich ďalšie dostupné informácie, prezentovať ich. Pomenovať na mape chránené územia, národné parky. Zdôvodniť, prečo sú chránené. Naučiť sa pravidlá „správania sa“ v chránených oblastiach.

 

Rieky - dar života. Voda, význam rieky, rekreácia, priehrada. Starostlivosť o vodu. Znečisťovanie vody.

 

Ukázať na mape najznámejšie slovenské rieky. Vysvetliť, prečo si ľudia stavali príbytky pri riekach, prečo pri riekach existujú rekreačné zariadenia, prečo stavajú priehrady. Opísať ako vznikli jazerá a plesá. Porozprávať ako sa staráme o rieky a vodné plochy. Pomocou textu vytvoriť pojmovú mapu.

 

Lesy - naše pľúca.

 

Vysvetliť pojem les, zaradiť strom do príslušného druhu lesa a poznať niektoré živočíchy, žijúce v konkrétnych lesoch. Vedieť pravidlá slušného správania sa v lese. Zhodnotiť svoje správanie sa v prírode na príkladoch, čo je dobré, čo nie je dobré.

 

Slovensko plné záhad. Jaskyne, kúpeľné mestá, minerálny pramene.

 

Podľa mapových znakov na mape ukázať slovenské jaskyne, kúpeľné mestá a minerálne pramene. Vysvetliť ich význam. Opísať pravidlá slušného správania sa v jaskyni a zdôvodniť ako nevhodné správanie sa v jaskyni môže prispieť k zničeniu výnimočného prírodného výtvoru.

 

Po turistických chodníčkoch. Turistická mapa, potreby na výlet.

 

Naplánovať si v skupine výlet, orientovať sa na turistickej mape podľa mapových znakov a pripraviť si všetky potrebné veci na výlet so zreteľom na

 

špecifiká horského prostredia a počasia. Pripraviť si aj pravidlá správania sa na výlete a zdôvodniť.

 

2. Poznávame dejiny Slovenska

 

Ako chápať časové súvislosti. Minulosť, prítomnosť, budúcnosť.

 

Rozlíšiť minulosť, prítomnosť, budúcnosť podľa udalostí. Zostaviť časovú priamku udalostí podľa rokov alebo storočí a podľa časovej priamky a povedať, čo sa stalo skôr a čo neskôr.

 

 

Prečo sa ľudia usadili na našom území. Osídľovanie.

 

Vedieť povedať v chronologickom poradí, ako prebiehalo osídľovanie. Vedieť z textu určiť, aké boli príčiny jednotlivých etáp.

 

 

Predmety, ako svedkovia doby. Múzeum.

 

Vyjadriť vzťah k historickým predmetom, prečo sú zaujímavé, k čomu sa viažu, o čom podávajú informácie.

 

Svätopluk a jeho sláva

 

Prerozprávať vlastnými slovami povesť o Svätoplukových prútoch. Porozprávať pomocou obrázkov o živote Slovanov, opísať symboly, ktoré sú v povestiach a zhodnotiť, či sa význam vtedajších symbolov prenáša aj do súčasnosti.

 

Prečo chodíme do školy. Mária Terézia.

 

Pozná meno významnej panovníčky Uhorska, čím bola významná, čím bola zaujímavá, v akej dobe a v akom prostredí žila. Ktoré miesta na Slovensku sú s ňou spojené. Ako je s ňou spojená školská dochádzka.

 

Ako vznikol slovenský jazyk. Významní jazykovedci: Ľudovít Štúr a Anton Bernolák

 

Vedieť vysvetliť podstatu vzniku spisovného jazyka a poznať významné osobnosti spojené s týmto procesom.

 

Ako vznikla slovenská hymna.

 

Poznať text hymny a porovnať text súčasnej hymny s pôvodným textom, nájsť rozdiely a vedieť vysvetliť význam jednotlivých slov. Poznať príležitosti, pri ktorých sa hrá hymna.

 

Prečo M.R. Štefánik veľa cestoval.

 

Opísať osobnosť M.R. Štefánika a zhodnotiť, čím bol významný, čím bol zaujímavý, ktoré miesta na Slovensku sú s ním späté a prečo má významné miesto v dejinách Slovenska.

 

3. Naše starobylé pamiatky a ich krása

 

Ako vznikali mestá.

 

Opísať spôsob vzniku miest, kedy a prečo vznikali. Porovnať život v meste v minulosti a v súčasnosti. Vytvoriť v skupine model mesta.

 

Slávne mestá. Život v minulosti a v súčasnosti.

 

Porovnať život v meste v minulosti a v súčasnosti. vyhľadať na mape slávne miesta. Vyhľadať rôzne informácie o slávnych mestách z rôznych zdrojov, opísať zaujímavosti.

 

 

Porovnať podľa obrázkov kultúrne a prírodné pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO, ich význam, zaujímavosti, prečo je potrebné chrániť ich.

 

 

 

Krajina, v ktorej žijeme – 4. ročník:

 

Čítanie mapy Slovenska, časová priamka, územné členenie kraja

Mestá a dediny

Charakteristika mesta a dediny.

Krajské mestá.

Cestujeme z Bratislavy do Košíc

Cestujeme po Bratislave.

Cestujeme po Košiciach.

Hľadanie cesty z miesta nášho bydliska do Košíc alebo Bratislavy, Dóm sv. Alţbety, Gejzír v Herľanoch.

Moje obľúbené miesto na cestovanie – ako by sme tam cestovali v minulosti a dnes.

Zaujímavosti zo Slovenska

Baníctvo na Slovensku v minulosti a zaujímavosti s ním spojené.

Tradície a zvyky

Historické regióny na Slovensku. Zvyky a tradície podľa historických regiónov. Život v stredovekom meste. Skanzeny.

V súlade s prírodou

Ideme do hôr – prípravy, horská služba. Pravidlá bezpečného správania sa v horách.

Ako sa oddychovalo v horách v minulosti a ako dnes.

Prírodné zaujímavosti vytvorené prírodou. Prírodné zaujímavosti vytvorené človekom.

 

 

Vlastiveda

 

Ročník: štvrtý

Počet hodín: 1 hodiny týždenne

 

 

 

Obsahový štandard

 

 

Výkonový štandard

 

1. Krajina, v ktorej žijeme

 

 

Čítanie mapy Slovenska

 

Opísať a rozlíšiť povrch krajiny podľa členitosti. Opísať polohu pohorí a nížin. Vymenovať a ukázať na mape naše najväčšie rieky.

 

Časová priamka

 

Porovnať udalosti podľa časovej priamky, určiť, ktorá udalosť sa stala skôr a ktorá neskôr. Usporiadať udalosti svojho života a udalosti v roku na časovej priamke.

 

Územné členenie – kraje.

Charakteristika kraja, v ktorom žijem.

 

Vymenovať podľa mapy kraje SR a ukázať krajské mestá. Vyhľadať regionálne osobitosti vlastného kraja.

 

2. Mestá a dediny

 

Charakteristika mesta, dediny.

 

Z fotografií, krátkych textov a svojich skúseností

 

opísať charakteristiku mesta, resp. dediny a porovnať ich výhody a nevýhody.

 

Krajské mestá.

 

Vedieť správne priradiť krajské mestá ku krajom.

 

Vlakové, autobusové a letecké spojenie.

 

Vyhľadať rôzne spoje z cestovných poriadkov (z internetu), orientovať sa v cestovných poriadkoch, vedieť sa spýtať, hľadať alternatívne riešenia. Poznať pravidlá slušného správania sa v dopravnom prostriedku.

 

Cestujeme po Bratislave.

 

Z mapy Bratislavy a dostupných materiálov (sprievodca po Bratislave, po Košiciach, z internetu...) vyhľadať významné pamiatky Bratislavy a Košíc, pripraviť si krátky itinerár sprevádzania návštevy po týchto mestách.

 

Moje obľúbené miesto na cestovanie – ako by sme  tam cestovali v minulosti a dnes.

 

Sprostredkovať ostatným skúsenosti, zážitky a zaujímavosti z vlastných ciest. Vedieť ich prezentovať rôznymi spôsobmi.

 

3. Cestujeme z Bratislavy do Košíc

 

Vlakové, autobusové a letecké spojenie.

 

Vyhľadať rôzne spoje z cestovných poriadkov (z internetu), orientovať sa v cestovných poriadkoch, vedieť sa spýtať, hľadať alternatívne riešenia. Poznať pravidlá slušného správania sa v dopravnom prostriedku.

 

Cestujeme po Bratislave.

 

Z mapy Bratislavy a dostupných materiálov (sprievodca po Bratislave, po Košiciach, z internetu...) vyhľadať významné pamiatky Bratislavy a Košíc, pripraviť si krátky itinerár sprevádzania návštevy po týchto mestách.

 

Hľadanie cesty z miesta nášho bydliska do Košíc alebo Bratislavy, Dóm sv. Alžbety,

 

Gejzír v Herľanoch

 

Pripraviť plán cesty zo svojej obce do Bratislavy a do Košíc. Vyžiť dostupné cestovné poriadky (IKT).

 

Moje obľúbené miesto na cestovanie – ako by sme tam cestovali v minulosti a dnes.

 

Sprostredkovať ostatným skúsenosti, zážitky a zaujímavosti z vlastných ciest. Vedieť ich prezentovať rôznymi spôsobmi.

 

4. Zaujímavosti zo Slovenska

 

 

Kedy a prečo sa začalo baníctvo rozvíjať – ťažba zlata, striebra, rudy, uhlia, soli, travertínu

 

Porozprávať ako sa rozvinulo baníctvo na Slovensku a akú úlohu zohralo v našich dejinách, čím bolo významné. Odraz minulosti v súčasnosti.

 

Práca baníkov v minulosti a dnes.          Spomienky na baníctvo. Čo nám z baníctva zostalo.

 

Opísať prácu baníka, aké nástroje používal a porovnať ako sa zmenila práca baníkov v priebehu dejín. Aké pozostatky z minulosti baníctva zostali na Slovensku. Ťažba nerastov, zlata, striebra, opálu. Ich využívanie pri tvorbe šperkov. Banícke múzeum.

 

5.Tradície a zvyky

 

Historické regióny na Slovensku (Orava, Liptov, Šariš, Spiš...)

 

Poznať historické regióny Slovenska, vedieť zaradiť zvyky a tradície do príslušných regiónov, na základe poznatkov zo skanzenov a iných zdrojov. Opísať charakteristické znaky života ľudí v minulosti a porovnať so životom v súčasnosti.                            Použiť k tomu obrázky, informácie z kníh, časopisov, filmov, ľudovú slovesnosť.

 

6. V súlade s prírodou

 

Ideme do hôr – prípravy, horská služba. Pravidlá bezpečného správania sa v horách.

 

Poznať základy ochrany prírody a ochrany zdravia. Zásady bezpečného pohybu v horskom prostredí.

 

Ako sa oddychovalo v horách v minulosti a

 

ako dnes

 

Porovnať na základe informácií z rôznych zdrojov    

 

(fotografie, rozprávanie, text), ako ľudia trávili voľný čas v prírode v minulosti a dnes. Zaujať vlastný postoj k dnešnému tráveniu voľného času – ako turizmus ovplyvňuje prírodu.

 

Kráľova hoľa, Kriváň – povesť, výber

 

Reprodukovať obsah povesti vlastnými slovami a na jej základe vytvoriť krátku dramatizáciu.

 

Vznik riek, formovanie územia riekou, oblasti v povodí riek                                                       Jazerá, gejzír

 

Opísať rôzne podoby, ktoré môže mať rieka. Posúdiť ako človek technológiami ovplyvňuje tok riek.                                                                                Podľa mapy ukázať oblasti jazier.                            Opísať v čom je výnimočný gejzír

 

Plavíme sa po Dunaji a Dunajci                        Dunaj pod Devínom, Dunaj v Bratislave, Dunaj v Gabčíkove, Dunaj v Štúrove

 

Opísať vybrané úseky Dunaja, čím sú zaujímavé Opísať vybrané úseky Dunajca, porovnať ich s úsekmi Dunaja

 

Prírodné zaujímavosti vytvorené prírodou. Výber

 

Vysvetliť rozdiel medzi prírodnou zaujímavosťou a zaujímavosťou vytvorenou človekom, uviesť príklady a vedieť povedať svoj názor na ňu, v čom sa páči, resp. nepáči.

 

Súčasnosť a minulosť v našom kraji

 

Poznať významné udalosti a osobnosti späté s jeho krajom, uviesť zmeny, ktoré nastali v jeho kraji a systematicky to spracovať vo forme miniprojektu

 

 

 

V. Metódy a formy práce

 

Vyučovanie vlastivedy je zamerané viac na praktické využitie získaných poznatkov, ako na naučenie sa množstva faktov. Pri vyučovaní sa preto budeme snažiť o to, aby sme žiakom v minimálnej miere predkladali hotové riešenia a návody. Použité metódy a formy práce budú zamerané na to, aby žiaci sami hľadali riešenia problémov, vyslovovali a overovali hypotézy, formulovali čiastkové aj zovšeobecnené závery a naučili sa získané poznatky využiť pri riešení modelových a praktických úloh.

 

 

Metódy

 

                           Formy

 

riadený rozhovor,

vychádzky

pozorovania

fixačná metóda,

problémová metóda,

práca s počítačom

projektová metóda,

 

samostatná práca,

práca v skupinách resp. vo dvojiciach

frontálna práca

súťaže, kvízy,

tvorba projektu

využívanie IKT pri tvorbe modelov

porovnávanie predpovedí so skutočnosťou

práca s encyklopédiou

práca s počítačom

využívanie prepojenia vlastivedy s inými predmetmi (medzipredmetové vzťahy)

 

VI. Hodnotenie predmetu

Pri vyučovaní vlastivedy žiak odpovedá ústne, písomne, ale snažíme sa hodnotiť všetky výkony žiakov. V súlade so školským vzdelávacím programom je vlastiveda hodnotená klasifikáciou, využívame však aj slovné metódy hodnotenia, akými sú pochvala, povzbudenie, upozornenie a pod.

Priebežné hodnotenie realizujeme pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách. Má hlavne motivačný charakter, zohľadňujeme pri ňom vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliadame na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť.

Celkové hodnotenie žiaka vo vlastivede uskutočňujeme na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

Žiak je skúšaný písomne po každom tematickom celku a na konci štvrťroka. Výsledky hodnotenia písomných prác oznámime predložíme k nahliadnutiu žiakovi najneskôr do 10 dní (v prípade požiadania aj rodičom).

 

Stupnica hodnotenia písomných prác:

 

                   Výsledok hodnotenia ústneho skúšania oznamujeme žiakovi okamžite. Posudzujeme pri ňom klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Hodnotenie klasifikujeme týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný,3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

 

Stupeň 1 (výborný)

Žiak ovláda učivo z ktorého je skúšaný, pozná pojmy a vie ich pohotovo využívať pri riešení úloh a problémov, pričom samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie. Jeho ústny aj písomný prejav je správny a výstižný. Grafický prejav je  estetický. Riešenia príkladov alebo problémov sú správne až originálne.

 

Stupeň 2 (chválitebný)                                              

             Žiak ovláda učivo z ktorého je skúšaný, pozná pojmy, a vie ich pohotovo využívať pri riešení úloh a problémov, pričom samostatne a tvorivo alebo s menšími podnetmi učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Riešenia zadaných úloh alebo problémov sú správne bez väčších nedostatkov.

 

Stupeň 3 (dobrý)                                                      

           Žiak ovláda učivo z ktorého je skúšaný, pozná pojmy a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. S menšími nedostatkami uplatňuje kľúčové kompetencie, na podnet učiteľa rieši aj problémové úlohy, pričom podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický.

 

Stupeň 4 (dostatočný)

           Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia pojmov, ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby, problémové úlohy nevyrieši ani s pomocou učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

 

Stupeň 5 (nedostatočný)

           Žiak si neosvojil pojmy, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Nedokáže odpovedať na jednoduché otázky, je nesamostatný pri využívaní poznatkov , nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.


Čo klasifikujeme: písomné práce, ústne odpovede,  projekty

     V procese hodnotenia uplatňujeme primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektujeme jeho práva stanovené školským poriadkom. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vlastivede  v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast a ochotu spolupracovať. Hodnotenie nám slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

 

VII. Učebné zdroje

 

 

Učebnice  a učebné texty

 

Materiálne učebné prostriedky

 

Ďalšie zdroje

 

Učebnice

  • M. Kožuchová, Vlastiveda pre 2., 3. a 4. ročník
  • D. Machala, Čítanie o Slovensku
  • Obrazový atlas Slovenska
  • Kroniky
  • Encyklopédie, mapy

 

 

  • obrázky a nástenné tabule
  • počítač
  • encyklopédie
  • smerová ružica, kompas
  • dopravné značky

 

  • pracovné listy vytvorené učiteľom
  • individuálne zhotovené pomôcky

 

NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA

 

Názov predmetu

NÁBOŽENSKÁ  VÝCHOVA

Vzdelávacia oblasť

Človek a hodnoty

Ročník

prvý tretí

druhý a štvrtý

Časový rozsah výučby - týždenný

1 hodina

1 hodina

Časový rozsah výučby - ročný

33 hodín

33 hodín

Škola

Základná škola, Žakovce 70

Názov ŠkVP

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ

Kód a názov  ŠVP

ŠVP pre 1. stupeň ZŠ v Slovenskej republike

Stupeň vzdelania

ISCED 1 – primárne vzdelanie

Dĺžka štúdia

4 roky

Forma štúdia

denná

Vyučovací jazyk

slovenský

 

 

I. Charakteristika predmetu

 

Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženstvo/náboženská výchova

ma preto opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy na škole. Predmet umožňuje žiakom

formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania, konfrontovať

ich s vedecky a nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet, hľadať svoju vlastnú

životnú hodnotovú orientáciu.

Vyučovací predmet náboženstvo/náboženská výchova formuje v človeku náboženské

myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobní prejav náboženského myslenia

a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu Cirkvi a k jej

tradícii, otvára pre neho možnosť života s Cirkvou.

Návrh nových učebných osnov kladie doraz na žiaka a rozvinutie jeho kompetencií, ktoré

sú potrebné pre jeho osobný život a život v spoločnosti. Vo výchovno-vzdelávacom procese

vznikla potreba nového systému vzdelávania, čo si vyžaduje aj zmenu štruktúry učebných osnov.

Ako najvhodnejšia sa javí špirálová štruktúra učebných osnov, ktorá je kombináciou cyklickej

štruktúry s lineárnou. Špirálové usporiadanie obsahu učiva umožňuje postupné prehlbovanie učiva

v nasledujúcich ročníkoch vždy na náročnejšej úrovni.

V lineárnej štruktúre je potrebné rozdelenie obsahov učiva do podstatných línií, ktoré

v nasledujúcich ročníkoch prehlbujú kognitívne, afektívne a psychomotorické  ciele, potrebné

na osvojenie kľúčových kompetencií žiakov. Predkladaný projekt rozdeľuje obsah učiva do troch

lineárnych oblastí, ktoré sú zamerané na:

1. trojičný rozmer (v každom ročníku primerane spoznávať všetky tri božské osoby prostredníctvom

Božieho zjavenia – Svätého písma, tradície a učenia Cirkvi)

2. kristologický rozmer (v každom ročníku primerane veku sprístupňovať tajomstvo vykupiteľského

diela Ježiša Krista)

3. rozmer spoločenstva (primerane veku postupne spoznávať biblické dejiny, dejiny cirkvi, význam

slávenia spoločenstva, poslanie človeka s dôrazom na osobné dejiny spásy).

Uvedené lineárne oblasti sa budú prehlbovať v špirále, ktorú tvorí trinásť úrovní.

Lineárne oblasti sa opakujú v celej špirále, výsledkom čoho je postupne rozširovanie učiva a jeho

prehlbovanie primerane veku žiakov. Obsah učiva predstavuje dejiny spásy, je zameraný na osobné

dejiny spásy vychovávaného. Dejiny spásy rozvíjame v špirále cez postojovú orientáciu, ktorú

zviditeľňuje ročníková téma. Predkladaný výber a usporiadanie ročníkových tém predstavuje cielenú

výchovu k činnostiam. Poznávaním lásky, ktorá nás presahuje, môže vychovávaný rásť v plnej zrelosti

osobnosti – schody sú ilustračným zobrazením osobnostného rastu žiaka. Narastanie špirály začína od uvedomenia si žiaka, že je milovaný (1. ročník ZŠ) po objavenie poslania žiť život

v láske – stotožniť sa so životným štýlom kresťana (4. ročník ZŠ).

Prvý ročník ZŠ je zameraný na radosť zo života. Prvák cez radosť a nadšenie zo všetkého

stvoreného spoznáva toho, kto ho nekonečne miluje. Len ten, kto si je vedomý, že je milovaný, učí

sa dôverovať (2. ročník ZŠ). Cesta dôvery vedie k viere. Komu človek dôveruje, tomu začína veriť

(3. ročník ZŠ). Viera prináša do života nádej (4. ročník ZŠ). Štvrták začína pravidelne pristupovať

k sviatosti zmierenia s Bohom, ktorá mu prináša do života novu nádej. Kto žije s nádejou, otvára sa

životu – je schopný viesť dialóg s človekom i s Bohom.

 

II. Všeobecný cieľ predmetu

 

Vyučovací predmet náboženstvo/náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie

hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom,

ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti.

Náboženstvo/náboženská výchova je výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom

i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným

ľuďom a svetu, v ktorom žijú. Zároveň výučba predmetu na nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej

diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne

morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť.

Ciele predmetu sú stotožnené s cieľom Národného programu výchovy a vzdelávania Slovenskej republiky „...nechceme v Národnom programe len zdôrazňovať organizačné zmeny, financovania, formálne aspekty, zmeny v riadení, ale ide hlavne o položenie základov zmeny filozofie výchovy osvojenia si nových hodnôt poznávacích a morálnych kvalít človeka budúcnosti. Mladí ľudia by sa mali strániť: pôžitku bez svedomia, bohatstva bez práce, vedy bez ľudskosti, poznania bez vôle,

podnikania bez mravnosti, politiky bez princípov.“

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií: Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom prostredí

prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja.

Kľúčové kompetencie majú procesuálny charakter. Žiaci si ich osvojujú na veku primeranej úrovni prostredníctvom obsahu, metód vzdelávania a činností.

V súlade so Spoločným európskym rámcom kľúčových kompetencií, ako základným orientačným nástrojom pre vymedzenie kľúčových kompetencií ŠVP vymedzil nasledovné kľúčové

kompetencie:

- kompetencia (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa

- sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

- kompetencie (spôsobilosti) uplatňovať matematické myslenie a poznávanie v oblasti vedy a

techniky

- kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií

- kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy

- kompetencie (spôsobilosti) občianske

- kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne

- kompetencie (spôsobilosti) pracovné

- kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti

- kompetencie (spôsobilosti) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

- odborné kompetencie (odborné školy)

Vyučovací predmet náboženská výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä

rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:

´

1. kompetencie k učeniu sa

 

Žiak

  • vyberá a využíva pre efektívne učenie vhodné spôsoby, metódy a stratégie, plánuje, organizuje a riadi vlastné učenie
  • kriticky hodnotí výsledky svojho učenia a diskutuje o nich
  • rozumie symbolickému spôsobu vyjadrovania jazyka Biblie a jazyka Cirkvi, integruje

             náboženský spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu k svetu, súbežne

             s pohľadom prírodných a humanitných vied

  • prejavuje ochotu venovať sa ďalšiemu štúdiu a dialógu medzi týmito obormi aj v ďalšom

             živote

  • udalosti svojho života vníma a spracováva ako životnú skúsenosť, tj. schopnosť transformovať

             na základe reflexie prežitých udalostí svoje konanie v budúcnosti

 

2. kompetencie k riešeniu problémov

 

Žiak

  • vníma, rozpozná a pochopí problém, premyslí a naplánuje riešenie problému
  • samostatne rieši problém s dôrazom na etický princíp k druhým ľuďom a k životnému

             prostrediu, kriticky myslí, hľadá kritériá pre voľbu riešenia problémov, zdôvodní návrhy

             svojich riešení s ohľadom na učenie Cirkvi

  • robí uvážené rozhodnutia, je schopný ich obhájiť, zhodnotí výsledky svojich činov
  • chápaním vlastnej tradície a chápaním postojov inak svetonázorovo alebo zmýšľajúcich ľudí

             predchádza konfliktom

      -      postoj vzájomnej tolerancie vníma ako základnú zásadu vlastného konania

 

3. komunikačné kompetencie

 

Žiak

  • formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory v logickom slede, vyjadruje sa výstižne,

             súvisle a kultivovane

  • účinne sa zapája do diskusie, obhajuje svoj názor a vhodne argumentuje
  • využíva informačné a komunikačné prostriedky a technológie pre kvalitnú a účinnú

             komunikáciu

  • využíva získané komunikačné zručnosti k vytváraniu vzťahov potrebných k plnohodnotnému

             súžitiu a kvalitnej spolupráci s ostatnými ľuďmi

  • objavuje zmysel symbolického vyjadrovania, rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch

             a slávnostiach.

 

4. sociálne a interpersonálne kompetencie

 

Žiak

  • účinne spolupracuje v skupine, na základe poznania alebo prijatia novej roly v pracovnej

             činnosti pozitívne ovplyvňuje kvalitu spoločnej práce

  • podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou prispieva

             k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu

             požiada

  • prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede, chápe potrebu efektívne spolupracovať

             s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí

  • angažuje sa a uskutočňuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky
  • vytvára si pozitívny obraz o sebe, ktorý podporuje jeho sebadôveru a samostatný rozvoj

       -    ovláda a riadi svoje konanie a správanie tak, aby bol so sebou spokojný a vážil si sám seba

 

5. občianske kompetencie

 

Žiak

      -    rešpektuje, chráni a oceňuje národnu tradíciu, kultúrne a historické dedičstvo

      -    prejavuje pozitívny postoj k umeleckým dielam, rozvíja zmysel pre kultúru, aktívne sa zapája

           do kultúrneho diania a športových aktivít

      -    uvedomuje si základné humanistické hodnoty, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,

      -    vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti

      -    rešpektuje presvedčenie iných ľudí a váži si ich vnútorné hodnoty

      -    je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti

      -    odmieta útlak a hrubé zaobchádzanie, uvedomuje si povinnosť postaviť sa proti fyzickému aj

           psychickému násiliu

      -    uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,

           prispieva k naplneniu práv iných

      -    chápe základné ekologické súvislosti a environmentálne problémy, rešpektuje požiadavky na

           kvalitne životne prostredie

      -    rozhoduje sa v záujme podpory a ochrany zdravia

 

6. pracovné kompetencie

 

Žiak

       -     dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijne záujmy, kriticky hodnotí svoje

             výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov

      -      je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny

      -      prácu vníma nielen ako zdroj príjmu zaisťujúci určitú životnú úroveň, ale aj ako povolanie

             k spolupráci na rozvoji dobrej budúcnosti pre ľudí a pre svet

 

7. existenciálne kompetencie

 

Žiak

  • žiak objavuje zmysel pravdy, spravodlivosti
  • osvojí si kritický a diferencovaný prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba, je pripravený sa

             na tomto základe si stanoviť nove životne ciele

  • objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon
  • vysvetlí hodnotu individuálneho ľudského života
  • objavuje hranice človeka – utrpenie a smrť, je otvorený pre možnosti ich prekonania, ktoré

             ponúka kresťanská viera

  • objavuje zmysel života, preberá sebariadenie, preberá zodpovednosť za sebaurčenie
  • rozumie psychickým, sociálnym a historickým súvislostiam, ktoré podmieňujú hľadanie

             zmyslu života a je otvorený pre jeho transcendentná hĺbku

  • vytvára si rebríček hodnôt a osvojuje si životný štýl na základe etických princípov, analyzuje

            dôležité faktory ovplyvňujúce myslenie a životný štýl súčasného človeka

  • vníma vo svojom živote ako dôležité rozhodnúť sa na základe poznania a skúseností pre

             svetonázorový postoj

  • je schopný posúdiť a oceniť hodnotu vzťahov /priateľstva, manželstva, rodiny/, vysvetlí

            význam manželstva a rodiny a posúdi ich prínos pre spoločnosť, chápe zmysel vernosti

 

III. Charakteristika obsahu učiva

 

Učivo predmetu obsahuje tieto ročníkové témy a ročníkové ciele:

 

Pre základné školy

1. ročník

Téma roka: Cesta lásky.

Cieľ roka: Spoznávať lásku milujúceho Boha Otca k svetu a človeku. Vytvárať si pozitívny vzťah

k Bohu, ľuďom a svetu. Osvojiť si vonkajšie prejavy lásky.

2. ročník

Téma roka: Cesta dôvery.

Cieľ roka: Reprodukovať boží zákon a biblické príbehy ľudí, ktorí dôverovali Bohu. Budovať

postoj dôvery k Bohu. Pestovať návyk postojov otvorenosti pre dôverný vzťah s Bohom a s človekom.

3. ročník

Téma roka: Cesta viery.

Cieľ roka: Spoznať cestu viery Božieho ľudu v trojjediného Boha. Rozvíjať vieru v Boha

formáciou svedomia. Budovať postoj viery v trojjediného Boha.

4. ročník

Téma roka: Poznávanie nádeje.

Cieľ roka: Spoznávať nádej pochádzajúcu od Boha. Oceniť potrebu nádeje pre osobný život.

Formovať cnosť nádeje prostredníctvom sviatosti, modlitby a účasti na liturgickom

slávení.

 

IV. Postupy a charakteristika výučby predmetu

 

Výučba predmetu náboženstvo/náboženská výchova má byť zaujímavá a stimulujúca. Má žiakov učiť riešiť praktické otázky osobného a spoločenského života na základe morálnych princípov, ktoré sú nemenné. Výučba má žiakov aktivizovať a pripraviť na život v spoločnosti, ktorá môže kultúrne rásť len aktivitou uvedomelých a zodpovedných občanov s vysokým morálnym kreditom.

Vychováva nielen svojím obsahom učiva ale aj klímou triedy. Klíma jednotlivých tried vytvára

klímu celej školy. Výučba predmetu cielene posilňuje triednu i školskú klímu.

Metódy a formy práce vyplývajú zo vzdelávacích a výchovných potrieb žiakov, z ich veku a životných skúseností. Odporúča sa využívať aktivizujúce vyučovacie metódy, vhodné projektové vyučovanie v spolupráci so všeobecnovzdelávacími predmetmi.

Pred začatím výučby je potrebné, aby sa učiteľ dobre oboznámil s celým vzdelávacím obsahom učiva predmetu, aby poznal učivo iných všeobecno-vzdelávacích predmetov alebo na strednej škole aj odborných spoločenskovedných predmetov.

 

1. a 3. ročník základných škôl

 

Ročníková téma: 1. CESTA LÁSKY  3. CESTA VIERY

 

Dieťa charakterizuje túžba po prijatí, ktorá je umocnená vstupom do nového prostredia školy.

Základná potreba byť prijímaný a milovaný ho stimuluje k spoznávaniu okolitého sveta, nad ktorým dieťa dokáže žasnúť. Dieťa v úžase objavuje krásu a jedinečnosť seba a sveta. Úžas vedie dieťa k vnútornej radosti. Vychovávať k úžasu, k schopnosti čudovať sa nad vecami, prebúdza v dieťati schopnosť transcendentovať viditeľný svet do duchovnej sféry.

Ročníková téma zameraná na cestu lásky umožňuje dieťaťu spoznávať starostlivého Boha, ktorý miluje ľudí. Pre jeho správnu predstavu Boha ako aj vzťah k nemu sú dôležité všetky ľudské vzťahy. Práve cez ne sa dieťa učí prijímať Božiu lásku a odpovedať na ňu.

 

Ročníkový cieľ:

 

1. r.: Spoznávať lásku milujúceho Boha Otca k svetu a človeku. Vytvárať si pozitívny vzťah k Bohu, ľuďom a svetu. Osvojiť si vonkajšie prejavy lásky.

3. r.: Spoznať cestu viery Božieho ľudu v trojjediného Boha. Rozvíjať vieru v Boha formáciou svedomia. Budovať postoj viery v trojjediného Boha.

 

1. téma: SOM NA SVETE Z LÁSKY

 

Dotácia hodín: 8 hod.  

Kľúčové pojmy: jedinečnosť, schopnosti, rodina, svet, dobro, zlo

 

Obsahový štandard

 

Meno a jedinečnosť

Čo dokážem? (ruky, nohy, zrak, sluch, ...)

Patrím do rodiny

Svet v ktorom žijem

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Popísať a zhodnotiť vlastnosti, ktorými sa líši od ostatných. Na základe

pozorovania vzťahov v okolí uviesť príklad potreby lásky. Na príklade rozlíšiť využívanie

svojich schopností na konanie dobra alebo zla.

 

Afektívny cieľ : Uvedomiť si vlastnú jedinečnosť. Oceniť lásku rodičov k deťom. Uvedomiť si

prejav lásky Boha k človeku v jeho stvorenstve.

 

Psychomotorický cieľ: Osvojiť si návyk verbálneho poďakovania za prejavy lásky.

Identifikovať sa s človekom (vzorom), ktorý koná dobro. Formovať návyk rozlišovania dobra

a zla v konkrétnych situáciách. Prakticky uplatniť návyky starostlivosti o prírodu.

 

Výkonový štandard

 

Žiak vie

• uvedomovať si vlastnú jedinečnosť

• vyjadriť radosť zo života

• rozlišovať prejavy lásky na základe pozorovania

• sa správne prežehnať

• slovne vyjadriť poďakovanie (voči rodičom, učiteľom, kamarátom)

• formulovať spontánnu modlitbu poďakovania

• z konkrétneho príbehu vymenovať postavy, ktoré konajú dobro

• na príklade rozlíšiť dobro od zla

• odpovedať na otázku z príbehu

• vymenovať najmenej tri dobré a tri zlé činnosti, ktoré môže človek vykonať rukami,

  nohami, ústami, očami, ušami (opozitá)

• formulovať odprosenie

• citlivo vnímať krásu prírody, jej čaro a jedinečnosť, byť pozorný k svetu, ktorý Boh

  daroval človeku

• sa starať o prírodu (starať sa o záhradku, nezahadzovať odpadky, hrabať lístie, atď.),

 

Rozvoj kompetencií:

 

komunikačné:

 

Žiak

• nadväzuje a vedie v skupine dialóg a rozhovor

• prejavuje odvahu vyjadriť sa, prezentovať svoj pohľad na predloženú tému

• chápe obsah a zmysel počutého textu a vie naň reagovať

 

existenciálne:

 

Žiak

• intuitívne vníma bytostnú potrebu lásky

• objavuje hranice dobra a zla

• objavuje svoj vnútorný – duchovný svet v hlase svedomia

 

občianske:

 

Žiak

• poznáva a ochraňuje svoje najbližšie životné prostredie

 

kultúrne:

 

Žiak

• prejavuje úctu k živým aj k neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva

  a ochraňuje

• objavuje hodnotu rodiny

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• prejavuje záujem o spoznávanie seba, svojich schopností a daností

• uvedomuje si a uplatňuje vlastnú jedinečnosť a vlastné nápady so zreteľom

  na jedinečnosť iných žiakov v skupine

• prispôsobuje svoje správanie potrebám rodiny a svojej blízkej skupiny

 

 

2. téma: RODINA – OHNISKO LÁSKY

 

Dotácia hodín: 4 hod.

Kľúčové pojmy: rodina, komunikácia, modlitba, Otče náš

 

Obsahový štandard

 

Komunikácia v rodine

Modlitba v rodine – rozhovor rodiny s Bohom (modlitba Otče náš)

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Jednoduchým spôsobom vysvetliť potrebu komunikácie. S pomocou

učiteľa reprodukovať modlitbu Otče náš.

 

Afektívny cieľ : Uvedomiť si dôležitosť komunikácie medzi Bohom a ľuďmi a medzi ľuďmi

navzájom. Vnímať svoje miesto v ľudskej rodine.

 

Psychomotorický cieľ : Osvojiť si v praxi správny spôsob komunikácie s ľuďmi (pozdraviť

pri stretnutí alebo lúčení, poprosiť, poďakovať, ospravedlniť sa). S pomocou učiteľa písomne

sformulovať ďakovnú modlitbu (za rodičov, za rodinu).

 

Výkonový štandard

 

Žiak vie

• jednoduchým spôsobom vysvetliť potrebu komunikácie

• vymenovať aspoň tri vlastnosti rodiny

• s pomocou učiteľa reprodukovať modlitbu Otče náš

• definovať modlitbu ako rozhovor s Bohom

• písomne vyjadriť modlitbu vďaky (za rodičov, rodinu), modlitbu prosby

 

Rozvoj kompetencií:

 

komunikačné:

 

Žiak

• volí primeraný, kreatívny spôsob komunikácie vzhľadom na situáciu

• používa “ja” odkaz

• dokáže kultivovane poprosiť

 

existenciálne:

 

Žiak

• vie modlitbu Otče náš a jednoduchým spôsobom prepojí časti tejto modlitby so svojim

životom

 

kultúrne:

 

Žiak

• vníma dôležitosť a hodnotu rodiny

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• pozná úlohy rodiny – úlohu jednotlivých členov rodiny

 

3. téma: DAR LÁSKY

 

Dotácia hodín: 6 hod.

Kľúčové pojmy: srdce, dar, zvestovanie, narodenie Ježiša

 

Obsahový štandard

 

Legenda o kamennom srdci (sv. Mikuláš)

Zvestovanie. Návšteva Alžbety.

Zmysel a hodnota daru. Narodenie Ježiša Krista.

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Počúvať s porozumením legendu o sv. Mikulášovi, biblický príbeh zvestovania a narodenia Ježiša a prepojiť texty so svojim životom. S pomocou učiteľa reprodukovať modlitbu Zdravas Mária.

 

Afektívny cieľ: Intuitívne vnímať v legende symbol srdce. Rozvíjať vo svojom živote postoj

prijímania a dávania. Vnímať atmosféru adventného a vianočného času.

 

Psychomotorický cieľ: Prejaviť radosť a vďačnosť z daru. Pripraviť darček pre

obdarovanie.

 

Výkonový štandard

 

Žiak vie

• opísať dobrotu sv. Mikuláša

• intuitívne vnímať v legende symbol srdce ako obraz vnútornej skutočnosti človeka

• s pomocou učiteľa reprodukovať biblické udalosti zvestovania a narodenia Ježiša

• podľa obrázkov opísať udalosti Zvestovania

• reprodukovať s pomocou učiteľa modlitbu Zdravas Mária

• opísať narodenie Ježiša ako dar Boha človeku

• nakresliť aspoň dva symboly Vianoc

• vyjadriť vonkajším postojom úctu k Bohu (poklona)

• pripraviť darček pre obdarovanie

 

Rozvoj kompetencií:

 

komunikačné:

 

Žiak

• aktívne a so záujmom počúva

• slovne prejaví radosť a vďačnosť z obdarovania

 

kompetencie k riešeniu problémov:

 

Žiak

• je tolerantný a ústretový

 

kultúrne:

 

Žiak

• intuitívne vníma obrazy, symboly

• intuitívne vníma posolstvo legendy a biblického textu

• orientuje sa v striedaní všedných dní a kresťanských sviatkov, prežíva ich rozdielnu

  náplň a úlohu

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• berie do úvahy potreby iných

 

existenciálne:

 

Žiak

• vníma potrebu dávania a prijímania

• objavuje svoj duchovný rozmer

• prežíva atmosféru Vianoc a spája ju zo skutočnosťou Božieho daru pre ľudí

 

4. téma: MOC  ŽIVOTA  A LÁSKY

 

Dotácia hodín: 8 hod.

Kľúčové pojmy: život, smrť, spánok, prebudenie, vzkriesenie, zmŕtvychvstanie, nedeľa

 

Obsahový štandard

 

Šípková Ruženka (uvádzanie do metaforického spôsobu vyjadrovania: metafora spánku a prebudenia v rozprávke)

Vzkriesenie Jairovej dcéry

Veľká noc – smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša.

Nedeľa – deň oslavy Ježišovho zmŕtvychvstania

 

Ciele témy:

Kognitívny cieľ: Počúvať text rozprávky s porozumením a pokúsiť sa ho prepojiť so svojim životom. Opísať biblický príbeh o vzkriesení Jairovej dcéry a konanie Ježiša ako výzvu k dôvere. Opísať Ježišovo zmŕtvychvstanie ako víťazstvo života nad smrťou.

 

Afektívny cieľ: Intuitívne vnímať metaforickú reč rozprávky. Pozorovať zmeny v prírode v jarnom období a pokúsiť sa ich prepojiť so slávením veľkonočných sviatkov. Dôverovať Ježišovi, ktorý premohol smrť.

 

Psychomotorický cieľ: Prejaviť vzťah a úctu k životu v prírode. Dôstojným prežehnaním prejaviť úctu ku krížu. Rozvíjať postoj empatie k trpiacim.

 

Výkonový štandard

 

Žiak vie

• vnímať metaforickú reč rozprávky o Šípkovej Ruženke a pokúsiť sa ju prepojiť

  s vlastným životom

• opísať biblický príbeh o vzkriesení Jairovej dcéry

• vnímať premeny v prírode v jarnom období a pokúsiť sa ich prepojiť so slávením

  veľkonočných sviatkov

• jednoduchým spôsobom vysvetliť veľkonočné sviatky ako slávnosť, v ktorej kresťania

  slávia Ježišovo víťazstvo života nad smrťou

• s pomocou učiteľa a obrazov vymenovať a vysvetliť veľkonočné symboly

• nakresliť veľkonočný symbol vyjadrujúci víťazstvo života nad smrťou

• jednoducho vysvetliť zmysel slávenia nedele ako dňa Ježišovho zmŕtvychvstania

 

Rozvoj kompetencií:

 

komunikačné:

 

Žiak

• je otvorený pre metaforické vyjadrovanie

• intuitívne rozumie neverbálnej komunikácii a symbolickému úkonu prežehnania

• svojimi slovami reprodukuje biblické posolstvo o vzkriesení Jairovej dcéry a Ježišovej  smrti               a zmŕtvychvstaní

 

kompetencie k riešeniu problémov:

 

kultúrne:

 

Žiak

• orientuje sa v striedaní všedných dní a kresťanských sviatkov, prežíva ich rozdielnu náplň a úlohu

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• zaujíma pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom   

  a tým ktorí potrebujú prebudenie k životu

 

existenciálne:

 

Žiak

• objavuje hranice života a smrti v ľudskom živote

• je otvorený pre kresťanskú nádej, že posledné slovo patrí životu

• posolstvo biblických textov spája s konkrétnymi situáciami vo svojom živote

• objavuje kresťanský zmysel slávenia sviatkov

 

5. téma: SPOLOČENSTVO  LÁSKY

 

Dotácia hodín: 7 hod.

Kľúčové pojmy: pomoc, dobro, zlo, odvaha, Duch Svätý, Cirkev

 

Obsahový štandard

 

Zoslanie Ducha Svätého. Cirkev.

Legenda o sv. Jurajovi.

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Opísať udalosť zoslania Ducha Svätého. Jednoduchým spôsobom vysvetliť zmysel cirkvi ako Božej rodiny. Opísať víťazstvo dobra nad zlom v legende o sv. Jurajovi.

 

Afektívny cieľ: Prostredníctvom biblickej udalosti vnímať pomoc, ktorú Boh posiela ľuďom. Pozorovať prejavy života vo farnosti. Intuitívne vnímať boj dobra a zla v symbolickej reči legendy o sv. Jurajovi. Rozvíjať vo svojom živote postoj prehodnocovania pozitívnych a negatívnych skutočností.

 

Psychomotorický cieľ: Praktizovať oslavu Trojjediného Boha prostredníctvom modlitby Sláva Otcu. Formovať návyk pozornosti voči druhým ľuďom. Formovať návyk bezpečného správania sa v rizikových situáciách (odmietnutie zla, postavenie sa proti šikanovaniu, vedieť povedať nie na negatívne ponuky).

 

Výkonový štandard

 

Žiak vie

• na základe prerozprávania učiteľa reprodukovať udalosti zoslania Ducha Svätého

• vysvetliť jednoduchým spôsobom zmysel cirkvi ako Božej rodiny

• reprodukovať modlitbu Sláva Otcu

• opísať víťazstvo dobra nad zlom v legende o sv. Jurajovi a pokúsiť sa ho prepojiť so

  svojím životom

• osvojovať si sociálne zručnosti potrebné v sociálnych kontaktoch s inými ľuďmi.

 

Rozvoj kompetencií:

 

kultúrne:

 

Žiak

• intuitívne vníma symbolickú reč legendy

 

kompetencie k riešeniu problémov:

 

Žiak

• rozvíja postoj prehodnocovania negatívnych skutočností (dobro – zlo, napr. branie si

  vecí navzájom, posudzovanie a ponižovanie, urážanie menej zdatných detí v oblasti intelektu a    

  prejavov - spevu, kreslenia, pohybu, oblečenia, rodinnej situácie…, klamanie a žalovanie…)

• spontánne a samostatne hodnotí vo svojom bezprostrednom okolí, čo sa mu páči/nepáči, čo je

  správne/nesprávne, čo je dobré/zlé

• v rozsahu svojej detskej skúsenosti je pozorný voči morálnym konfliktom, je otvorený

  pre dobro

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• hľadá možnosti ako vychádzať v ústrety iným ľuďom (v rodine, v triede, v kruhu

kamarátov...) a realizuje ich

 

existenciálne:

 

Žiak

• je otvorený pre diferencované vnímanie sveta

• je otvorený pre dar života, ktorý môže spoznávať a rozvíjať v spoločenstve

 

2. a 4. ročník základných škôl

 

Ročníková téma: 2. CESTA DÔVERY  4. POZNÁVANIE  NÁDEJE

 

Dieťa si v škole vytvára zázemie v spoločnosti rovesníkov, čo mu dodáva pocit istoty. Istota v seba, v milujúcich ľudí je potrebná na jeho ďalšie rozvíjanie.

Schopnosť otvárať sa Bohu a ľuďom sa prejavuje pozitívnym vnímaním seba. Naučiť sa dôverovať je predpoklad viery. Schopnosť prejavovať dôveru Bohu, ktorý ho miluje sa zakladá na osobnej skúsenosti dôvery v človeka, ktorý stelesňuje pocit bezpečia. Jadrom vývoja viery sú príbehy,

pomocou nich dieťa Boha spoznáva a zažíva. Nachádza bezpečnosť v koncepte Boha, ktorému možno úplne dôverovať a ktorý je ochotný odpustiť.

                                                                                                                                                                                                                   

Ročníkový cieľ:

 

2. r.: Spoznávať základné pravidlá komunikácie s Bohom a vzájomného spolunažívania s ľuďmi, vyplývajúce z Božieho zákona. Rozvíjať schopnosť života v spoločenstve na základe vzájomnej dôvery. Budovať postoj dôvery k Bohu. Pestovať návyk postojov otvorenosti pre dôverný vzťah s Bohom.

4. r.: Spoznávať nádej pochádzajúcu od Boha. Oceniť potrebu nádeje pre osobný život. Formovať cnosť nádeje prostredníctvom sviatosti, modlitby a účasti na liturgickom slávení.

 

 

1. téma: BOH MI DÔVERUJE

 

Hodinová dotácia témy: 5 hod.

Kľúčové pojmy: krása, príroda, svet, Božie dielo, záhrada, úcta k životu, zodpovednosť

človeka za prírodu

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Porovnať človeka s ďalšími Božími dielami, zdôrazniť jeho jedinečnosť

a zodpovednosť za svet. Reprodukovať biblický príbeh o rajskej záhrade. Prostredníctvom symbolickej reči o rajskej záhrade spoznať šťastie človeka spočívajúce v blízkosti Boha a v konaní dobra.

 

Afektívny cieľ: Stvorený svet vnímať ako prejav Božej lásky a starostlivosti. Rozvíjať schopnosť rozlišovania medzi dobrom a zlom. Na modelovej situácií vnímať krivdu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím.

 

Psychomotorický cieľ: Prejaviť radosť a vďačnosť zo stvoriteľského diela. S pomocou učiteľa navrhnúť a realizovať triedny environprojekt (návrhy: triedenie odpadu, zber surovín, upratanie školského dvora, vytvoriť v triede živý kútik a pod.)

 

Obsahový štandard:

 

Krása, účelnosť a veľkoleposť prírody

Svet – prejav dôvery Boha voči človeku

Obraz rajskej záhrady

Výchova k úcte k životu a zodpovednosti za životné prostredie

 

Výkonový štandard:

 

Žiak vie

• porovnať človeka s ďalšími Božími dielami

• uviesť príklady odlišnosti človeka od ostatných živočíchov

• zdôrazniť jedinečnosť človeka a jeho zodpovednosť za svet

• vnímať stvorený svet ako prejav Božej lásky a starostlivosti

• prejaviť radosť a vďačnosť za Božie dielo stvorenia s pomocou učiteľa navrhnúť a realizovať triedny   

  environprojekt (návrhy: triedenie odpadu, zber surovín, upratanie školského dvora, vytvoriť v triede

  živý kútik a pod.)

• reprodukovať biblický príbeh o rajskej záhrade a prostredníctvom symbolickej reči o rajskej záhrade

  spoznať šťastie človeka spočívajúce v blízkosti Boha a v konaní dobra

• na príkladoch rozlíšiť dobro od zla

• na modelovej situácií vnímať krivdu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím

 

Rozvoj kompetencií

 

komunikačné:

 

Žiak

• objavuje zmysel symbolického spôsobu komunikácie

 

kompetencie k učeniu sa:

 

Žiak

• je otvorený pre tvorivé myslenie

 

kompetencie k riešeniu problémov:

 

Žiak

• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými

• primerane svojej detskej skúsenosti vie formulovať problém

 

existenciálne:

Žiak

• má základný náhľad k pochopeniu princípu hriechu ako slobodného a dobrovoľného

  prerušenia vzťahu s Bohom zo strany človeka

 

Prierezová téma environmentálna výchova

 

Žiak

• má základné zručnosti pre hodnotenie vzťahu medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom   

  okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete

• oceňuje postavenie človeka v poriadku stvorenia a citlivo pristupuje k živej prírode

• vyjadrí radosť zo života, je pozorný k svetu ako k miestu, ktoré má svoj pôvod a zmysel v Bohu

 

Prierezová téma tvorba projektu a prezentačné zručnosti

 

Žiak

• je ochotný a schopný spolupracovať a iniciovať spoluprácu

• dokáže prezentovať svoj produkt, ale aj prácu v skupine

 

Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj

 

Žiak

• rozvíja sebareflexiu, spoznáva sám seba, svoje dobré a slabé stránky

• je pripravený pre rozvoj a výchovu svedomia

 

2. téma: DÔVERUJEM  BOHU

 

Hodinová dotácia témy: 6 hod.

Kľúčové pojmy: ticho, rozhovor, Abrahám, viera, modlitba, meno, oslava, sviatočný deň

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Na konkrétnom príklade opísať hlavné znaky a prejavy dôvery ľudskej dôvery. Reprodukovať biblický príbeh o Abrahámovi a jednoduchým spôsobom ho prepojiť so svojim životom. Na príklade rozhovoru opísať potrebu medziľudského dialógu a potrebu modlitby. Vysvetliť význam používania mena v živote človeka ako prejavu úcty a používania Božieho mena ako vyjadrenie Božej blízkosti. Jednoduchým spôsobom opísať nedeľu ako Boží dar pre človeka.

 

Afektívny cieľ: Vnímať potrebu človeka niekomu veriť. Objavovať načúvanie ticha. Vnímať Boha, ktorému môže veriť a o všetkom mu povedať. Pozorovať životný rytmus striedania práce a odpočinku.

 

Psychomotorický cieľ: Precvičiť základy sústredenia a stíšenia. Jednoduchým spôsobom formulovať modlitbu vlastnými slovami. Rozvíjať úctu k Božiemu menu a k predmetom pripomínajúcim Boha (kríže pri ceste, sochy svätých a pod.). Formovať a rozvíjať návyk slávenia.

 

Obsahový štandard:

 

Abrahám (povolanie Abraháma, odpoveď na Božiu výzvu)

Modlitba cvičenie ticha, modlitba ako posväcovanie života

Boh a jeho meno

Oslavujem Boha

Sviatočný deň s TV a bez TV

Výkonový štandard:

 

Žiak vie

• na konkrétnom príklade opísať hlavné znaky a prejavy dôvery ľudskej dôvery

• reprodukovať biblický príbeh o Abrahámovi a jednoduchým spôsobom ho prepojiť so svojim životom

• vnímať potrebu človeka niekomu veriť

• vnímať Božiu lásku prostredníctvom sveta okolo nás

• na príklade rozhovoru opísať potrebu medziľudského dialógu a potrebu modlitby

• stíšiť sa a načúvať

• vnímať Boha ako toho, ktorému môže veriť a o všetkom mu povedať

• jednoduchým spôsobom formulovať modlitbu vlastnými slovami

• vysvetliť potrebu pravidelnosti v modlitbe

• vysvetliť význam používania mena v živote človeka ako prejavu úcty

• s úctou volať spolužiakov po mene

• vysvetliť význam používania Božieho mena ako vyjadrenia Božej blízkosti

• prejaviť úctu k Božiemu menu a k predmetom pripomínajúcim Boha (kríže pri ceste, sochy svätých...)  

• pozorovať životný rytmus striedania práce a odpočinku

• jednoduchým spôsobom opísať nedeľu ako Boží dar pre človeka

• objaviť zmysel slávenia nedele a zapojiť sa do jej slávenia

 

Rozvoj kompetencií

 

komunikačné:

 

Žiak

• vlastnými slovami vie vyjadriť svoje vnútorné pocity, vyjadruje svoje myšlienky v práci

  v skupinách, zapája sa do diskusie

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• buduje vzťahy dôvery

• formuje zdravé sebavedomie

• prejavuje úctu k jedinečnosti každého spolužiaka

 

kultúrne:

 

Žiak

• sa orientuje v striedaní všedných dní a kresťanskej nedele, prežíva ich rozdielnu

  náplň a úlohu

 

existenciálne:

 

Žiak

• rozumie základnému správaniu spojenému s modlitbou

• je otvorený pre rozvoj vlastného svedomia a pripravený na tomto procese sa aj

  podieľať

• spoznávaním samého seba hodnotí svoje činy, dokáže si priznať vinu a viesť

  k náprave

 

Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj

 

Žiak

• rozvíja sebareflexiu

• rešpektuje potreby a práva ostatných

• rozvíja sociálne spôsobilosti pre osobný život a spoluprácu

 

Prierezová téma mediálna výchova

 

Žiak

• začína chápať pravidlá fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom

  orientuje

• rozlišuje medzi fikciou a skutočnosťou

 

3. téma: DÔVERA V RODINE

 

Hodinová dotácia témy: 7 hod.

Kľúčové pojmy: ľudská rodina, Božia rodina, pozvanie do spoločenstva, krst, dôvera

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Prostredníctvom príbehu o sv. Lucii opísať rodinu ako miesto istoty, lásky a dôvery. Nakresliť krstné symboly (vodu, sviecu, krstné rúcho). Opísať význam krstných symbolov a krstného mena. Reprodukovať biblický príbeh o Jakubovi a Ezauovi a prepojiť ho so svojim životom.

 

Afektívny cieľ: Objavovať v sebe túžbu po láske, ktorú v sebe nosí každý človek. Vnímať svoje jedinečné miesto v ľudskej a Božej rodine. Na biblickom príbehu vnímať dôsledky narušenia dôvery.

 

Psychomotorický cieľ: Pestovať návyk spolupatričnosti s rodinou a farnosťou (návyk prejavov úcty a dôvery k rodičom, súrodencom a iným ľuďom). Osvojiť pre zachovanie vzájomnej dôvery.

 

Obsahový štandard:

 

Božie pozvanie do ľudskej rodiny - Legenda o Lucii

Pozvanie do Božej rodiny (krst)

Človek ako neopakovateľné Božie dielo

Rodina ako spoločenstvo,

Úlohy a role v rodine

Jakub a Ezau (vzťah medzi pravdou a dôverou)

 

Výkonový štandard:

 

Žiak vie

• prostredníctvom legendy opísať rodinu ako miesto istoty, lásky a dôvery

• jednoducho nakresliť symboly krstu

• s pomocou učiteľa vysvetliť jednotlivé krstné symboly

• naformulovať vzťah medzi krstným menom a krstným patrónom

• reprodukovať príbeh o Jakubovi a Ezauovi

• pomocou biblického príbehu nájsť súvis medzi pravdou a vzájomnou dôverou

  v medziľudských vzťahoch

• používať zdvorilé oslovenie ako prejav úcty voči rodičom a iným ľuďom

• formulovať modlitbu za rodičov

• konkrétnymi skutkami slúžiť rodine

 

Rozvoj kompetencií

 

komunikačné:

 

Žiak

• sústreďuje svoju pozornosť na toho, kto hovorí

• svojimi slovami vyjadruje svoje pocity

 

existenciálne:

 

Žiak

• objavuje svoju hodnotu a jedinečnosť

• objavuje hodnotu a potrebu vzájomnej dôvery

 

kultúrne:

 

Žiak

• intuitívne vníma posolstvo biblického textu

• intuitívne vníma symbolickú reč

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• uvedomuje si svoju úlohu a rolu v rodine

• má pozitívny vzťah k sebe samému a k iným (rodičom, súrodencom, kamarátom)

• pravdovravnosťou sa aktívne zapája do budovania medziľudských vzťahov

• prejavuje úctu k starším, rodičom a iným ľuďom

 

4. téma: DÔVERUJEME  SI  NAVZÁJOM

 

Hodinová dotácia témy: 6 hod.

Kľúčové pojmy: vyslovené slovo, čisté srdce, majetok, osobný majetok, bohatstvo,

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Vyjadriť význam slova pre budovanie medziľudských vzťahov. Na modelovej situácii opísať potrebu čistého srdca. Rozlíšiť osobný majetok od spoločného. Na konkrétnom príklade navrhnúť spôsoby ochrany majetku. Jednoduchým spôsobom prepojiť biblický príbeh o boháčovi a Lazárovi so svojim životom a správnym vzťahom k majetku.

 

Afektívny cieľ: Oceniť silu slova pri budovaní vzťahov. Na modelovej situácii vnímať, čo buduje a čo ničí vzájomné vzťahy. Prostredníctvom príbehu objavovať hodnotu čistého srdca. Objavovať svoj vnútorný svet. Objaviť potrebu prijímania a dávania.

 

Psychomotorický cieľ: Rozvíjať verbálne a neverbálne prejavy pozornosti voči ľuďom (slovom a skutkom). Formovanie vedomia vlastnej jedinečnosti a úcty k jedinečnosti každého človeka. Formovať návyk čestného postoja k osobnému majetku a k majetku iných. S pomocou učiteľa navrhnúť a realizovať triedny projekt (pomoci ľuďom v núdzi, šetrenia osobného aj spoločného majetku pod.)

 

Obsahový štandard:

 

Schopnosť hovoriť ako Boží dar (výchova k citlivosti voči vyslovenému slovu)

Čisté srdce

Osobný majetok

Boháč a Lazár

 

Výkonový štandard:

 

Žiak vie

• na modelovej situácii zdôvodniť význam slova pre budovanie medziľudských vzťahov

• posolstvo biblického príbehu o boháčovi a Lazárovi prepojiť so svojim životom

• na modelovej situácii vyjadriť potrebu čistého srdca

• uviesť príklady osobného a spoločného majetku

• navrhnúť rôzne spôsoby ochrany majetku

• v skupine realizovať jednoduchý triedny projekt pomoci iným

 

Rozvoj kompetencií

 

komunikačné:

 

 

Žiak

• vie prispôsobiť svoje vyjadrovanie sa v konkrétnej situácií

• v komunikácií používa vhodné slová a výrazy

 

existenciálne:

 

Žiak

• objavuje hodnotu čistého srdca

• objavuje hodnotu pravdy

• vníma svoj vnútorný svet

 

občianske:

 

Žiak

• vníma hodnotu majetku: osobného a spoločného

• váži si majetok

• dokáže správne zaobchádzať s majetkom (nepoškodzuje ho, chráni, požičané vráti)

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• je otvorený pre budovanie vzťahov dobrosrdečnosti

• je otvorený pre potreby iných ľudí a reaguje konkrétnym triednym projektom

• rozvíja vo svojom živote postoj prijímania a dávania

 

5. téma: DESATORO – POZVANIE K SLOBODE A K DÔVERE

 

Hodinová dotácia témy: 5 hod.

Kľúčové pojmy: zmluva, uzatvorenie zmluvy, hora Sinaj, pravidlá, desatoro, cesta k šťastiu

a dôvere

 

Ciele témy:

Kognitívny cieľ: Reprodukovať biblický príbeh o Mojžišovi. Spoznávať obsah pojmu zmluva. Opísať udalosť uzatvorenia zmluvy Boha s ľuďmi. S pomocou učiteľa reprodukovať obsah jednotlivých prikázaní Desatora. Zosumarizovať a aplikovať získané poznatky učiva ročníka a jednoduchým spôsobom ho aplikovať na jednotlivé prikázania. Jednoduchými spôsobom hodnotiť svoje konanie v súlade so svojim svedomím.

 

Afektívny cieľ: Objaviť pravdu Desatora na modelových príbehoch v ročníku. Stotožniť sa s etickými princípmi Božieho zákona vzťahujúcimi sa na konkrétne životné situácie. Vníma a načúva vnútornému hlasu svedomia.

 

Psychomotorický cieľ: Formovať postoj dôvery k Bohu dodržiavaním Božieho zákona.

 

Obsahový štandard:

 

Uzatvorenie zmluvy na Sinaji

Desatoro ako pravidlá

 

Výkonový štandard:

 

Žiak vie

• reprodukovať príbeh o Mojžišovi

• chronologicky usporiadať podľa obrazov dej príbehu

• určiť kľúčový moment a pointu príbehu

• opísať udalosť uzatvorenia zmluvy Boha s ľuďmi na základe porozumenia biblického

  textu

• reprodukovať Desatoro s pomocou učiteľa

• sumarizovať, aplikovať nadobudnuté poznatky učiva ročníka a jednotlivé prikázania

  na konkrétnych modelových situáciách

• vnímať a načúvať hlasu svedomia

• hodnotiť jednoduchým spôsobom svoje konanie v súlade so svedomím

 

Rozvoj kompetencií

 

komunikačné:

 

Žiak

• chápe obsah a zmysel počutého textu a vie naň reagovať

• svojimi slovami reprodukuje biblické posolstvo zmluvy Boha s človekom

• intuitívne rozumie neverbálnej a symbolickej komunikácii

 

kompetencie k učeniu sa:

 

Žiak

• je otvorený pre tvorivé učenie sa prostredníctvom ponúknutých životných pravidiel

  podľa desatora

 

existenciálne:

 

Žiak

• je otvorený pre nasledovanie ponúknutých biblických vzorov

• rozvíja vnímanie svojho vnútorného - duchovného sveta

• rozvíja vnímanie a načúvanie hlasu svedomia

• je otvorený pre vnímanie kresťanskej nádeje

• objavuje potrebu jednoty medzi správaním navonok v súlade so svedomím

• objavuje pravdu desatora

• vníma Desatoro ako pravidlá, ktorými Boh ukazuje ľuďom cestu k šťastiu a vzájomnej

  dôvere

• objavuje hodnotu dôvery dodržiavaním Božieho zákona

 

občianske:

 

Žiak

• vníma Dekalóg ako etický princíp pre správanie človeka

• vníma Dekalóg ako pravidlá pre dobré spolunažívanie v ľudskej spoločnosti

 

kultúrne:

 

Žiak

• intuitívne vníma posolstvo biblického textu

• intuitívne vníma symbolickú reč

• intuitívne vníma krásu umenia slova a obrazu

 

kompetencie k riešeniu problémov:

• rozvíja postoj prehodnocovania negatívnych skutočností (dobro - zlo)

• spontánne a samostatne hodnotí vo svojom bezprostrednom okolí, čo sa mu

 páči/nepáči, čo je správne/nesprávne, čo je dobré/zlé

• v rozsahu svojej detskej skúsenosti je pozorný voči morálnym konfliktom, je otvorený

pre dobro

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• má pozitívny vzťah k druhým ľuďom

• aktívne sa zapája do budovania medziľudských vzťahov v rovesníckom prostredí

   triedy

• učí sa spolupracovať v skupine rovesníkov

• vníma potrebu dôvery v ľudskom spolunažívaní

 

Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj

 

Žiak

• rozvíja sebareflexiu

• rešpektuje potreby a práva ostatných

• je pripravený pre rozvoj a výchovu svedomia

• rozvíja sociálne spôsobilosti pre osobný život a budovanie medziľudských vzťahov

  rešpektujúcich práva druhého človeka

 

6. téma: POZVANIE NA HOSTINU - OBNOVENIE DÔVERY

 

Hodinová dotácia témy: 4 hod.

Kľúčové pojmy: milosrdný otec, márnotratný syn, zlo, povedať nie, zmierenie, hostina lásky, sviatosť zmierenia

 

Ciele témy:

 

Kognitívny cieľ: Reprodukovať biblickú udalosť o milosrdnom otcovi. Na správaní márnotratného syna opísať, čo strácam odchodom z domu dobrého Boha. Vlastnými slovami vyjadriť ľútosť nad vykonaným zlom.

 

Afektívny cieľ: Otvoriť sa pre obraz dobrého a milosrdného Boha. V evanjeliovom príbehu objaviť možnosť návratu, odpustenia, zmierenia a obnovenia dôvery s milosrdným Bohom. Vnímať sviatosť zmierenia ako hostinu lásky čakajúceho Otca.

 

Psychomotorický cieľ: Rozvíjať postoj nádeje v Božiu dobrotu a milosrdenstvo. Formovať návyk ospravedlnenia sa, priznania si chyby, vyjadrenia ľútosti.

 

Obsahový štandard:

 

Milosrdný otec/márnotratný syn

Umenie povedať zlu „nie“, obrátiť sa, zmieriť sa s ľuďmi a s Bohom

Hostina lásky - sviatosť zmierenia

 

Výkonový štandard:

 

Žiak vie

• intuitívne vnímať obrazný spôsob vyjadrovania symbolickej reči

• otvoriť sa pre dobrého Boha

• reprodukovať biblický príbeh milosrdného otca a márnotratného syna

• jednoduchým spôsobom vysvetliť súvis medzi správaním sa márnotratného syna a vlastným     

  rozhodovaním sa

• aktualizovať posolstvo biblického príbehu na svoj osobný život

• reprodukovať ľútosť márnotratného syna na základe porozumenia príbehu

• objaviť rozmer ľútosti a odpustenia pre budovanie dobrých vzťahov

• vyjadriť radosť z odpustenia

• vyjadriť verbálne aj neverbálne ospravedlnenie sa, priznanie si chyby

• formulovať následky konania zla na život človeka

• formulovať vlastnými slovami ľútosť

 

Rozvoj kompetencií

 

komunikačné:

 

Žiak

• je otvorený pre obrazné vyjadrovanie

• dokáže kultivovaným spôsobom poprosiť o odpustenie

• aktívne a so záujmom počúva

 

kompetencie k učeniu sa:

 

Žiak

• je otvorený pre tvorivé učenie sa na biblických udalostiach

 

existenciálne:

 

Žiak

• objavuje hodnotu odpustenia

• sviatosť zmierenia chápe ako kresťanskú ponuku pre človeka a ako pomoc v situácii

  mravného zlyhania

• je otvorený pre aktívne podieľanie sa na príprave k sviatosti zmierenia

• intuitívne vníma silu odpustenia pre svoj vnútorný pokoj

• rozvíja vnímanie svojho vnútorného - duchovného sveta

• rozvíja vnímanie milosti odpustenia otvorením sa pre kresťanskú nádej

• rozvíja intuíciu pre obrazné výrazy a otváranie schopnosti vidieť svoj vnútorný –

  duchovný svet

 

občianske:

 

Žiak

• objavuje postoj zodpovednosti za iných

• rozvíja kritické myslenie pokusom o analýzu modelovej situácie príbehu otca a syna

 

kultúrne:

 

Žiak

• intuitívne vníma obrazy a symboly

• intuitívne vníma posolstvo biblického textu

• vníma odpustenie ako múdrosť človeka

 

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

• poznáva úlohu starostlivého správania sa voči iným

• objavuje úlohu ľútosti a odpustenia pre budovanie dobrých vzťahov

• berie do úvahy dobro iných ľudí

• je otvorený pre „štedrosť“ v odpúšťaní (vníma odpustenie ako dar človeka človeku)

 

Prierezová téma osobnostný a sociálny rozvoj

 

Žiak

• rozvíja sebareflexiu

• je pripravený pre rozvoj a výchovu svedomia

• rozvíja sociálne spôsobilosti pre osobný život a budovanie medziľudských vzťahov postavených na   

  Dôvere

 

 

Profil absolventa primárneho stupňa

 

komunikačné kompetencie:

 

Žiak

  • rozumie neverbálnej komunikácii
  • objavuje zmysel symbolického, neverbálneho spôsobu komunikácie
  • vlastnými slovami vie vyjadriť svoje vnútorne pocity, vyjadruje svoje myšlienky v práci

            v skupinách, zapája sa do diskusie, neskáče do reči

  • je schopný sa stíšiť

 

kompetencie k učeniu sa

 

Žiak

  • je otvorený pre tvorivé myslenie
  • objavuje potrebu učenia sa
  •  

kompetencie k riešeniu problémov:

 

Žiak

  • plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými
  • primerane svojej detskej skúsenosti vie formulovať problém
  • hľadá spôsoby riešenia vzniknutého problému

 

občianske:

 

Žiak

  • angažuje sa jednoduchými pozitívnymi skutkami v prostredí, v ktorom žije
  • konkrétnymi skutkami prispieva k ochrane prírody, má úctu k živým aj neživým

             súčastiam prírody

 

kultúrne:

 

Žiak

  • váži si ľudský život
  • učí sa tolerantnosti
  • vníma dôležitosť ľudskej činnosti pre svet
  • objavuje krásu stvorenia, prírody
  • objavuje krásu človeka
  •  

sociálne a interpersonálne:

 

Žiak

  • buduje vzťah dôvery, formuje zdravé sebavedomie
  • uvedomuje si hodnotu seba samého a každého človeka už od jeho počatia, prijíma sám seba
  • konkrétnymi skutkami prejavuje úctu ku chorým a starším ľuďom
  • je schopný oceniť hodnotu rodiny
  • na základe určitej role spolupracuje v skupine, vytvára pozitívny postoj k stvoreným veciam
  • identifikuje sa s pozitívnymi predstavenými postavami
  • je zodpovedný k druhým, berie do úvahy ich potreby

 

existenciálne:

 

Žiak

  • disponuje základnými vedomosťami biblického posolstva a kresťanského učenia
  • je otvorený pre vnímanie pozitívnych hodnôt na základe predstavených osobností
  • rozumie základným kresťanským životným postojom viery, nádeje a lásky, je pripravený

            angažovať sa pre ich rozvoj

  • rozumie základným druhom kresťanskej modlitby a základnému správaniu spojenému s

modlitbou

  • odhaduje dôsledky vlastného správania a konania
  • rozvíja duchovne hodnoty
  • rozvíja vlastné svedomie (od heteronómneho k autonómnemu)
  • objavuje duchovný rozmer človeka
  • spoznávaním seba samého hodnotí svoje činy, dokáže si priznať vinu a viesť k náprave
  • rozvíja kritické myslenie, je schopný jednoducho obhájiť svoj názor
  • správne posudzuje svoje konanie
  • osvojuje si zdravý životný štýl

 

Hodnotenie predmetu

 

Predmet náboženská výchova nebol doteraz klasifikovaný, ale bol slovne hodnotený na vysvedčení šlovom absolvoval. Po schválení v pedagogickej rade v septembri 2010 sme sa rozhodli tento predmet klasifikovať podobne, ako ostatné výchovy.

MATEMATIKA

Názov predmetu

MATEMATIKA

Škola

Základná škola, Žakovce 70

Názov ŠkVP

1. STUPEŇ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Kód a názov  ŠVP

ŠVP pre 1. stupeň ZŠ v Slovenskej republike

Stupeň vzdelania

ISCED 1 –  primárne vzdelanie

Dĺžka štúdia

4 roky

Forma štúdia

denná

Vyučovací jazyk

slovenský jazyk

 

I. Charakteristika predmetu

Učebný predmet matematika v nižšom primárnom vzdelávaní (na 1. stupni ZŠ) je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie. Učebný predmet matematika je  založený na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností žiakov pre rozvíjanie širokej škály žiackych schopností. Na rovnakom princípe sa pristupuje k aplikácii nových matematických vedomostí v reálnych situáciách blízkych svetu žiakov tohto veku. Takýmto spôsobom získané základné matematické vedomosti umožňujú získať matematickú gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním a vytvárať predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie.

 Učebný predmet matematika na 1. stupni ZŠ zahŕňa:

  • elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.),
  • vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného myslenia a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia,
  • súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka,
  • informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť a ukážky použitia matematiky v každodennom živote.

        Vzdelávací obsah matematika v 1.- 4. roč. ZŠ  zapadá do piatich tematických okruhov, čo sa zachováva aj pre ostatné stupne vzdelávania, pričom na každom stupni explicitne nemusí byť zastúpený každý tematický okruh:

  1. Čísla, premenná a počtové výkony s číslami
  2. Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
  3. Geometria a meranie
  4. Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika
  5. Logika, dôvodenie, dôkazy

 

Učivo v  tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami zastáva na 1. stupni ZŠ významné miesto pri vytváraní pojmu  prirodzeného čísla v obore do 10 000, pri počtových výkonoch s týmito číslami a pri príprave zavedenia písmena (premennej) vo význame čísla.

V ďalšom tematickom okruhu Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy, žiaci majú v realite objavovať kvantitatívne a priestorové vzťahy a určité typy ich systematických zmien.  Zoznamujú sa s veličinami a ich prvotnou reprezentáciou vo forme, tabuliek, grafov a diagramov. V jednoduchých prípadoch tieto  aj graficky znázorňujú. 

V tematickom okruhu Geometria a meranie, žiaci vytvárajú priestorové geometrické útvary podľa určitých pravidiel. Zoznamujú sa najznámejšími rovinnými útvarmi, ako aj s ich rysovaním. Objasňujú sa im základné vlastnosti geometrických útvarov. Učia sa porovnávať, odhadovať a merať dĺžku, zoznámia sa jednotlivými dĺžkovými mierami. Riešia primerané metrické úlohy z bežnej reality.

Ďalšou súčasťou matematického vzdelávania žiakov na 1. stupni ZŠ  je Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika. Tento tematický okruh  na 1. stupni ZŠ sa  objavuje len v podobe úloh.  Žiaci takéto úlohy na 1. stupni ZŠ riešia manipulatívnou činnosťou s konkrétnymi objektmi, pričom vytvárajú rôzne skupiny predmetov podľa určitých pravidiel (usporadúvajú, rôzne zoskupujú). Pozorujú frekvenciu výskytu určitých javov,  udalostí a zaznamenávajú ich.

Tematický okruh Logika, dôvodenie, dôkazy na 1. stupni ZŠ  sa  objavuje v len podobe úloh. Žiaci riešia úlohy v ktorých posudzujú z hľadiska pravdivosti a nepravdivosti primerané výroky z matematiky a zo životných situácií.

Počet hodín

Ročník

1.

2.

3.

4.

Spolu

Počet hodín - ŠVP

 

 

 

 

14

Počet hodín - ŠkVP

4

5

4

5

18

 

II. Ciele vyučovania

 

 

 

Všeobecné ciele vyučovania

1.

 

-     presné použitie materinského a odborného jazyka (vzhľadom na vek)

-     správna aplikácia postupne sa rozširujúcej  matematickej symboliky

 

-     vhodné využívanie  tabuliek, grafov a diagramov

-     využívanie pochopených a osvojených pojmov, postupov a algoritmov ako prostriedkov pri

      riešení úloh

2.

 

-     v súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov   

      spamäti,  písomne, aj na kalkulačke, rozvíjať numerické zručnosti žiakov.

3.

 

  • správne používať  matematickú symboliku a znázorňovanie,
  • byť schopný čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy,
  • vedieť využívať pochopené a osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh

 

4.

 

  • získať zručnosti pri používaní  prostriedkov IKT na vyhľadávanie a triedenie informácií, skúmanie a analyzovanie vzťahov
  • vedieť využívať IKT na uľahčenie niektorých namáhavých výpočty alebo postupy a získať tak možnosť sústrediť  sa na podstatu riešeného problému.

 

5.

 

  • získať a rozvíjať  zručností  súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa,
  • byť samostatný, rozhodný, vytrvalý, húževnatý, sebakritický, kritický, schopný cieľavedomej sebavýchovy a sebavzdelávania,
  • dôverovať vo vlastné schopnosti a možnosti, byť systematický pri riešení úloh.
 

III. Kompetencie

 

 

 

Kľúčové kompetencie

1.

 

Sociálnu a komunikačnú kompetenciu žiakov vyučovanie matematiky rozvíja ústretovou komunikáciou medzi žiakmi, postupným navykaním žiakov na pozorné čítanie matematického textu, na používanie matematickej terminológie  symboliky v rozsahu preberaného obsahu.              

2.

 

Získaním profesionálnej úrovne v používaní kalkulačiek a jednoduchého pedagogického softvéru (zo začiatku na úlohách podobných pracovným listom) žiak získava základy algoritmického myslenia a elementárne zručnosti v práci na počítači a kalkulačke aj ako súčasť vzťahu k informačným a komunikačným technológiám. Aj na hodinách matematiky žiaci nadobudnú presvedčenie, že IKT sú vhodné a užitočné na získavanie, ukladanie a spracovanie informácií.  

3.

 

Vyučovanie matematiky veľmi ovplyvňuje rozvíjanie žiackej kompetencie učiť sa, nakoľko vyžaduje od neho iný spôsob myslenia ako vo výchovných alebo spoločensko-vedných predmetoch. Vychováva žiaka myslieť aspoň o jeden krok dopredu od kroku, ktorý vykonáva. Vedie žiaka získavať nové poznatky induktívnou, ale aj prísnou deduktívnou poznávacou cestou. Zdokonaľuje žiaka v potrebe vhodne striedať analytickú aj syntetickú metódu riešenia problémov.  

4.

 

Osobné, sociálne a občianske kompetencie vo vyučovaní matematiky žiak rozvíja dvojakým spôsobom. Jednak na vyučovacích hodinách matematiky prostredníctvom atmosféry v triede, ako aj pri riešení slovných úloh a problémov z reálneho života detí a komunity, v ktorej sa pohybujú.

5.

 

Komunikačnú kompetenciu žiakov vyučovanie matematiky rozvíja ústretovou komunikáciou medzi žiakmi, postupným navykaním žiakov na pozorné čítanie matematického textu, na správne používanie matematickej terminológie a symboliky. Upozornením na potrebu stručného, jednoznačného a logicky presného vyjadrovania sa sú žiaci na hodinách matematiky vedení v rozsahu celého preberaného obsahu.

 

 

 

 

 

Predmetové kompetencie

1.

 

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami - používa prirodzené, celé a racionálne čísla pri opise reálnej situácie, číta, zapisuje a porovnáva prirodzené, celé a racionálne čísla a vzťah rovnosti a nerovnosti, zobrazí čísla na číselnej osi, vykonáva spamäti aj písomne základné počtové výkony (sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie), zaokrúhľuje čísla, vykonáva odhady a kontroluje správnosť výsledkov počtových výkonov, pozná a funkčne využíva rôzne spôsoby kvantitatívneho vyjadrenia celok – časť (prirodzeným číslom, zlomkom)

 

2.

 

Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy - vytvára tabuľky jednoduchých lineárnych súvislostí, doplňuje chýbajúce údaje na základe objaveného pravidla a znázorňuje údaje, objavuje funkčné vzťahy medzi premennými a znázorňuje ich v pravouhlej súradnicovej sústave, vyjadrí lineárne funkcie rovnicou, tabuľkou, grafom, vie uviesť príklady nelineárnych funkcií,  vytvára tabuľky a grafy pre jednoduché funkcie, objavuje a rieši úlohy z praxe.

 

3.

 

Geometria a meranie - rozozná, pomenuje a opíše jednotlivé základné priestorové geometrické tvary, nachádza v realite ich reprezentáciu a dokáže pomenovať ich jednotlivé prvky, pozná, vie

popísať, pomenovať, načrtnúť, narysovať a zostrojiť základné rovinné útvary, pozná ich základné prvky, ich vlastnosti a najdôležitejšie vzťahy medzi nimi, vie vykonať v praxi potrebné jednoduché merania a výpočty obvodu.

 

4.

 

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika - prostredníctvom hier a manipulatívnych činností získa skúsenosti s organizáciou konkrétnych súborov predmetov podľa zvoleného a podľa vopred daného kritéria, vie z daného počtu prvkov vybrať skupinu s dan&